SKOK do boľševickej jamy

Smer-SD na čele s predsedom Ficom začína osedlávať svojich tátošov, ktorí budú dobre slúžiť v boji proti bedači, ktorá sa vzbúrila. Pospolitý ľud možno nemá také kvalitné a drahé zbrane, ako vládna strana, no začína mať odvahu a tá je niekedy v boji mocnejšou čarodejkou. Keď k odvahe pribudne aj dobrá taktika, červení nebudú mať šancu zvíťaziť.

Prvý bojovník si zlomil väz počas nájazdu na malých živnostníkov. Váhostav bol ukážkou toho, že mať moc nie je všetko…ten, kto plánoval taktiku v tomto boji, zabudol na detaily. Tí, ktorí sa vzbúrili, chceli získať späť len to, čo im právom patrí. Nechceli dopustiť, aby ich rodiny okradli. A oplatilo sa vytrvať v boji. S holými rukami začali lámať palicu nad „velikánom“, ktorý mal tú najväčšiu podporu. Lenže teraz sa smeje aj on…lebo napokon možno nechtiac nalomil väz niekomu, kto mu celý čas kryl chrbát. Predseda červených sa nevzdáva, povolal svojich „múdrych“ poradcov a tí mu odporučili, aby sa zbavil viny a hodil kameňom do iného politika v nádeji, že ryby to zjedia aj s navijakom. Ryby však medzičasom vyrástli a predseda červených zrazu zistil, že má malú udicu…no väčšiu zatiaľ nedokáže zohnať. A tak sa môže stať, že čoskoro ostane hladný…

Druhýkrát si zlomí niečo iné, keď neodvolá ministra hospodárstva. Doposiaľ mu nevadili jeho škandály, nevadilo mu ani to rodinkárstvo…čo je predsa na tom, že synovec generálneho prokurátora je jeho poradcom a otec tohto chlapca šéfuje Javysu, ktorý patrí pod Pavlisa? Tento minister je navyše nesmierne čistotný, jeho firmy poupratujú celé Slovensko…veď táto malá krajina toho naozaj veľa znesie. Len čo urobí s toleranciou ľudí, ktorá začína byť voči takýmto praktikám čoraz menšia? Povolá poradcov a spoločne sa zamyslia…akú lož vymyslia tentokrát?

Pozemkový fond je ďalší kus cesty vystlanej klincami, ktoré sa počas cválania zarežú tátošovi šéfa červených až do kostí…nepomôžu ani špeciálne mastičky, nepomôže ani celoplošné vyčistenie povrchu cesty, tie ostré klince sú ešte horšie ako nášľapné míny, ktoré tam hádže nevedomosť a neschopnosť človeka, ktorý je za tú cestu zodpovedný…

Robert Fico sa spolieha na svoju moc, na svojich verných tátošov, to je však veľká chyba. Každý jazdec čaká na odmenu a riadi sa pravidlom, že vyššia berie. Každý Judáš čaká na väčšie sústo…zatiaľ sú všetci spokojní, verne slúžia vodcovi, ale je to len otázkou krátkeho času, keď im niekto ponúkne niečo lepšie. A potom? Zachovajú sa, ako Judáš…len ich koniec nebude až taký dojemný…už teraz sa trieštia a hľadajú únikové cesty, lebo vedia, (to čo ešte nepovedali svojmu šéfovi), že začína byť dusno a pospolitý ľud sa začína otáčať za lepšou vôňou, ktorá nesmrdí tak, ako táto…

KDH už konečne pochopilo, že svadba, ktorá mala byť veľkolepým spojením ilúzie, by bola len obyčajným vypočítavým kšeftom bez štipky romantiky. Pred voľbami by Smer nadbiehal KDH, no po voľbách by ostali neveste len oči pre plač a ženích by utiekol za „spoľahlivejšou“, no zrejme promiskuitnejšou ženou. No a zlatokopky na seba veru nenechali dlho čakať…

Ktorá by mohla byť novou nevestou Smeru-SD? Ešte krupiéri ani nestihli hodiť kocky a jedna z nádejných neviest sa počas rokovania NR SR rozhodla, že sa nebude tohto naozaj „nechutného“ divadla zúčastňovať. Predložila svoje návrhy, ktoré môžu byť dobrým podkladom na prípadnú predmanželskú zmluvu a trucovito nepovedala ani slovo. Veď prečo by mala pomáhať neveste KDH, ktorá by mohla ešte stále ohroziť jej nádejný sobáš? Už len tak málo chýba k tomu, aby si mohla kúpiť ďalšiu jachtu…neviete, kto je tou nádejnou nevestou? Dám vám hádanku. Má rozum pravičiarov, ale srdce ľavičiarov…kto to je? Nepomáha Figeľovi, ale zároveň sa nevyhranila ani voči Ficovi…pred voľbami si bežný smrteľník musí dať pozor na triky bývalého reklamného mága…lebo dobrý marketing vás dokáže opiť rožkom aj keď ste úplný abstinent…

Ešte nám však ostala ďalšia nádejná nevesta…je potomkom bájneho Slotu, ktorý uveril v ambiciózneho nasledovníka, ktorý mu pri vhodnej príležitosti pichol nôž do chrbta…síce zoberie malilinké množstvo hlasov Ficovi, ale po spojení a vzájomnej „nenápadnej“ podpore by to mohlo stačiť…

Možno nám po voľbách bude vládnuť mormónsky kráľ so svojimi dvomi ženami a možno aj viacerými…toto chceme? Nechceme…a preto musíme bez zbraní a moci vyhrať tento boj…so správnou taktikou a v plnom nasadení zvíťazíme srdcom…bude nás hnať túžba po spravodlivosti a lepšom živote. Viac sa nesmieme nechať okrádať, nesmieme dopustiť, aby naše deti a deti našich detí strádali a pozerali sa na klany Širokého, Výboha, Kmotríka, Brhela, Haščáka, Jakaboviča, Hoffmanna, Tkáča, Dospivu a podobných mecenášov, ktorí sa budú topiť v blahobyte za naše peniaze.

Červená je agresívna, už sme jej mali za tie roky dosť, treba konečne vymaľovať a očistiť všetky steny od nánosov špiny, ktorá sa na ne nanášala po celé desaťročia. Nech je nasledujúca jar očistou pre ľudí, ktorí každé ráno vstávajú do práce s vidinou krajšieho dňa…Chceme slnko, nie tmu a beznádej…