Šance Ukrajiny na víťazstvo
Bývalý zbrojný inšpektor OSN Scott Ritter s analýzou vojny medzi Ukrajinou, Ruskom a NATO, a prečo Ukrajina jednoducho nemôže vyhrať vojnu. Myslí si, že Zelenský je snáď to „najlepšie“ čo si mohli Rusi priať. Tento človek doslova ničí Ukrajinu a kompromituje sa kde môže. Poslal 80 000 vojakov, výborne vycvičených NATO a vybavených najlepšími zbraňami do nezmyselných šarvátok a všetkých ich stratil. Keby bol skutočne vojenský veliteľ, držal by ich v zálohe na dôležitejšie akcie a tak o nich prišiel a teraz nemá nič. Všetci sú mŕtvi, vojenská výbava je zničená a NATO ju nie je schopná nahradiť bez toho, aby ju mohol nahradiť ktokoľvek iný. Všetci sa už vyčerpali zo všetkých zásob a nezostáva im než (dlho) čakať, kým budú nové zbrane vyrobené.
https://en.wikipedia.org/wiki/Scott_Ritter
Zelenský sa tiež veľmi skompromitoval tým, keď tvrdil, že raketa, ktorá padla do Poľska, bola vystrelená Rusmi. A pritom bolo zjavné, že raketa bola Ukrajinská a tiež bolo zjavné, že bola do Poľska strelená zámerne. Ten, kto tvrdí, že išlo o nehodu, nevie, ako rakety systému S-300 fungujú. Sú to rakety, navádzané radarom. Letiaca raketa sleduje pruh svetla z radaru a podľa neho cestuje k cieľu. Keď cieľ neexistuje, potom letí pozdĺž lúča tak dlho, až jej dôjdu pohonné látky.
Poznámka editora: Ten blbec vrieskal a incident chcel nechať prešetrovať…
Takže je zjavné, že niekto „svietil“ radarom na poľské územie a raketa podľa toho letela. Keby totiž radarový lúč nebol vyslaný, raketa by lietala zľava doprava, hore a dole, ako by ho hľadala, ale rozhodne by neletela priamo. Akonáhle letela priamo, potom bola vedená radarom.
Dnes nie je prakticky možné, aby sa čokoľvek stalo v ukrajinskom leteckom priestore, aby o tom NATO nevedelo. NATO Ukrajinu veľmi dobre sleduje a vedia úplne všetko, čo sa tam deje. Akonáhle sa jedná o elektroniku, alebo keď je vystrelená raketa, NATO to okamžite zaznamená. Dobre vedia aký druh rakety to je, ktoré radary boli použité, aký je jej smer a poznajú aj výšku jej letu. A potom túto raketu sledujú celú dobu, až do jej dopadu.
Tam, kdesi vo veliteľskom štábe sedia zástupcovia členských krajín NATO, je tam aj Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Česká republika a tí vedia o všetkom, čo sa kde šustne. Bohužiaľ, práve zástupcovia týchto menovaných krajín boli tí, ktorí od začiatku volali do sveta, že raketu vystrelili Rusi a pritom veľmi dobre vedeli, že to nie je pravda.
A nielen že vedeli kto raketu vystrelil, ale rovnako tak vedeli, že bola do Poľska vystrelená zámerne. Lenže politici týchto krajín ihneď využili situáciu, aby brojili proti Rusku. Ako malé deti, hneď ukazovali prstom na Rusko a bolo im úplne jedno, že nemajú pravdu. Išlo im len o to, spôsobiť v populácii nenávisť k Rusku, aj keď treba chvíľkovú. Neskôr bolo verejne priznané, že raketa bola Ukrajinská, ale oni rovnako docielili čo tým docieliť chceli.
Hneď na to boli totiž na Ukrajinu poslané dve nemecké Patriot súpravy, čo sú raketové odpaľovacie rampy, využívané na protileteckú obranu, ktoré boli umiestnené v Poľsku, v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc. To nie je žiadna zanedbateľná záležitosť, pretože takéto zariadenie je súčasťou NATO protileteckej obrany, ktorá sa týmto spôsobom rozširuje až na Ukrajinu.
Keby teraz chceli Rusi útočiť na mesto Ľvov, potom musia brať do úvahy nielen ukrajinský protiletecký obranný systém, ale aj NATO protileteckú obranu. Patriot radar takýto útok okamžite zistí, sleduje ho a vo vhodný moment vystrelí obranné rakety, ktoré spoľahlivo zasiahnu cieľ. Takže je nutné okamžite prísť s náhradným plánom a najskôr bombardovať NATO protileteckú obranu. Ale ako môžu Rusi bombardovať NATO protileteckú obranu, keď sa táto nachádza na poľskom území? To je otázka.
