Sekerou, nožom a jazykom k ľudským právam a slobodám…

Ak ministerstvo školstva Pišťankovu a Taragelovu knihu Sekerou a nožom verejne neodmietne, ak toto „literárne dielo“ neodsúdi štátna moc, jazyk tejto knihy sa stane legálnou a úplne legitimizovanou súčasťou písaného a hovoreného slova a slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, vo verejnom mediálnom priestore, v medziľudskej komunikácii, mimo etiku, etiketu a protokol, v súkromí aj na verejnosti…

Ak zvíťazí sloboda slova a spôsobu vyjadrovania nad etikou a étosom krásnej literatúry už aj v tomto generálnom prípade, vznikne precedens…

Pravicový trhový mechanizmus pohltil umenie. Ním je všetko, čo „umelec“ ako „umenie“ označí. A čo sa predá. Umelecká kritika drísta, tára, vymýšľa si a klame. A verejnosť to žerie,“…lebo, povedali a napísali kritici!“ Hnus.
Skutočné a pravé umenie,  podliehajúce prísnym hodnotiacim kritériám estetiky teórie umenia je nepredajné.
Predmetom obchodu je lož, podvod, pseudo umenie a gýč….
Skutočné umenie je predmetom obchodu a snobizmu, vec, majúca vyčísliteľnú finančnú hodnotu. Ako majetok. Vlastníctvo. Zameniteľné za hotovosť.
O pravé umenie sa zaujíma už málokto, zasypané je lacnou pop masovou kultúrou. Pod ňou skutočné umenie hynie.
Dnes aj píše a predáva sa hockto. Navrch má biznis vydavateľstiev.

Pišťankova a Taragelova kniha je produkt píšucej ľavicovej časti liberálnej demokracie, ktorá preniká aj do literárnej spisby, ako „literárne dielo“ nemajúce reálnu literárnu hodnotu (prezentuje a do písomnej podoby mení hovorovú reč, jazyk, ktorý vedome alebo podvedome legalizuje a legitimizuje).
Kto ovláda gramatiku priamej reči, základy syntaxe a členenia textu, má príbeh a vie fabulovať, je „spisovateľ“ (úryvky z knihy):
Vstane zo stoličky, podíde k nej a chvíľu jej drapľavými rukami chodí po pleciach, po chrbte, po stehnách. Potom ju schytí a sotí do postele. Posteľ zapraská a prehne sa. Žena si udrie hlavu o rám. Bolestivo zjojkne.
„Drž hubu, sprostá!“ zrúkne Tóno. „Decká pobudíš!“
Vtisne sa jej medzi stehná, pomáhajúc si rukou.
Žena leží, poslušne dvíha nohy…
…v slabinách cíti kŕčovité pošklbávanie.
Žena len na to čaká. S vypätím všetkých síl spod neho vykĺzne. Tóno ju zrobenými rukami kŕčovito drží a na brucho, hruď i krk jej šľahá horúce semeno. Každý výron sprevádza hlasným vzdychom…
…Polgára vzrušuje predstava schytiť ju, vyviazať na rúry, potom z nej strhnúť biely plášť i odev a vybúriť sa na nej….
Zaujímalo by ho, či sú to len pančucháče, alebo naozajstné pančuchy, aké mala tá kurva v časopise…
Schytiť ju tak za ramená a tvrdo pritisnúť k vlhkej stene! Bránila by sa? Takú by jej jednu strelil! …
Delí ho od nej sotva päť krokov. Stačilo by len trochu rozhodnosti, aby sa presvedčil, čo laborantka nosí pod sukňou!…
Mediálnou manipuláciou verejnosti (kniha a jej jazyk) sa nemysliteľné, neprijateľné a zavrhnutia hodné má stať normálnym aj v systéme jazyka, reči, hovoreného a písaného slova…
http://www.lifenews.sk/node/10185
Známa metodika: pokusný balónik, overovanie, diskusia, prijatie a zvnútornenie (Overtonovo okno), salámová metóda…

Literárny precedens zaznamenali dejiny slovenskej literatúry a literárnej spisby týmto „literárnym skvostom“ z dielne mediálne známej bratislavskej kaviarenskej a „umeleckej“ luzy (nová ľavica krvnej skupiny neomarxistov).

