Škandál. ESO ministra Kaliňáka prezradené Jahnátkom a jeho rodinou.

Jedna morová rana za druhou stíha štiepiacu sa neštandardnú stranu Smer-SD. Dá sa povedať, že iba tu vládnu veľké očakávania malých čochrárov politiky, ktorí sa dostali ďalej, ako ich predurčujú schopnosti a mentálna výbava. Hlavne tá, ktorá nemá problém s prevrátením hodnotového sveta dedov.

V momente, keď sa Ficova čata poslušných ministrov dvihla v parlamente, po splnení sna J&T o zbavení sa strát v SPP, nasledovaná nesvojprávnymi bratmi a sestrami Kolesíkovcami, mal Najvyšší súd pojednávať o zrušení strany Smer-SD. Obraz aj postup taký charakteristický pre právny štát s prítomným prvkom nulovej tolerancie ku korupcií. Na Slovensku nikto nepochybuje, že etuda „O troch bozkoch Štefana Harabína“ má vyššiu právnu silu, ako zákon o politických stranách.

Jedna historická etapa končí a nastupujú domáci Okupanti, ktorá dáva tušiť, že aj dnes ešte vyzerajúca márnomyseľná spokojnosť voličov Fica dosiahne bod, kedy súčasná stámiliónová plynová bezvýznamnosť obráti verejnú mienku na ruby. Zatiaľ ide všetko podľa plánu. Tých za politickou oponou.

„Vozi, Miško,Vozi“ !, hovorí otec synovi, šoférovi autobusu, vo filmovom skvoste Slobodana Sijana, „Koto tamo péva“. Podobenstvo z filmu, kedy so zaviazanou šatkou na očiach syn vezie serpentínami cestujúcich, dostáva na Slovensku dnes priam magickú výpovednú hodnotu Čapkovho Krakatitu. Aj s dôsledkami.  Hospodárske a politické správanie sa tých, čo majú moc, vedie Slovensko priamočiarou skratkou do skazy.  Napriek poznaniu , tu doma, majú previazané oči aj cestujúci, voliči imitátora politiky.

„Nech to iba v zlom sne vídam“ !, obáva sa jedná z charakterových postav filmu pred blížiacou sa hrôzou druhej svetovej vojny v sprievode balady dvoch cigánskych mladíkov a ich harmoniky. Na Slovensku nepotrebujeme vojnu. Jej funkciu prevzali politici a politické strany. Občan má prítomnú jednu istotu. Neuchyľujú sa k neutrónovým zbraniam, pri ktorých hynie obyvateľstvo a majetok zostáva zachovaný.

Prr, že zachovaný !

My, alebo oni, milujú klamárov. Jedného, Vladimíra Mečiara, dnes už nevedia nájsť. Zostalo dedičstvo jeho privatizácie, také charakteristické pre Bohuša z filmu Dedičstvo alebo Kurvahošigetentag. Dedičstvo krachu kapitálotvornej skupiny, ktorá je umelo vyživovaná voľným prístupom do štátnej pokladnice od nástupu Fica na úrad vlády. Po Bohušovi zostal iný skvost :

„Já jsem vaši .iču taky neviděl a věřím, že ji máte“ !

Volič, ktorý nevidí, no predsa verí, žil na území Slovenska od roku 1990 plných osem rokov. Potom sa zľakol úspechov štátu vedeného Mikulášom Dzurindom a vo väčšom počte znova  „osídlil“ Slovensko v roku 2006, aby v roku 2012 stratil úplne zrak a posilnil svoju vieru.

Volič Fica verí, že reforma ministra Kaliňáka, ako najväčšie Ficove ESO, dáva sociálnodemokratickým princípom ich šéfa z roku 2006 – „Štátna doktrína Róberta Fica o rozkrádaní zdrojov členmi neštandardnej strany Smer-SD“ – právo na čokoľvek. Napriek tomu, že šlo o jednu paródiu pre ďalšiu z mora zbytočných tlačových besied Róberta Fica.

Volič Fica verí, že minister Richter asi nevylepší demografickú krivku, zato na juh Slovenska chodí na služobnom aute v pracovnom čase preto, aby znížil nezamestnanosť v segmente najstaršieho remesla.

Volič Fica verí, že ak minister Jahnátek  patrí do inventáru Širokého Váhostavu, potom má právo na slogan – „Jahnátek neváha, Jahnátek zamestnáva“ ! Jednoducho, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja rodiny z Komjatic, kde sa nepečie chlieb, ale z trúby vychádzajú „pečení varení“ ministerský úradníci.

Volič Fica verí, že primátor Ftáčnik môže brať odmeny od súkromnej spoločnosti až do chvíle kým ho neodhalia, no on má právo urobiť zo seba „právne nedôchodča“. Vari niekto aj potom spochybňuje slogan – „Za celý čas v politike som bez škandálov“ ? Určite, veď primátor Ftáčnik je až na nižších priečkach početnej zostavy, ktorá si robí žarty z Ústavy.

Volič Fica verí, že vyšší štátny radca Michal Kaliňák môže byť zároveň aj hovorcom, poslancom mestského zastupiteľstva v Prešove, predsedom komisie verejného poriadku v Prešove, členom výboru mestskej časti, predsedom správnej rady nadácie Intenda, členom dozornej rady Hotely mládeže Slovenska, externým vyučujúci na katedre politológie v Košiciach. Volič Fica verí, že stačí, ak Kaliňák za takmer celé volebné obdobie „upečie“ Etický kódex, lebo nikto mu neprezradil viac ako dvojtisícročnú existenciu Desatora.

Volič Fica verí, že sociálny demokrat Vladimír Maňka, si zo župy môže urobiť malú rodinnú firmu, lepšie povedané farmu, kde na úradníckom mieste „dochováva“, napríklad syna poslankyne Smer-SD Laššákovej, lebo volič Fica verí, že do jabĺčka sa nestrieľa, ale ono sa pečie v župane.

Imitátor sociálnej demokracie, Róbert Fico je tiež veriaci, Verí, že jeho voličov hluchá a slepá viera v istoty neopustí až do chvíle prezidentských volieb. Do momentu úniku pred nespochybniteľnou zodpovednosťou, akou zbabelo utekal s inou „sociálno-demokratickou“  skupinou potulujúcich sa opitých veriacich.

Vozi, Robko, vozi !

Vysvetlivka :  Čochrár je politik s nečestnou výbavou, nemorálnym pozadím a milujúci nezákonné aktivity sociálnodemokratický nasmerované k bohatstvu štátnej pokladnice.

Foto z filmu „Koto tamo péva“.