Sergej Lavrov ako predsedajúci 9308. zasadnutia BR OSN

Úvodná poznámka editora: Pravdivosť a objektivita novinových správ sa nachádza v priestore udalosť-správa-skutočnosť. Takmer bez výnimiek dochádza v správe k miere dezintepretácie udalosti v dôsledku ľudského faktora na osi prototext (udalosť osebe) – preklad – metatext (text o texte) a rôznych uhlov pohľadu, pretaveného do správy a komentára v jednom. Obraz a opis udalosti sa spravidla líši od typu a pôvodu informačného média. Spravodajsko-informačné médiá najmä tzv. hlavného prúdu, všade vo svete prípad od prípadu dopúšťajú sa fadingu, t.j. úniku od základného pravidla žurnalistiky: informácia, správa (miesto, čas, udalosť). Nesmú byť opinion makers (tvorcovia povinného názoru a verejnej mienky). Ibaže sú. K spravodajským informáciám pribaľujú instantné manuály a manipulatívne návody na použitie; správa a komentár v jednom. Iné je o prejave len písať á la „kde bolo-tam bolo“, hodnotiť útržky a výstrižky osebe, a o čo ide mne, dať vám ho celý, bez mojich, pre vás nepotrebných a nežiaducich komentárov.

Máte právo na neskreslené informácie a prototext, čo znamená pôvodný originálny text Lavrovovho prehovoru. Priestor medzi prototextom a metatextom vytvára stav entropie (informačnej neurčitosti). Samozrejme, naše médiá vám originál (prototext) neposkytli. Tu je. Bez entropie. Celý. Názor si utvorte sami:

Vystúpenie ministra zahraničných vecí Ruska Sergeja Lavrova počas otvorenej diskusie Bezpečnostnej rady OSN na tému „Efektívny multilateralizmus prostredníctvom ochrany princípov Charty OSN“, New York, 24. apríla 2023. Sergej Lavrov v USA na zvláštne vízum, ruských bez novinárov, ktorí víza nedostali. Sergej Lavrov: 9308. zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN je vyhlásené za otvorené. Predbežný program tohto stretnutia znie: „Udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, efektívny multilateralizmus prostredníctvom obrany princípov Charty OSN.“ Program rokovania je schválený.

Sergej Lavrov na úvod: V súlade s pravidlami 37 dočasných pravidiel a postupov Rady pozývam zástupcu Austrálie, Azerbajdžanu, Arménska, Bahrajnu, Bieloruska, Venezuelskej bolívarovskej republiky, Vietnamu, Egypta, Indie, Indonézie, Iránskej islamskej republiky, Kanady, Kolumbie , Kuba, Kuvajt na účasť na tomto stretnutí, Laoská ľudovodemokratická republika, Libanon, Malajzia, Maroko, Mexiko, Nepál, Pakistan, Kórejská republika, Singapur, Sýrska arabská republika, Sierra Lyon, Thajsko, Turkménsko, Turecko, Uruguaj, Filipíny, Etiópia a Južná Afrika. Rozhodnutie je urobené.

Bezpečnostná rada OSN teraz začne posudzovať bod 2 programu. Dovoľujem si upozorniť členov Bezpečnostnej rady na dokument S/2023/244 – List stáleho predstaviteľa Ruskej federácie pri OSN z 3. apríla. adresovaný generálnemu tajomníkovi OSN A. Guterresovi a odovzdal mu koncepčný dokument k posudzovanej problematike.

Lavrov po svojej pravici uvítal generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, Jeho Excelenciu A. Guterresa, a odovzdal mu úvodné slovo ako predsedovi OSN. Poďakoval mu a oznámil svoje vystúpenie: Teraz urobím vyhlásenie vo funkcii ministra zahraničných vecí Ruskej federácie.

