Slovenská politická Mafstory

Ďalší diel seriálu Gorila

Tak, ako v televízii môžeme sledovať komediálny seriál “Mafstory“, prebieha v súčasnosti tragická politická “reality show” s názvom “Gorila”. V najnovšom diely toho seriálu sme mohli vidieť ďalší rýchly spád udalostí. Najskôr mal byť gorilí spis stratený z policajného archívu, potom sa ukázalo, že bol “len” skartovaný. Minister vnútra Daniel Lipšic dostal jeho ďalšiu oficiálnu kópiu od premiérky Radičovej a  definitívne potvrdil, že existuje, je reálny a skartovaný bol protiprávne. Tiež spomenul, že s ním bol oficiálne oboznámený aj vtedajší premiér, Mikuláš Dzurinda. Na to si od predsedu SDKÚ vyslúžil prudkú reakciu, v ktorej doslova zaznelo, “Čo to robí Lipšic, úplne sa zbláznil?”.

Na aktérov Gorily zatiaľ nebola podaná žaloba ani vydaný zatykač, zato s určitosťou vieme, že žaloba sa chystá na kanadského novinára Toma Nicholsona, ktorý sa nenechal podplatiť ani zastrašiť, a svedectvo o korupcii odvážne vyšetroval. Pozitívne je, že ho aspoň, ako by povedal Banán v Mafstory, nikto “nedal dole”.
“Ako mohla korupcia zájsť až tak ďaleko?”, pýtajú sa mnohí sklamaní voliči, ktorí si mysleli, že volia tú “slušnejšiu” časť politického spektra. Odpoveď je jednoduchá: nebolo to tak, volili len tú sofistikovanejšiu časť, ktorá kedysi popri kradnutí dokázala spraviť aj niečo pozitívne. A demokracia je krutý systém: necháš sa oklamať (”lebo vnímaš len absolútny povrch”) a tie špinavosti sa dejú s tvojím prispením a v tvojom mene. A pokiaľ sa nespamätáš a neurobíš s tým niečo, tak chod štáty nespoluurčuješ ty, ale tlupa najväčších goríl a demokracia je fuč.
Niektorí sa tiež pýtajú, ako môžu mať až takú neúctu k štátu tí, čo ho vedú, a neváhajú ho položiť na lopatky pre vlastný prospech. No je to preto, lebo štát nie je prirodzená štruktúra. Takúto tému som už rozoberal v blogu Gorily v hmle, ale skúsim to teraz rozviesť viac. Prirodzené (v súlade s genetickým nastavením a teda povahou človeka) je zoskupovať sa do kmeňov (tlúp). Následne prebieha proces vzájomného súperenia, až kým sa nevyselektuje kmeň s dominantným vodcom, ktorý si dokáže ostatné kmene (dočasne alebo trvalo) podmaniť. Takéto prirodzené procesy sa dejú neustále, najľahšie sú pozorovateľné v nerozvinutých spoločenstvách. Na začiatku 19-teho storočia si Šaka Zulu podmanil kmene juho-východnej Afriky diplomaciou a pokrokovou organizáciou boja. Tá bola tak efektívna, že jeho nasledovatelia dokázali poraziť kopijami Britov so streľnými zbraňami ešte aj pri konci 19-teho storočia.

Ak by Šaka žil ešte o pár storočí skôr, je možné, že by sa v tej oblasti postupne vytvoril rozvinutý štát. Na to by však musel narušiť prirodzené mnohokmeňové usporiadanie a “inžinierskym” spôsobom zaviesť prvky štátu. Napríklad určiť, že spory sa nebudú riešiť hádkami medzi kmeňmi, ale každý jednotlivec sa podvolí dopredu nastavenému zákonu. Tak, ako Chamurapi zaviedol v Babylone prvý zákonník.
Ak je vodca chytrý, prispôsobuje tieto inžinierske prvky čo najbližšie mentalite daného spoločenstva a ponecháva občanovi čo najväčší priestor na sebarealizáciu. V každom prípade však štát už nie je prirodzené usporiadanie, ale umelý konštrukt. A preto, ako k takému, neexistuje k nemu v ľudskom vnímaní prirodzený sklon. Máme prirodzenú náklonnosť k rodine, “tlupe”, k národu (ako rozšírenej verzii kmeňa), ale rozhodne nie k štátu. To sa získava len výchovou, prípadne na základe posúdenia výhodnosti, či za iných okolností. Preto je málo pravdepodobné, že politické alebo finančné “gorilie tlupy”, ktorým chýba aj základná morálka, budú pamätať na “dobro štátu”. Osobitne v demokracii, lebo tam nemajú svoju pozíciu istú. Budú teda ťažiť čo najviac od štátu pre seba, aby si posilňovali svoju moc voči ostatným tlupám a následne úplne prevzali štát do svojich rúk. O to viac musia byť ostatní občania pozorní a prísne vyberať svojich zástupcov. Ignorovať politiku a voľby je ako zanedbať umývanie si zubov. Dá sa to, ale následky sú boľavé!

Okrem “inžinierstva” zohráva rolu aj prirodzený vývoj a precedensy. Veľmi zaujímavá situácia sa vyvinula na tej tzv. pravicovej strane spektra. Všetky strany majú preferencie tak od 6 do 10% percent. Žiadna nemá svoju pozíciu istú a toto je moment, ktorý by mali voliči rázne využiť a bez najmenšieho zaváhania potrestať tú najskorumpovanejšiu a najnereformovateľnejšiu z nich vylúčením z parlamentu. Týmto by sa vytvoril precedens, ktorý by bol pre ostatných mementom, že za korupciu voliči vedia trestať. Podľa toho, čo hovorili v poslednej Lampe, súčasné dianie dokonca spôsobilo, že sa chystajú obmedzovať svoju budúcu korupciu v Smere!!!
Ak sa “pravica” očistí a posilnia sa v jej rámci nové strany, tak bude mať morálnu silu a z toho vyplývajúcu podporu u voličov. S takýmto kapitálom môže v budúcnosti poraziť červeného Goliáša a nadlho sa udržať v sedle. Ak však volič ponechá v parlamente modrého gorilieho zombieho, tento bude hrýzť a brzdiť vývoj a odrádzať normálnych ľudí od akejkoľvek participácii na politike. Namiesto diskusie o hodnotách nás bude čakať nekonečný zápas v štýle boja o generálneho prokurátora, predstieraná podpora zrušeniu poslaneckej imunity, neustála snaha o transfer štátneho majetku do vreciek sponzorov a ďalšie a ďalšie “pestvá”.

Podobne ako Šakovou chytrou taktikou boja bolo možné poraziť armádu s lepšou výzbrojou v rukách, môžu dnes voliči hlasovacím lístkom poraziť vo voľbách politikov disponujúcich silnejšími politickými zbraňami!

Občianska výzva na protest Gorila
Lampa s Tomom Nicholsonom o kauze Gorila