Pokúšajú sa ním preniknúť aj do štátneho programu vzdelávania v časti Slovenský jazyk a literatúra a zaradiť knihu medzi povinnú slovenskú literatúru a vytvoriť tak precedens, pre slovenské školstvo zatiaľ neznámy. Kniha sa má stať aj súčasťou maturity zo Slovenského jazyka a literatúry…
Aj beztak už zmätený a takmer nesvojprávny minister školstva je knihou zmätený a nevie, čo si s ňou počať, problém je nad jeho intelektové schopnosti…
Pišťanek aj Taragel svojím intelektom tiež „nechápu“…
Dalšie hlúpnutie. Aj už beztak hlúpeho ministerstva školstva.
Tieto pseudo literárne sračky majú byť súčasťou Zlatého fondu slovenskej literatúry?! A ešte aj jeho povinnej časti?! Čo ste sa, učitelia vysokoškoláci učili o tej literatúre na pedagogických fakultách, keď si s ňou neviete poradiť? To ste už tak zmagorení?! Čakáte na pokyny zhora?! Hmm…

Kto vie, čo znamená precedens aj v právnickom pojmosloví a aký význam má v súdnej judikatúre, ale aj v oblasti teórie literatúry a literárnej (umeleckej) kritiky, a tiež v rámci estetiky a všeobecnej teórie umenia, tu a teraz porozumel…
Poznámka k právu a justícii: Legalizácia a legitimizácia Pišťankovho a Taragelovho „literárneho“ jazyka a jeho zrovnoprávnenie so spisovným jazykom: slovom a písmom, sťaží a znemožní súdnej moci riešiť súdne spory na ochranu osobnosti…
Lebo: Ak vám tu a teraz napíšem, že ste (…), môžete pokojne protestovať, ale to je asi tak všetko, čo v danej veci proti tomu môžete urobiť…
Dôvod: toto je blog (forma malej osobnej publicistiky) a mám právo na slobodu slova (v súlade s Ústavou SR).

Román a poviedka patria v rámci členenia poetiky do kategórie prózy (beletria).
Teda, ak sa vám ujde pár vulgarizmov z klávesníc Pišťanka a Taragela (lebo sú spisovatelia), ide o umenie (krásna literatúra). Rovnako ako nahota, sex a detto vulgarizmy, argot a žargón na javisku (zlý Kotleba, nerozumejúci pravému modernému scénickému umeniu).
Osobitne (!) ten „pravicový extrémista“ bráni rozletu extrémistickej ľavicovej post avantgardy v scénickom umení tanca…
O socialistickom realizme sa oduševnene táralo a tára, oháňajú sa ním zástancovia knihy a nemajú šajn, čo to je. Lebo.
Veľký November tradičné hodnoty zmietol zo stola. Prestali existovať.
Éeeej, kur….sky nám raz budú chýbať!
Po 26-tich rokoch po „nežnej“ blúdime ako stratené zombie.
Hľadáme a nenachádzame…
Nie som Pišťanek ani Taragel, iba bloger. Ak začnete písať, točiť sa okolo a ňuchať kto ako píše, zistíte: ak môžu hip-hoperi, raperi, Pišťanek, Taragel, Kopcsay a ostatní „velikáni“ slovenskej spisby a spevby, zahundrete si popod nos pre seba: „šak já móžem též, … do…!“ (…)
Ak oni mňa, aj ja ich. 🙂
A šecko samá Bratislava. Zas. A furt.
Sračiek podobných úryvkom z knihy „nasekám“ plnú riť…
Neurobím to, hoc váham…
Úžasne sa predávajú…
Hmm…