Vážený pán generálny tajomník, Drahí kolegovia, je symbolické, že naše stretnutie organizujeme pri príležitosti Medzinárodného dňa multilateralizmu a diplomacie za mier , ktorý bol do kalendára významných dátumov zaradený uznesením Valného zhromaždenia OSN 12. decembra 2018 .

O dva týždne oslávime 78. výročie víťazstva v 2. svetovej vojne. Porážka nacistického Nemecka, ku ktorej moja krajina rozhodujúcim spôsobom prispela s podporou spojencov, položila základ povojnového medzinárodného poriadku. Jej právnym základom bola Charta OSN a samotná naša organizácia, ktorá stelesňuje skutočný multilateralizmus, získala ústrednú, koordinačnú úlohu vo svetovej politike.

OSN za takmer 80 rokov svojej existencie plní to najdôležitejšie poslanie, ktoré jej zverili otcovia zakladatelia. Základné chápanie piatich stálych členov Bezpečnostnej rady o nadradenosti cieľov a princípov Charty zaručovalo niekoľko desaťročí globálnu bezpečnosť. A tak vytvorila podmienky pre skutočne mnohostrannú spoluprácu regulovanú všeobecne uznávanými normami medzinárodného práva.

Teraz systém zameraný na OSN prechádza hlbokou krízou. Prvotnou príčinou bola túžba jednotlivých členov našej organizácie nahradiť medzinárodné právo a Chartu OSN akýmsi „poriadkom založeným na pravidlách“. Tieto „pravidlá“ nikto nevidel, neboli predmetom transparentných medzinárodných rokovaní. Sú vynájdené a aplikované s cieľom pôsobiť proti prirodzeným procesom formovania nových nezávislých rozvojových centier, ktoré sú objektívnym prejavom multilateralizmu. Odrádzajú ich nelegitímne jednostranné opatrenia vrátane odrezania prístupu k moderným technológiám a finančným službám, vytlačenia z dodávateľských reťazcov, konfiškácie majetku, zničenia kritickej infraštruktúry konkurentov a manipulácie so všeobecne dohodnutými pravidlami a postupmi. Výsledkom je fragmentácia svetového obchodu,

V zúfalej snahe presadiť svoju dominanciu prostredníctvom trestania vzdorujúcich, Spojené štáty išli do zničenia globalizácie, ktorá bola dlhé roky označovaná za najvyššie dobro celého ľudstva slúžiace multilaterálnemu systému svetovej ekonomiky. Washington a zvyšok Západu, ktorý ho poslúcha, používa svoje „pravidlá“ vždy, keď je potrebné ospravedlniť nelegitímne kroky proti tým, ktorí budujú svoju politiku v súlade s medzinárodným právom a odmietajú sledovať sebecké záujmy „zlatej miliardy“. Tí, ktorí nesúhlasia, sú zaradení na „čierne listiny“ podľa zásady: „kto nie je s nami, je proti nám.“

Pre západných kolegov je už dlho „nepohodlné“ rokovať v univerzálnych formátoch, ako je OSN. Na ideologické zdôvodnenie politiky podkopávania multilateralizmu bola uvedená do obehu téma jednoty „demokracií“ v protiklade k „autokraciám“. Okrem „summitov za demokraciu“, ktorých zloženie určuje samozvaný hegemón, vznikajú ďalšie „kluby elít“, ktoré obchádzajú OSN.

Summity pre demokraciu, Aliancia pre multilateralizmus, Globálne partnerstvo pre umelú inteligenciu, Globálna koalícia za slobodu médií, Parížska výzva na dôveru a bezpečnosť v kyberpriestore – všetky tieto a ďalšie neinkluzívne projekty sú koncipované s cieľom podkopať rokovania o relevantné témy pod záštitou OSN, presadzovať nekonsenzuálne koncepcie a riešenia prospešné pre Západ. Najprv sa na niečom dohodnú súkromne, v úzkom kruhu a potom tieto dohody prezentujú ako „postoj medzinárodného spoločenstva“. Nazvime veci pravými menami: nikto nedovolil, aby západná menšina hovorila v mene celého ľudstva. Musíme sa správať slušne a rešpektovať všetkých členov medzinárodného spoločenstva.

