Slobodnému vysielaču k sobotnej rtelácii

Pozvanie na sobotný večer tretieho septembra som s nádejou a dobrým očakávaním prijal. Potreboval som ale nerušený priestor pre toto  (mínus o len ilustračnom účte za elektrinu z Írska) s príslušenstvom, ktorý som nedostal tu:
Nedostal som, kedy som mal. Ohlásený program: Sfunkčnenie referenda (petičný výbor).

A zrazu bum-bum: Energie! Vypočul som si dvojhodinový, časom (a moderátorom) plýtvajúci eklektický brainstorming, podobný kvízu Kto čo vie, nemal som sa čoho „chytiť“.
Čakal som na moderátorské oslovenie, napokon mi moderátor skrátil slovo pred záverom relácie; už som len naháňal čas a v strese zúfalo improvizoval (po mojom sobotnom večernom „krachu“ a hanbe pred samým sebou, najradšej by som chodil kanálmi). Osoby činné vo verejnom priestore nemajú zodpovednosť len voči sebe! So sebareflexiou a pokorou nielen ráno vstávam ale večer aj líham. Desí ma, že čoraz viac okolo seba cítim čiesi ego (ja, jástvo).
Potrebujem mať priestor a pokoj len na osi moderátor-hosť. K téme energií, pozvite si odborníkov (to bol tiež brainstorming).
Dávam tomu ešte jednu šancu. Potom sa uvidí…
V opačnom prípade sa pokojne zaobídem.
Robím si „svoje-naše“ veci.
Moje obsahy sa šíria čítanosťou (keď neprší, aspoň kvapká).
Hodila by sa mi účasť v bloku andragogika (pojmy a definície z oblasti ľudských práv, ústavy a zákona, občianska, politická a konceptuálna gramotnosť).
Neponúkal som sa, bol som vyzvaný. Zatiaľ nie som spokojný.
V relácii bol kade-kto (s úctou k protestantom), ale z čista jasna, p. Marčeka som tam nečakal. Spätne: mal som sa odhlásiť. U mňa nevoliteľný (beztak som nevolič; článok hore). Pán Marček, sorry.
K Stankovičovi a nielen: Mám problém s existenciou a správaním politických strán a hnutí. Ponúkam aproximatívny podmienečný kompromis (odkaz na článok).
Na verejných protestoch ma nik neuvidí.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan