SaS a korupcia

História odpovedá či je možná politika bez korupcie

Škandál za škandálom sa valí na našej politickej scéne. Korupcia naberá taký rozmer, že ľudia už nedokážu registrovať všetky kauzy a nieto ešte ich členité zákutia. Predseda Smeru – sám veľmajster korupcie – sfúkol svojho opozičného konkurenta práve na poodhalení zákulisia financovania ich strany. Teraz sám padá na tom istom, len ešte väčšom. Ľudia týmto strácajú aj aké-také posledné rozlišovacie schopnosti medzi „dobrými a zlými“ v politike a všetci politici im pomaly splývajú do jedného celku.
Do kalných vôd našej politiky nedávno vplávala šťuka s názvom SaS so svojimi novými myšlienkami a postupmi. S odmietnutím komunistov a štbákov za členov, s dôkladným preverovaním svojich členov a s jasným preukazovaním pôvodu svojich financií.
Verejnosť je však na základe svojich predošlých skúseností znechutená a ozývajú sa hlasy, že každý si ide do politiky výlučne nakradnúť. Ak sú aj na začiatku úmysly dobré, rýchlo sa vplyvom prostredia zmenia. To je proste vlastnosť politiky ako takej a iné to nemôže byť.

Iste, politika bola vždy bojom o moc. Vedeli sa v nej však presadiť aj ľudia, ktorí mali silné odhodlanie niečo zmeniť podľa svojich (pre spoločnosť prospešných) cieľov. Ponúkam príklady už z čias kolísky demokracie a republiky.

Od Solóna po Cézara
Aténsky zákonodarca, ako Solóna (630 – 560 p.n.l.) nazýva Aristoteles, bol vskutku pozoruhodný zjav. Považovaný za zakladateľa aténskej demokracie, bol v jednej osobe básnikom a politickým reformátorom (a vojakom, ako každý Grék keď bolo treba). Cieľom jeho reforiem bolo vybudovať pomocou ústavy systém, kde do riadenia (mestského) štátu budú zapojené širšie vrstvy obyvateľstva, nielen tradičná aristokracia. Podarilo sa mu aj obmedziť otroctvo. Všetky svoje reformy si nechal odsúhlasiť ľudovým zhromaždením na minimálne 10 rokov platnosti. Pretože bol človekom, ktorému išlo o myšlienku, tak následne odstúpil zo svojej pozície a opustil Atény. Týmto zabezpečil, že jeho reformy ostali v platnosti.
Cato starší (234-149 p.n.l.) svojou cieľavedomosťou a snaživosťou postupne získaval stále významnejšie úrady v rímskej hierarchii, až nakoniec zastával úrad cenzora. Cato presadzoval tradičné rímske hodnoty striedmosti a dobrého hospodárenia. Zo svojej pozície vždy vystupoval proti plytvaniu. Keď bol poverený správou Sardínie, dbal na prísne dodržiavanie zákonov, obmedzoval úžeru a zosekal výdavky na luxus prislúchajúci jeho úradu. Svoj neskorší vplyv priamo v Ríme využil o.i. na likvidovanie korupcie. Cato neváhal vystúpiť aj proti najsilnejším ľuďom v štáte a prinútil napríklad rímskeho generála a hrdinu Scipia Africana, víťaza nad Kartágom, odstúpiť kvôli korupcii z verejných funkcií.
Pri Cézarovi (100-44 p.n.l.) chcem poukázať na politické pohnútky tých, čo ho zabili. Cézar systematicky likvidoval republiku ako zriadenie a posilňoval svoju osobnú moc. A to do takej miery, že niekoľko senátorov narýchlo zosnovalo jeho zabitie, a to bez svojich vlastných politických ambícií (mali inak oporu v zákone). Po tom, ako Cézar skončil v kaluži krvi, sa sprisahanci rozutekali. Republiku to nezachránilo, sami aktéri tiež pochodili zle, v každom prípade ale motivácia zabrániť tyranii bola silnejšia ako všetko ostatné.
Vieme, ako Rím po premene na nedemokratickú ríšu dopadol – jeho obyvateľom postupne klesala motivácia identifikovať sa so štátom a podieľať sa na jeho zveľaďovaní. Rímska ríša sa rozložila zvnútra a zanikla.

xxx

Toto sa odohrávalo v časoch, kedy sa budovali základy dnešného zriadenia. Oproti dnešku však boli vtedajšie pomery oveľa drsnejšie. Solón napríklad musel istý čas predstierať šialenosť, aby unikol trestu smrti. V Ríme s nárastom bohatstva a vplyvu prudko stúpala korupcia. Prísť o život, ak sa človek niekomu vplyvnému vzpriečil, nebolo zriedkavé. Pri tom všetkom sa podarilo presadiť veci, ktoré sú aj v dnešnej dobe úctyhodné.
Dnešné podmienky nie sú zďaleka také drsné a pri odhodlaní a opatreniach, ktoré SaS prijala, aby zostala čistá, sa zámer môže úplne realisticky podariť.
Slovensko má teraz šancu zvrátiť vývoj v prospech tvoriacej sa strednej vrstvy. Táto si na seba zarába bez kradnutia, vzdeláva sa a dbá o vzdelávanie svojich detí. Prostredníctvom SaS má šancu na infúziu svojho štýlu práce a života do politiky – t.j. riadenia chodu štátu. Náš štát bude úspešný, ak bude mať čo najširšiu a prosperujúcu strednú vrstvu. Naopak, je treba obmedziť korupčný vplyv veľkopodnikateľov z prostredia bývalej ŠTB. To ide na Slovensku, popri antikorupčných opatreniach, len znížením miery prerozdeľovania.
To je hlavným cieľom SaS. Kto sa s tým stotožňuje, má šancu sa pridať a podporiť tým svoju krajinu. Aby sa za ňu nemusel hanbiť už pri vycestovaní do susedného Rakúska.