Jeho autori zavedením „poriadku založeného na pravidlách“ arogantne odmietajú kľúčový princíp Charty OSN – suverénnu rovnosť štátov. Kvintesenciou „komplexu exkluzivity“ bolo „hrdé“ vyhlásenie šéfa diplomacie EÚ J. Borrella, že „Európa je rajská záhrada a zvyšok sveta je džungľa“. Budem citovať aj Spoločné vyhlásenie NATO-EÚ z 10. januára tohto roku, ktoré hovorí: „Spojený Západ“ využije všetky ekonomické, finančné, politické a – dávam do pozornosti – vojenské nástroje, ktoré má NATO a EÚ k dispozícii, aby zabezpečil záujmy „našej jednej miliardy“.

„Kolektívny Západ“ si dal za cieľ pretvoriť „pre seba“ procesy multilateralizmu na regionálnej úrovni. Nie je to tak dávno, čo Spojené štáty vyzvali na oživenie Monroeovej doktríny a požadovali, aby krajiny Latinskej Ameriky obmedzili vzťahy s Ruskou federáciou a Čínskou ľudovou republikou. Táto línia však narážala na odhodlanie krajín regiónu posilniť svoje vlastné multilaterálne štruktúry, predovšetkým Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC), a zároveň brániť svoje legitímne právo etablovať sa ako jeden z pilierov multipolárny svet. Rusko plne podporuje takéto spravodlivé snahy.

Teraz boli nasadené významné sily Spojených štátov a ich spojencov, aby podkopali multilateralizmus v ázijsko-tichomorskom regióne, kde sa okolo ASEAN-u desaťročia rozvíjal úspešný otvorený systém hospodárskej a bezpečnostnej spolupráce. Tento systém umožnil vyvinúť konsenzuálne prístupy, ktoré by vyhovovali „desiatim“ členom ASEAN-u a ich partnerom v dialógu vrátane Ruska, Číny, Spojených štátov, Indie, Japonska, Austrálie a Kórejskej republiky, čím sa zabezpečil skutočný inkluzívny multilateralizmus. Predložením indo-pacifických stratégií Washington nastavil kurz ku kolapsu tejto zavedenej architektúry.

Na minuloročnom summite v Madride NATO, ktoré vždy všetkých presviedčalo o svojej „mierumilovnosti“ a výlučne obrannom charaktere svojich vojenských programov, deklarovalo svoju „globálnu zodpovednosť“, „nedeliteľnosť bezpečnosti“ v euroatlantickom a v takzvaný indo-pacifický región. To znamená, že teraz sa „línia obrany“ NATO (ako obrannej aliancie) presúva na západné pobrežie Tichého oceánu. Blokové prístupy, ktoré podkopávajú multilateralizmus orientovaný na ASEAN, sa prejavujú vo vytvorení vojenskej aliancie AUKUS, do ktorej sa tlačí Tokio, Soul a množstvo krajín ASEAN-u. Pod záštitou Spojených štátov amerických sa vytvárajú mechanizmy na zasahovanie do otázok námornej bezpečnosti s ohľadom na zabezpečenie jednostranných záujmov Západu vo vodách Juhočínskeho mora. J. Borrell, ktorého som už dnes citoval, včera sľúbil, že do tohto regiónu pošle námorné sily EÚ. Neskrýva sa že cieľom indicko-pacifických stratégií je zadržať ČĽR a izolovať Rusko. Takto západní kolegovia chápu „efektívny multilateralizmus“ v ázijsko-pacifickom regióne.

