S lexaurinom do práce

Niektoré miesta si človek tak obľúbi, že sa na nich vracia rád a opakovane, akoby boli magnetom. Niektoré predajne si ženy tak zamilujú tak, že ich navštevujú aj bez potreby nakupovania. Len tak, zo zvedavosti do nich z času na čas nakuknú. Na kus reči, obzrieť nový tovar a obdariť sa navzájom ľudským poznaním, úsmevom, teplom duše.

Aj ja mám jednu takú predajničku. Pri poslednej návšteve sme s pani vedúcou rozprávali o úskaliach podnikania. Tieto však nie sú predmetom môjho zastavenia sa na blogu, preto ich pre dnešok obídem.

Pani vedúca, volajme ju Magda, hovorila o svojej kamarátke Janke. S Jankou sa nevideli dlhšie obdobie, preto zastaviť čas a porozprávať sa padlo obom vhod. Aké však bolo prekvapenie, keď sa Janka začala sťažovať na svoj zdravotný stav. Vlastne ani nebolo treba, bolo jej vidieť do duše, ošumelá roba, ani športová, ani biznisová. Strih vlasov „ala sama“, kruhy pod očami, vrásky akoby ich prebrala aj susedkám. Pani Magda sa začala úprimne zaujímať o jej problémy a Janka rozprávala, rozprávala. Keď povedala vetu: „keď ti poviem, že chodím každý deň do práce s lexaurinom, neuveríš mi“, Magda ju prerušila a spýtala sa: „čo je lexaurin?“

Janka takmer onemela od prekvapenia, vyvalila na mňa oči a spýtala sa:
„Ty naozaj nevieš, čo je lexaurin?“
„Keby som vedela, nepýtam sa.“

Pani vedúca zakončila svoje rozprávanie: „ako dobre, že ja lexaurin nemusím, som sama sebe paňou, robím si v tempe, ktorý mi zdravie dovolí, čo neurobím dnes musím urobiť zajtra a v tej štátnej sfére asi fakt neprejde deň, aby sa netriasli strachom, či budú mať o mesiac prácu, akým intrigám budú musieť čeliť… nechcela by som byť na jej mieste“.

Veru, ani ja.

P. S. Lexaurin je „falošná prvá pomoc“ pre všetkých, ktorí predpokladajú vznik emočného stresu hoc aj na pracovisku a zdá sa, že sociálna poisťovňa je dobré trasovisko pre svojich zamestnancov.