Skryté nebezpečenstvo Článku 4 aliančnej Zmluvy: Skoro to potom vyzerá, že raketa, vystrelená do Poľska, bola súčasťou plánu, ako dostať NATO protiletecký obranný systém na Ukrajinu. Snáď to bol aj dôvod, prečo nebolo z jej vystrelenia obviňované Rusko, pretože tí, ktorí celú akciu zorganizovali, sledovali vyšší cieľ.
Možno ten zámer bol tiež dostať NATO do vojny. Ukrajina dúfala, že v prípade zjavného napadnutia Poľska, NATO vyhlási Článok 5 ich Charty a postaví sa na stranu Ukrajiny, proti Rusku. Všetci volali po Článku 5, ktorý síce hovorí, že „Útok na jedného člena spoločenstva je útok na všetkých,“ ale ďalej sa zmieňuje o tom, že pomoc napadnutému členovi spoločenstva NATO môže byť rôzna, niekedy aj vojenská.
Takže vojenský útok nie je priamo požadovaný a rovnako tak má NATO voľnosť rozhodovania v tom, či príde na pomoc alebo nie. To, ako je text tohto článku formulovaný, všetky členské štáty NATO musia o prípadnej pomoci uvažovať, ale nemusia ju poskytnúť.
Ten skutočne nebezpečný článok v NATO Charte je Článok 4. Tento priamo prikazuje, aby: „členovia spoločne posúdili, či podľa ich názoru došlo k ohrozeniu územnej súdržnosti, politickej nezávislosti, alebo bezpečnosti ktoréhokoľvek členského štátu organizácie.“ Síce to ďalej nehovorí, čo majú v takom prípade urobiť, snáď preto, že Charta bola spísaná v r. 1949 a vtedy možno ešte nepoznali dôležitosť presnej formulácie zmluvného textu. Ale je isté, že otvorený koniec tohto článku dáva širokú škálu možností, ako danú situáciu riešiť.
Keď sa pozrieme na NATO vojny, tak všetky z nich boli vojny podľa Článku 4. Či už to bola vojna v Afganistane, v Líbyi, v Sýrii, to všetko boli vojny podľa Článku 4. Článok 5 bol použitý iba raz, tesne po 9/ 11 a potom lietali luxembourgské AWACS lietadlá (Airborne Warning and Control Systém) nad Amerikou, čo bolo čisto symbolické gesto.
V skutočnosti, NATO tu skúša použiť Článok 4 a ísť priamo na Ukrajinu do vojny s Ruskom, čo by s najväčšou pravdepodobnosťou spustilo jadrovú 3. svetovú vojnu.
Situácia sa môže vyvinúť nežiaducim smerom: V súčasnej dobe, s veľkou časťou rozvodní elektriny na Ukrajine vyradených z prevádzky, ľudia sú bez vody a bez tepla. Takže skôr alebo neskôr začnú starostovia ukrajinských miest nabádať obyvateľov, aby nezostali v meste, inak že zamrznú. Navrhnú obrátiť sa na dediny, zostať u príbuzných, alebo u známych, pomáhať im rúbať stromy a kosiť drevo na ohrev.
Dediny však nemôžu pojať všetkých ľudí z miest, ktorých sú milióny, takže dôjde k ďalším vlnám utečencov a tí všetci budú cestovať k poľským hraniciam. Budú chcieť prejsť do Poľska, ale Poliaci im to nedovolia. Európa ich tiež nebude chcieť a ani nikto iný nebude ochotný ich prijať. Takže celé davy zostanú na hraniciach, čo vytvorí humanitárnu katastrofu. Bude nutné zaistiť im úkryt, potraviny, lieky a všetko ďalšie, čo je potrebné, ale nikto to nebude chcieť urobiť, pretože sa nebudú cítiť bezpeční, ohrozovaní vojnou.
A to je presne tá chvíľa, kedy NATO môže povedať: Článok č. 4 nám prikazuje týmto ľuďom pomôcť, pretože dnes tu máme krízovú situáciu a tým pádom musíme rozšíriť protileteckú ochranu na celé územie pozdĺž poľsko-ukrajinských hraníc, ktorá bude najskôr zahŕňať aj Kyjev. A máme tu presne to, o čo Ukrajinci stále žiadali, protileteckú ochranu krajiny.
Mnohí ľudia si budú myslieť, že na tom nič nie je, že je to iba humanitárny koridor, niečo ako ochranný dáždnik nad týmito ľuďmi. Lenže ako sa hovorí, podaj zločincovi prst, chytí celú ruku a to sa ukáže pravdivé aj v tomto prípade. NATO na toto územie ihneď nasťahuje svoje vojská, vojenskú výbavu a pod ochranou protileteckej obrany môžu zákerne bojovať s Ruskom.
Rusi sa už dali počuť a povedali, že ak sa NATO do konfliktu zamieša, bude z toho skutočná vojna. A ako môže vojna medzi NATO a Ruskom skončiť? Môže skončiť iba jedným spôsobom a to je jadrovou vojnou.
Takže to nie je ten prípad, že by jedna raketa, ktorá „omylom“ padla na poľské územie bola zanedbateľná udalosť, že aj NATO to tak videlo a nezareagovalo nijako prehnane. Dva Patriot protiletecké systémy tesne na hraniciach Ukrajiny sú už na mieste a nastavujú veľkú časť Ukrajiny pod ich ochranu. Takže situácia je viac než nebezpečná.
Možnosť jadrovej vojny? Jadrovú vojnu nemôže žiadna strana vyhrať a preto nemá byť nikdy vedená. Všetkých päť hlavných štátov, ktoré majú jadrové zbrane s tým súhlasia a vždy súhlasili. Jadrové zbrane sú iba na odradenie možného útoku, niečo ako hrozba, aby si iní proti nám príliš nedovoľovali. Lenže ak to je, ako Amerika chápe jadrovú vojnu, tak prečo potom stavia nízko-výkonné jadrové hlavice a používa náboje s vyčerpaným uránom všade, kde bojuje?
To celé začalo po 9/11, keď neokoni (neo-konzervatívci) za Georgea Busha ml. si povedali, „my máme tento skvelý jadrový arzenál a ten tu iba sedí a nič pre nás nerobí. Mali by sme ho donútiť pre nás pracovať. Keď bude každý vedieť, že tieto zbrane ako prvé nikdy nepoužijeme, tak sa ich nikto nebude báť. Takže musíme zariadiť, aby sa ľudia našich jadrových zbraní báli. Musíme držať svet ako rukojemníkov svojho jadrového arzenálu.“
A skúšali upraviť situáciu tak, aby Amerika mohla použiť jadrové zbrane ako prvé a to aj v ne-jadrovej vojne, proti tým, ktorí jadrové zbrane, alebo iné zbrane hromadného ničenia ani nemajú. Uvažovali, že potom bude celý svet vedieť, že môžu tieto zbrane použiť kedykoľvek budú chcieť a bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania. Nikto nebude schopný predvídať, kedy sa nahnevá natoľko, že po nich siahnu, tým pádom si nikto nedovolí žiadne provokácie.
Tieto nízko-výkonné jadrové hlavice boli v skutočnosti vyvinuté na to, aby mal hlavný veliteľ, čo je súčasný prezident, výber možností. Nemôže jednoducho prikázať: „tak, a teraz zničte celý svet.“
Historicky vzaté Keď Pentagon ukázal vtedajšiemu prezidentovi Kennedymu svoj jadrový plán, tento sa úplne zdesil, pretože ten plán bol zničiť celý svet. Kennedy povedal, že to nie je plán, to je šialenstvo. Povedal, že niečo také musí byť odstupňované a nie poskytovať iba jednu možnosť, čo je zničenie celého sveta. Pentagon mu preto dal tri možnosti: (1) zničiť svet iba trošičku, (2) zničiť svet o trošku viac a (3) zničiť celý svet úplne so všetkým. Je to veľmi hlúpy nápad, ale to je, ako zjavne americký Pentagon uvažuje.
Kennedy namietal, že ani to nie je správne riešenie, pretože v každom prípade je celý svet zničený. A to isté hovoril každý nasledujúci prezident po ňom. Až potom George Bush ml. rozhodol, že jadrové zbrane musia pre Ameriku pracovať a požadoval, aby mu Pentagon navrhol naozaj rôzne možnosti. A vtedy o tom Pentagon začal skutočne premýšľať.
Potom nastúpil Trump a vtedy došlo k zrýchleniu celého procesu. Za Trumpa bolo dokonca vykonané vojenské cvičenie, ktoré zahŕňalo vystrelenie W76-2 nukleárnej hlavice na Trident rakete z ponorky typu Ohio priamo proti Rusku. Trump skutočne skúšal vystreliť nízko-výkonnú jadrovú zbraň na Rusko a ani sa s tým netajil.
Biden založil svoju prezidentskú kampaň na odpore k jadrovým zbraniam. Lenže po dvoch rokoch vlády zmenil názor a tým spôsobil pre celý svet vážny problém.
Tu neexistuje možnosť „zničiť svet iba trošičku.“ Neexistuje obmedzená jadrová vojna. Vtedy, keď Amerika použije jadrovú zbraň proti Rusku, alebo proti komukoľvek inému, vtedy to bude prvýkrát a naposledy. A bude to naposledy nielen pre Ameriku, ale pre celý svet, pretože celý svet tým bude zničený.
Skutočná nukleárna hrozba – z Kórey Hrozba jadrového útoku zo Severnej Kórey prakticky neexistuje; tu nie je, čoho sa obávať. Čoho sa ale báť musíme, to sú Spojené štáty a Južná Kórea, ktorí začali s veľmi agresívnymi manévrami proti severnej časti krajiny. Trump, ako prezident tieto manévre zastavil.
Čo robili, že leteli obrovskou rýchlosťou s nejakými desiatimi vojnovými lietadlami smerom na Severnú Kóreu a tesne pred hranicami, v poslednom zlomku sekundy, zmenili smer. Hovorili, že keby proti nim severní Kórejci vystrelili jadrovú zbraň, že by lietadlá pokračovali až do Pjongjangu, čo je hlavné mesto, ktoré nie je ďaleko od hraníc. Tam by skúšali zabiť Kim Jong-una a hlavné vedenie krajiny. Severnej Kórei sa niečo také samozrejme nepáčilo a tak vybudovali protileteckú obranu, ktorá by všetky útočiace lietadlá zničila.
Kim Jong-un poslal vtedajšiemu Presidentovi Trumpovi list, kde navrhoval celosvetové zničenie všetkých jadrových zbraní. Asi Trumpovi veril a neskôr, na podnet z Ameriky skutočne plán jadrového odzbrojenia vypracoval.
Keby bol Trump vtedy na jeho návrh pristúpil, svet by dnes bol oveľa bezpečnejší, pretože nikto by nemal jadrové zbrane; všetky by boli zničené. Lenže John Bolton a Mike Pompeo Trumpa podviedli a celý plán zosabotovali, čo vo svetovom meradle Kim Jong-una veľmi ponížilo. Napriek tomu bol stále ochotný o tejto záležitosti s Amerikou rokovať a keď ho Trump sklamal, čakal na ďalšiu administráciu. Stále vysielal signály, že je ochotný podpísať zmluvu o zničení jadrových zbraní, ale Bidenova administrácia ho rovnakým dielom ignorovala.
Za Bidena tiež začali znova manévre s juhokórejskými vojnovými lietadlami, kedy táto letela plným tempom na Severnú Kóreu a tesne pred hranicami zmenila smer. A tak si Severní Kórejci povedali, že keď v tom nikto nie je ochotný nič urobiť a Južná Kórea ich stále ohrozuje, že budú s jadrovým výskumom pokračovať naďalej.
Dnes majú medzikontinentálne balistické strely, ktoré v prípade napadnutia štátu môžu zničiť ktorékoľvek mesto v Spojených štátoch a Amerika nemá nič, čím by tieto rakety zastavila. Akonáhle sú raz vystrelené, potom ich nič neovplyvní a ony dopadnú presne tam, kam boli zamerané. Nie je to iba Amerika, ktorá je týmito raketami ohrozená, ale celý svet, pretože Severná Kórea má v ich zákonoch možnosť použiť jadrové zbrane ako prvé. Akonáhle by mali pocit, že sú odniekiaľ ohrození, môžu proti tej časti sveta použiť jadrové zbrane.
Scott Ritter hovorí, že za to môžeme poďakovať idiotovi, ktorý práve sedí v Amerike v prezidentskom kresle. Američania zjavne nevedia myslieť. Vedia iba zastrašovať ostatných a diktovať. Podľa zbrojárskeho analytika – známka obrovskej arogantnej nezodpovednosti.
Spracovala, za čo jej patrí vďaka za tú „makačku“ Jane Kaufman. Prevzal a „iba“ reeditoval v slovenčine a pekne vás pozdravuje:
Juraj Režo alias notorickyobcan
Angličtinári, prejdite si záznam, prepis nie je doslovný:
https://www.youtube.com/watch?v=n8H-lrr7WwQ
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!