Po rozpade Varšavskej zmluvy a odchode Sovietskeho zväzu z politickej scény začala svitať nádej na realizáciu princípov skutočného, bez deliacich čiar, multilateralizmu v euroatlantickom priestore. Ale namiesto uvoľnenia potenciálu OBSE na rovnakom kolektívnom základe si západné krajiny nielen udržali NATO, ale v rozpore so svojimi prísľubmi nastavili kurz na drzú absorpciu priľahlého priestoru, vrátane území, kde majú životne dôležité záujmy Ruska. vždy existoval a bude existovať aj naďalej. Ako povedal vtedajší minister zahraničných vecí USA John Baker prezidentovi Georgovi W. Bushovi staršiemu: „Hlavnou hrozbou pre NATO je OBSE.“ Sám by som dodal, že OSN a požiadavky jej Charty dnes predstavujú hrozbu pre globálne ambície Washingtonu.

Rusko sa trpezlivo snažilo o vzájomne výhodné multilaterálne dohody založené na princípe nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý bol na najvyššej úrovni slávnostne vyhlásený v dokumentoch summitov OBSE v rokoch 1999 a 2010. Priamo a jednoznačne je napísané čierne na bielom, že nikto by nemal posilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných a žiadnemu štátu, skupine štátov alebo organizácii nemožno dať primárnu zodpovednosť za udržiavanie mieru v regióne organizácie, ani považovať akúkoľvek časť regiónu OBSE za svoju sféru vplyvu.

NATO sa na tieto záväzky prezidentov a premiérov svojich členských krajín vôbec nevzťahovalo a začalo konať presne opačne a deklarovalo svoje „právo“ na akúkoľvek svojvoľnú akciu. Kričiacim príkladom je nelegálne bombardovanie Juhoslávie v roku 1999 vr. s použitím hlavíc s ochudobneným uránom, čo následne spôsobilo prudký nárast onkologických ochorení – tak medzi srbskými občanmi, ako aj medzi armádou NATO. J. Biden bol vtedy senátorom a do kamier nie bez hrdosti hovoril, že osobne vyzval na bombardovanie Belehradu a zničenie všetkých mostov na rieke Drina. Teraz americký veľvyslanec v Belehrade K. Hill prostredníctvom médií vyzýva Srbov, aby „otočili list“ a „prestali sa urážať“. Spojené štáty americké nazbierali množstvo skúseností o tom, že „prestaňte sa urážať“. Japonsko dlho ostýchavo mlčí o tom, kto napokon bombardoval Hirošimu a Nagasaki. V školských učebniciach o tom ani slovo. Nedávno na stretnutí G-7 americký minister zahraničných vecí E. Blinken pateticky lamentoval nad utrpením obetí týchto bombových útokov, no nespomenul, kto ich organizoval. To sú „pravidlá“. A nikto sa neodváži hádať.

Od druhej svetovej vojny došlo vo Washingtone k desiatkam kriminálnych vojenských dobrodružstiev bez akéhokoľvek pokusu o zabezpečenie multilaterálnej legitimity. Prečo, ak existujú „pravidlá“, ktoré nikto nepozná?

Hanebná invázia koalície vedenej USA do Iraku v roku 2003 bola vykonaná v rozpore s Chartou OSN, rovnako ako agresia proti Líbyi v roku 2011. Výsledkom je zničenie štátnosti, státisíce mŕtvych, nekontrolovateľný terorizmus. 

Zasahovanie USA do záležitostí postsovietskych štátov bolo flagrantným porušením Charty OSN. „Farebné revolúcie“ boli zorganizované v Gruzínsku a Kirgizsku, krvavý štátny prevrat v Kyjeve vo februári 2014. V rovnakom rade sú v roku 2020 pokusy o násilné prevzatie moci v Bielorusku.

Anglosasovia, ktorí suverénne viedli celý Západ, nielenže ospravedlňujú všetky tieto zločinecké dobrodružstvá, ale oháňajú sa aj svojou líniou „podpory demokracie“. Ale opäť podľa vlastných „pravidiel“: Kosovo – uznať nezávislosť bez referenda; Krym – neuznávajú (hoci bolo referendum); Nedotýkajte sa Falkland/Malvín, veď tam bolo referendum (ako nedávno vyhlásil britský minister zahraničných vecí John Cleverley). Smiešne.

