Slováci dali svetu prvú Diktatúru hlúposti z dielne predsedu Fica.

Skutočnou tragédiou neoboľševika Fica je, že dostal to čo chcela a pripravila v roku 1998 „kapitálotvorná“ slovenská skupina od Vladimíra Mečiara. Dnes sústredená v Smer-SD.

Moc.

Bolo by to iba moje tvrdenie, ak by ho nepotvrdil sám adept moci.

„Vstup do politiky bol môj najväčší životný omyl“ !, povedal pre troma rokmi.

Po voľbách, kedy sa ich mocenskému mecenášovi nepodarilo zostaviť vládu pochopili, že ich najdôležitejším krokom je ochrana vlastníctva, ku ktorému došli podvodne a za korunu v rokoch 1995 až 1998.

Na konci času, kedy všetko bolo dovolené, pochopili aj rozmer znetvorenia spoločnosti i štátu. Svoj blahobyt už nedokázali prekrývať hrubou záplatou zločinu a zločinnosti, lebo proti ním sa postavili dvaja z troch občanov.

Počul som na vlastné uši od jedného z Mečiarových mediálnych konštruktérov nielen meno, ktoré vzišlo z „výberového konania“, ale aj dôvod voľby. Najnižší prah mravných zásad.

Po prehre Smer-SD vo voľbách roku 2002 bolo snívanie Borisa Zalu v podobe Tretej cesty Anthony Giddensa prerušené. Cesty, ktorá ako to býva u socialistov pravidlom, bola slepá.

Propagandistický kaliber hlúposti,  v podobe „sociálneho štátu“ a formy a metódy vládnutia, dávali zrozumiteľný signál, že sa rodí autoritársky štát. Potvrdil to sám Fico pred pár dňami slovami – „Slovensko nie je právnym štátom“. A to hovorí ten, kto zreprízoval obsah moci z rokov 1994-1998 založenej na noci dlhých nožov.

Pre totalitarizmus je charakteristické, že od prvého okamihu nemá ambíciu vytvoriť ideálne podmienky pre život občanov a dať im tak pocit zmyslu a významu.

Totalitarizmus, zavedený Róbertom Ficom na Slovensku spĺňa všetky znaky sultanizmu, kde najvýznamnejším stavebným prvkom vládnutia je odstránenie hranice medzi štátnou pokladnicou a vládcovým bohatstvom.

Sultán Fico je však odmeňovaný následne, keď sú uspokojené finančné skupiny a kapitálotvorná skupina.

To dáva zabudnúť na poníženie, v rámci ktorého nielenže si nemôže vybrať svojich ministrov, lebo sú mu nanominovaní, ale Fico sa halí aj do plášťa zbabelosti, lebo sa bojí vzoprieť údelu nimi vymysleného v roku 1998.

Dvadsať štyri a šesť desatín percenta oprávnených voličov stačilo, aby sa totalita hybernovaná po 23 rokoch, vrátila na Slovensko.

Po „sociálnom štáte“ dostali ľavicoví voliči lízanku nové. Istoty.

Prvok, ktorého význam pre spoločnosť ocenili jediní. Humoristi.

Demokracia na Slovensku, od samého začiatku konštruovaná podobou slabého tela a slaboduchej mysle kopíruje obsah nemorálnosti, ktorú tu krátko po Novembri 1989 vniesla jeho známa časť „revolucionárov“ v podobe výhodného obchodu s Husákovými komunistami.

Slovensko dnes nemá pravicu, pretože to, čo nebolo skorumpované do roku 2006 je korumpované v týchto dňoch. Rovnakými ľuďmi, ktorí sa nachádzajú v nepísanom zozname sponzorov Smer-SD.

Slovensko dnes nemá občanov, ktorí by sa postavili na obranu svojich práv, svojho štátu i spoločnosti, v ktorej, ako povedal ekonomický poradca Fica, korupcia si každý rok zoberie svoje 4 miliardy eur zo zdrojov verejnej povahy.

Slovensko nemá svojho generála, tak ako malo Portugalsko v roku 1974 svojho generála Otelo de Carvalho, ktorý sa postavil diktatúre tamojšieho režimu, pretože chcel „vniesť do politiky morálku, česť a úprimnosť“.

Slovensko dnes sa nechystá ísť jeho cestou „Revolúcie klinčekov“, pretože aplauduje protagonistom diktatúry hlúposti.

Z nášho pokolenia bola odstránená odvaha. Neviem, možno sme ju ani nikdy nemali.

Slovensko je ďaleko od momentu, kedy je spoločnosť ovládaná hrôzami dňa, ktoré jej neskôr prinášajú dary základov stratenej mravnosti.

Slovensko dnes je tak ďaleko od Boha, že je malý predpoklad, aby hrôza obchádzala jej Cirkev z vysloveného posolstva pápeža Františka pri inauguračnej omši.

Slovensko dnes je jeden triumfálny prúd hlúposti bez hrozby, že jej korytá vyschnú.