Signály.

Mal by som začať Štúrom. Vo svojej dobe bol považovaný za radikála a extrémistu, preto si ho história dobre pamätá. A národovca.

Začnem však Radičovou. Jej úlohou bolo vysporiadať sa s Dzurindom a Miklošom. Nedokázala to, tak sa vysporiadali oni s ňou a jej úlohu nakoniec museli naplniť voliči. Vtedy došlo k zásadným udalostiam. Radičová sa rozhodla podporiť euroval, ktorý mal pomôcť Grécku. Grécku nijako nepomohol, ale na čas oddialil kolaps západných bánk. Svoje rozhodnutie zdôvodnila v tom zmysle, že všetci sa predsa nemôžu mýliť. Viditeľne nepoznala silu a dôsledky svojho kroku. Zodpovedný človek vie, čo chce svojim konaním docieliť a aké následky bude mať jeho počínanie. Radičová sa vzdala zodpovednosti a dnes je jasné, že na poste premiéra nemala čo hľadať. Toto jej konanie šikovne využil Fico, ktorý euroval principiálne nepodporil, odletel do Bruselu, kde bol predrokovať výmenný obchod a v ďalšom hlasovaní euroval, opäť principiálnym hlasovaním poslancov Smeru prešiel. Vidieť, že strana Smer sa riadi princípmi. Princípmi obchodu. Vtedy sa začal Ficov pád. Voliči mu zdvihli varovný ukazovák v prezidentských voľbách. Fico nepochopil. Nasledovali voľby do VÚC, kde víťazstvu vreca zemiakov v Banskobystrickom kraji, strany ĽS NS, predchádzali suverénne a hanlivé vyhlásenia zo strany Smeru. Fico nepochopil. Ďalší rok. Voľby do europarlamentu sa skončili fiaskom, odignorovalo ich 87% voličov. Volič dal najavo, že k tomu, aby dokázal spravovať svoj štát, nepotrebuje Brusel. Fico opäť neporozumel a sám sa k tomu verejne priznal v zmysle: „nerozumiem počínaniu slovenského voliča“. Dnes je po voľbách do NR SR a uvidíme, či Fico pochopí. Určite však nepochopil prezident Andrej Kiska, ktorý pozval všetkých predsedov strán zvolených do parlamentu na rozhovory do prezidentského paláca, okrem predsedu strany ĽS NS, Mariana Kotlebu. Aká je prezidentova predstava demokracie je pre mňa záhadou. V ďalších voľbách sa budú tváriť prekvapene, že strana naberá na sile.

Má to však širšie súvislosti. V predvolebnom období bolo zastavené čerpanie eurofondov zo strany vlády Banskobystrickému kraju v snahe poškodiť Kotlebu. Poškodení však boli všetci obyvatelia Banskobystrického kraja a svoje poďakovanie vyjadrili vo voľbách tým, že Kotleba získal v tomto kraji najvyššiu podporu zo všetkých krajov podľa hesla cudzie nechceme, svoje si nedáme. Eurofondy sa stali nástrojom odmeňovania lojálnych a trestania neposlušných. Tento problém nie je len regionálny, je to celoeurópsky nástroj a zastavením čerpania už bolo zo strany európskych inštitúcií pohrozené aj Slovenskej republike v súvislosti s kvótami na prerozdelenie utečencov. Indície vymáhania poslušnosti už sú, preto by bolo dobre postaviť sa k týmto výzvam čelom. Je povšimnutiahodné, že centrom odporu sa opäť stáva Banskobystrický kraj. Niekedy mám pocit, že historická skúška sa opakuje a my dostávame šancu na reparát.

Dzurindovi sa podarilo zapracovať do Ústavy SR článok 7, odst.2, ktorý okrem iného hovorí: „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády…“. Týmto krokom slovenský parlament delegoval rozhodovacie právomoci na európske inštitúcie a zo Slovenska urobil vazalský štát. Hoci počas 4-ročnej vlády Fica sa Ústava menila, nebola vôľa odstrániť, alebo zmeniť spomínaný článok a obnoviť suverenitu SR. Dnes sme nemuseli čeliť tlaku napríklad na kvóty migrantov, alebo snahám o odtekanie vôd zo Slovenska. Tieto témy vôbec nemuseli byť na programe dňa. Dá sa predvídať, že tlaky zo strany EÚ budú narastať a budeme musieť čeliť oveľa vážnejším hrozbám. Kroky európskych (alebo proeurópskych) politikov naznačujú snahy o likvidáciu národných štátov. Je očividná snaha o rozvrat tradícií, tradičných hodnôt a odrezanie národov od ich koreňov. Na základe vymazania histórie bude šanca na vytvorenie novej, beztvarej a ľahko ovládateľnej masy. Štúr sa musí v hrobe obracať (takmer som napísal ovracať a nebol by som ďaleko od pravdy). Preto narastá odpor v každej krajine a silnejú nacionalistické tendencie. Tento trend bude pokračovať do doby, pokým sa nezmení systémové riadenie spoločnosti. A to sa dobrovoľne nezmení. Pravdepodobne dôjde k stretu týchto síl. Ak sa chce Európa vyhnúť tomuto katastrofickému scenáru, bude musieť zmeniť politiku skôr, než k tomu dôjde, ak nie, zmení ju následne. Jediným východiskom je pretransformovať EÚ do Únie suverénnych štátov a rešpektovať ich rozhodnutia. Bruselské direktívy Úniu zabíjajú a ak tento trend bude pokračovať, definitívne ju pochovajú. Čo bude sprevádzať tento funus nie je ťažké predpovedať.