Aby sme odmietli dvojitý meter, vyzývame všetkých, aby sa riadili dohodami o konsenze dohodnutými v rámci Deklarácie OSN o zásadách medzinárodného práva z roku 1970, ktorá zostáva v platnosti. Jasne hlása potrebu rešpektovania suverenity a územnej celistvosti tých štátov, ktoré „dodržujú princíp rovnakých práv a sebaurčenia národov a majú vlády zastupujúce všetkých ľudí žijúcich na danom území“. Každému nestrannému pozorovateľovi je zrejmé, že nacistický kyjevský režim nemožno v žiadnom prípade považovať za predstaviteľa obyvateľov území, ktorí odmietli prijať výsledky krvavého štátneho prevratu vo februári 2014 a proti ktorým pučisti rozpútali vojnu. toto. Rovnako ako Priština nemôže tvrdiť, že zastupuje záujmy kosovských Srbov, ktorým EÚ sľúbila autonómiu, rovnako ako Berlín a Paríž prisľúbili osobitný štatút Donbasu. Výsledok týchto sľubov je dobre známy.

Náš generálny tajomník A. Guterres vo svojom prejave na „Druhom summite pre demokraciu“ 29. marca tohto roku veľmi dobre povedal: „Demokracia pramení z Charty OSN. Jeho prvé slová – My, národy – odrážajú základný zdroj legitímnej moci: súhlas tých, ktorým vládne. Dohoda. Dovoľte mi to ešte raz zdôrazniť.

Na zastavenie vojny rozpútanej v dôsledku prevratu na východnej Ukrajine sa vyvinulo mnohostranné úsilie v záujme mierového urovnania, ktoré je zakotvené v rezolúcii Bezpečnostnej rady, ktorá jednomyseľne schválila Minské dohody. Tieto dohody pošliapal Kyjev a jeho západní páni, ktorí sami nedávno cynicky a dokonca hrdo priznali, že ich nikdy nemienili naplniť, ale chceli len získať čas na napumpovanie Ukrajiny do zbraní proti Rusku. Verejne sa tak vyhlásilo porušenie multilaterálneho záväzku všetkých členov OSN zakotveného v jej Charte, podľa ktorého musia všetky krajiny dodržiavať rezolúcie Bezpečnostnej rady.

Naše dôsledné kroky na zabránenie konfrontácii, vrátane návrhov ruského prezidenta Vladimira Putina z decembra 2021 dohodnúť sa na multilaterálnych vzájomných bezpečnostných zárukách, boli arogantne odmietnuté. Povedali nám, že nikto nemôže zabrániť tomu, aby NATO vzalo Ukrajinu do svojho „náručia“.

Celé roky po štátnom prevrate, napriek našim naliehavým požiadavkám, nikto zo západných pánov kyjevského režimu nestiahol späť ani P.A.Porošenka, ani V.A.Zeljenského, ani Najvyššiu radu Ukrajiny, keď ruský jazyk, školstvo, všeobecne , ruské kultúrne a náboženské tradície sú v priamom rozpore s ústavou Ukrajiny a všeobecnými dohovormi o právach národnostných menšín. Paralelne kyjevský režim zaviedol teóriu a prax nacizmu legislatívne aj do každodenného života. Bez rozpakov organizoval veľkolepé fakľové sprievody v centre Kyjeva a ďalších miest pod hlavičkou oddielov SS. Západ mlčal a „mädlil si ruky“.

Dnes je už každému jasné, hoci nie každý o tom hovorí nahlas: tu vôbec nejde o Ukrajinu, ale o to, ako sa budú naďalej budovať medzinárodné vzťahy: vytvorením stabilného konsenzu založeného na rovnováhe záujmov, alebo prostredníctvom agresívneho a výbušného presadzovania hegemónie. Nie je možné posudzovať „ukrajinskú otázku“ izolovane od geopolitického kontextu. Multilateralizmus predpokladá rešpektovanie Charty OSN vo všetkej vzájomnej prepojenosti jej princípov, ako bolo uvedené vyššie. Rusko jasne vysvetlilo úlohy, ktoré plní v rámci špeciálnej vojenskej operácie: eliminovať hrozby, ktoré NATO roky vytvára pre našu bezpečnosť priamo na našich hraniciach a chrániť ľudí, ktorí boli zbavení ich práv deklarovaných mnohostrannými dohovormi, chrániť ich pred priamymi hrozbami vyhladenia a vyhostenia verejne deklarovanými kyjevským režimom z r. územia, kde ich predkovia žili stáročia. Úprimne sme si povedali, za čo a za koho bojujeme.

Na pozadí hystérie vyvolanej Spojenými štátmi a Európskou úniou by som sa chcel naopak opýtať: čo urobili Washington a NATO v Juhoslávii, Iraku, Líbyi? Došlo k ohrozeniu ich bezpečnosti, kultúry, náboženstva, jazykov? Akými multilaterálnymi normami sa riadili, keď vyhlásili nezávislosť Kosova v rozpore s princípmi OBSE, zničili stabilné ekonomicky prosperujúce štáty Irak a Líbyu, ležiace desaťtisíc míľ od amerického pobrežia?

Multilaterálny systém bol ohrozený nehanebnými pokusmi západných štátov podrobiť si sekretariáty OSN a ďalšie medzinárodné inštitúcie. Vždy existovala kvantitatívna nerovnováha v prospech Západu, ale až donedávna sa sekretariát snažil zostať neutrálny. Dnes táto nerovnováha nadobudla chronický charakter a pracovníci sekretariátu si čoraz viac dovoľujú politicky motivované správanie nevhodné pre medzinárodných predstaviteľov. Vyzývame váženého generálneho tajomníka A. Guterresa, aby zabezpečil, že všetci jeho zamestnanci budú spĺňať požiadavky nestrannosti v súlade s článkom 100 Charty OSN. Taktiež vyzývame vedenie Sekretariátu, aby sa pri príprave iniciatívnych dokumentov k uvedeným témam „spoločnej agendy“ a „novej agendy pre mier“ riadilo potrebou navrhnúť členským krajinám spôsoby, ako nájsť konsenzus, rovnováhu záujmy a nezahrávať sa s neoliberálnymi konceptmi. V opačnom prípade namiesto multilaterálnej agendy dôjde k prehĺbeniu rozkolu medzi „zlatou miliardou“ a svetovou väčšinou.

Keď hovoríme o multilateralizme, nemožno sa obmedziť na medzinárodný kontext, rovnako ako nemožno tento medzinárodný kontext ignorovať, keď hovoríme o demokracii. Nemali by existovať dvojité štandardy. Multilateralizmus aj demokracia sa musia rešpektovať tak v rámci štátov, ako aj v ich vzájomných vzťahoch. Každý vie, že Západ, hoci vnucuje ostatným svoje chápanie demokracie, nechce demokratizáciu medzinárodných vzťahov založenú na rešpektovaní suverénnej rovnosti štátov. Teraz však presadzovaním svojich „pravidiel“ na medzinárodnej scéne „dusí“ multilateralizmus a demokraciu aj doma, pričom používa čoraz represívnejšie nástroje na potlačenie akéhokoľvek nesúhlasu – presne tak, ako to robí zločinecký kyjevský režim s podporou svojich „ učitelia“ – Spojené štáty a ich spojenci.

Vážení kolegovia, opäť ako v rokoch studenej vojny sme sa priblížili k nebezpečnej a možno ešte nebezpečnejšej línii. Situáciu zhoršuje strata viery v multilateralizmus, keď finančná a ekonomická agresia Západu ničí výhody globalizácie, keď Washington a jeho spojenci opúšťajú diplomaciu a žiadajú zúčtovanie „na bojisku“. To všetko – v rámci múrov OSN, vytvorených na zabránenie hrôzam vojny. Hlasy zodpovedných, rozumných síl, výzvy prejaviť politickú múdrosť, oživiť kultúru dialógu prehlušujú tí, ktorí nastúpili kurz na podkopávanie základných princípov medzištátnej komunikácie. Všetci sa musíme vrátiť k našim koreňom – k dodržiavaniu cieľov a princípov Charty OSN v celej ich rozmanitosti a všetkej ich vzájomnej prepojenosti.

Skutočný multilateralizmus si v súčasnej fáze vyžaduje prispôsobenie OSN objektívnym trendom pri formovaní multipolárnej architektúry medzinárodných vzťahov. Je potrebné urýchliť reformu Bezpečnostnej rady rozšírením zastúpenia v nej o krajiny Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Súčasné prehnané nadmerné zastúpenie Západu v tomto hlavnom orgáne OSN podkopáva princíp multilateralizmu.

Z iniciatívy Venezuely bola vytvorená Skupina priateľov na obranu Charty OSN. Vyzývame všetky štáty, ktoré rešpektujú chartu, aby sa k nej pripojili. Je tiež dôležité využiť konštruktívny potenciál krajín BRICS a SCO. EAEU, SNŠ a ODKB sú pripravené prispieť. Sme za využitie iniciatívy pozícií regionálnych združení krajín globálneho juhu. Skupina G20 môže tiež zohrať užitočnú úlohu pri udržiavaní multilateralizmu, ak západní účastníci prestanú odvádzať pozornosť svojich kolegov od aktuálnych otázok jej agendy v nádeji, že umlčia tému svojej zodpovednosti za hromadenie krízových javov vo svetovej ekonomike.

Je našou spoločnou povinnosťou zachovať Organizáciu Spojených národov ako ťažko vybojovaný príklad multilateralizmu a koordinácie svetovej politiky. Kľúčom k úspechu je spolupráca, vzdanie sa nárokov na exkluzivitu kohokoľvek a – opakujem ešte raz – rešpektovanie suverénnej rovnosti štátov. Toto sme všetci podpísali, keď sme ratifikovali Chartu OSN.

V roku 2021 ruský prezident Vladimir Putin navrhol zvolať summit stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Lídri Číny a Francúzska túto iniciatívu podporili, žiaľ, zatiaľ nebola realizovaná. Táto téma priamo súvisí s multilateralizmom: nie preto, že päť veľmocí má určité privilégiá oproti ostatným, ale práve pre ich osobitnú zodpovednosť podľa Charty OSN za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Presne to si teraz vyžadujú imperatívy systému orientovaného na OSN, ktorý sa nám v dôsledku krokov Západu rúca pred očami.

Znepokojenie z tohto stavu je čoraz viac počuť v početných iniciatívach a myšlienkach krajín globálneho juhu: od východnej a juhovýchodnej Ázie, arabského a všeobecne moslimského sveta až po Afriku a Latinskú Ameriku. Vážime si ich úprimnú vôľu zabezpečiť urovnanie akýchkoľvek súčasných problémov poctivou kolektívnou prácou zameranou na dosiahnutie rovnováhy záujmov založenej na suverénnej rovnosti štátov a nedeliteľnosti bezpečnosti.

Na záver by som chcel osloviť všetkých novinárov, ktorí teraz informujú o našom stretnutí. Vaši kolegovia z ruských médií sem nesmeli. Veľvyslanectvo USA v Moskve posmešne oznámilo svoju pripravenosť vydať im pasy s vízami v momente, keď naše lietadlo vzlietlo. Preto obrovská prosba na vás: kompenzovať absenciu ruských novinárov. Pokúste sa zostaviť svoje správy takým spôsobom, aby sprostredkovali celosvetovému publiku plnú všestrannosť úsudkov a hodnotení.“ Koniec Lavrovovho vystúpenia.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan