Rukoväť pojmov pre ich používateľov vo verejnom mediálnom priestore…

V médiách sú nesprávne používané a miešané pojmy vo vzťahu a v kontexte s imigračnou krízou Európy (redaktori, komentátori, respondenti, hostia spravodajských a publicistických relácií v rozhlase a v televízii). Verejnosť ich potom preberá od mediálnych autorít a „učí sa“…
Imigranti sú tí, čo ako cudzinci legálne alebo nelegálne vstupujú na pôdu EÚ a Schengenu.
Migranti sú tí, ktorí sa na hot spotoch zaregistrovali ale aj tí, ktorí registrácii unikli (v réžii Bruselu) a teraz sa voľne pohybujú v priestore Schengenu.
Patria k nim
a/ utečenci pred vojnou, násilím zo svojich krajín (možnosť dočasnej doplnkovej ochrany) až do skončenia vojenského konfliktu (občianska vojna, ohrozenie tzv. islamským štátom a medzinárodnou vojenskou koalíciou),
b/ potenciálni azylanti (osoby prenasledované režimom, ktorým v ich krajinách hrozí porušovanie ich ľudských práv neľudským zaobchádzaním, prípadne smrť, pre ich politické názory, náboženstvo, rasu a etnicitu, sexuálne vyznanie, s právom na azylové konanie a prípadné udelenie azylu…),
c/ ekonomickí imigranti a sociálni turisti.
Poznámočka: vo veci umiestňovania, rozmiestňovania a premiestňovania imigrantov sa v médiách používa nesprávny pojem relokácia, ktorý je starším právnickým pojmom vo význame obnova nájmu, árenda. Správne pojmy:  alokácia (umiestnenie, rozmiestnenie…) a realokácia (nové rozmiestnenie, premiestnenie…).
Azylové konanie vykonáva krajina prvého vstupu imigranta, označená pre potenciálneho azylanta a žiadateľa o udelenie azylu ako prvá bezpečná.
Všeobecný názor na kvóty (alokácia, realokácia imigrantov) má logiku (voľba, dilema): nepustí princíp Schengenu platný aj pre imigrantov. Nemožno ich uplatniť pre imigrantov tak, že budú alokovaní (realokovaní) povinne prikázaní do štátu, ktorý nie je ich cieľovou destináciou. Schengen „nepustí“.
Nie všetci imigranti a migranti sú reálni a potenciálni teroristi. Reálni sa spravidla „prezentujú“ (prejavia) v blízkom čase po príchode, potenciálni (v možnosti) neskôr (jedni i druhí v spojení a konšpirácii s domácimi reálnymi a potenciálnymi teroristami).
K dublinskému systému (readmisie, návratové politiky a režim): v masovom a bezproblémovom meradle nemožné (vlastne zväčša niet kam).
Zrejme zväčša už ostanú „vnútri“ (lebo aj: žaloby…).
Imigrácia, migrácia, emigrácia
Ešte raz k lokácii, alokácii, relokácii a realokácii: v súvise s premiestením imigrantov: relokácia znamená starší právnický pojem pre význam obnova nájmu. Teda (správne): V slovnej zásobe (imigračná kríza)  teda  pracuje (operuje sa)  s  pojmami alokácia (rozmiestnenie, umiestnenie) a realokácia (nové umiestnenie, premiestnenie) utečencov, imigrantov.
Migrácia je zmena miesta trvalého pobytu za hranice určitej územnej jednotky; premiestňovanie obyvateľov v území spojené so zmenou bydliska. Niekedy sa hovorí o fyzickej alebo zemepisnej mobilite. Delí sa jednak na nevratnú, dočasnú, sezónnu a kyvadlovú, a jednak na vonkajšiu a vnútornú. Môže súvisieť s prácou a opatreniami vlády vo vzťahu k sťahovaniu sa za prácou.
Smer Amerika za I. ČSR, Slovenský štát (medzi emigráciou a migráciou). Emigrácia z fašistického Tisovho štátu a po roku 1968 z Čiech a Slovenska. Natrvalo alebo dočasne.
S integráciou Čechov a Slovákov v európskom a americkom zahraničí neboli zaznamenané žiadne problémy. Tie však boli a sú zaznamenávané v súvise s Rómami, neintegrovateľnými už doma, a ich sociálnou turistikou (dôvody: ich pseudo diskriminácia doma…).
Migrácia: Tak, ako naši Liptáci kedysi za Rakúsko-Uhorska U chodili „na múračky“ do Pešti, Viedne (Jarošova Tisícročná včela) z Hornej zeme…
Emigrácia je opustenie krajiny pôvodu presťahovania sa do inej krajiny (politická, ekonomická) Imigrácia znamená prisťahovanie, čo je to isté, ale z pohľadu cieľovej krajiny.
Ekonomickí a nelegálni imigranti a „migranti“:
Vzhľadom na rastúci počet ekonomických imigrantov sú už pre ich cieľové krajiny (Nemecko, Švédsko a pod.) nežiaduci (čaša sa naplnila): utečencov (azylové konanie a konanie o doplnkovej ochrane) si má prerozdeliť ostatná, najmä stredná a východná Európa (nešťastné kvóty).
Termín migrácie sa používa všeobecne pre sťahovanie jednotlivcov alebo skupín obyvateľstva (aj na Slovensku: sťahovanie sa za prácou do vzdialenejších častí od miesta trvalého pobytu, bydliska, ak je denné cestovanie časovo a finančne neúnosné).
Azyl
Podľa § 8 zákona o azyle Slovenská republika udelí azyl žiadateľovi, jednotlivcovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, ak je žiadateľ prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Azyl možno udeliť aj z humanitných dôvodov, ktoré môže zvážiť správny orgán. Na tento druh azylu však nie je právny nárok.
Zákon o azyle samozrejme pamätá aj na udeľovanie tejto formy ochrany aj na účely zlučovania rodín.
Doplnková ochrana
Podľa § 13a zákona o azyle Slovenská republika poskytne dočasnú doplnkovú ochranu v prípade, že sa žiadateľovi neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.
Vážnym bezprávím pritom je, ak hrozí uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Podstatným rozdielom pri udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany je čas, na ktorý sa ochrana udeľuje. V prípade azylu ide o trvalý pobyt cudzinca na našom území, v prípade doplnkovej ochrany ide o prechodný pobyt na dobu jedného roka, ktorý na základe opodstatnených dôvodov možno opäť predĺžiť na ďalší rok…
Dôvody detencie (trestné právo a kontext imigranta) a ľudské práva (imigrant v detencii na dobu nevyhnutnú nie je v pravom slove odsúdený väzeň). Pre porovnanie malý exkurz do problematiky väzenstva:
Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väzňami/odsúdenými: Rezolúcia OSN z 30.8.1955. Penológia a penitenciárna veda, penitenciárne zaobchádzanie. Spôsob výkonu väzby a trestu upravuje zákon o výkone väzby, spôsob výkonu trestu zákon o výkone trestu.
Po Novembri 1989 došlo k zmene nápravnej výchovy (prevýchovy) zo sovietskeho typu založených na na pracovnej terapii (ťažiskom bolo zamestnávanie) na zaobchádzanie, kde práca má len čiastkový význam pre komplexnú resocializáciu odsúdeného (individuálne programy zaobchádzania).
Odlišnosti  výkonu väzby, výkonu trestu, výkonu detencie, ľudské práva, detencia v preverovaní (perlustrácia, overovanie totožnosti, krajiny pôvodu a úmyslov imigranta):
V trestnoprávnom ponímaním je detencia jedným z druhov ochranných opatrení. Je upravená v § 81 a § 82 Trestného zákona. Ak odsúdený ochorie vo výkone trestu odňatia slobody duševnou chorobou, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný, súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu preruší výkon trestu odňatia slobody a nariadi jeho umiestnenie v detenčnom ústave. Súd môže pred skončením výkonu trestu odňatia slobody rozhodnúť o umiestnení do detenčného ústavu aj takého páchateľa úmyselného trestného činu, ktorý sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo u ktorého ochranné liečenie pre negatívny postoj pacienta neplní svoj účel a ktorého pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný; páchateľ sa umiestni do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody. Ak to považuje súd za potrebné, môže pred skončením výkonu trestu odňatia slobody rozhodnúť o umiestnení do detenčného ústavu aj páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľa, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin; páchateľ sa umiestni do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody.
Účelom umiestnenia páchateľa v detenčnom ústave je osobitným liečebným režimom a dôslednou izoláciou od spoločnosti zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov a činov inak trestných. Pobyt odsúdeného v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu spoločnosti pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami. Najmenej jedenkrát ročne a vždy na návrh detenčného ústavu súd preskúma dôvodnosť držania odsúdeného v detenčnom ústave a na základe odborného lekárskeho posudku rozhodne o ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení odsúdeného z detenčného ústavu, ak dôvody detencie pominuli, a rozhodne o ďalšom spôsobe výkone trestu.
Poznámka: Nedobudovaný detenčný ústav v Hronovciach (okres Levice, pod Želiezovcami): chýba politická vôľa (vôľa Ficovej vlády) a rádovo niekoľko miliónov rádovo v desiatkach… (navzdory spoločenskej objednávke a naliehavej potrebe).
Detencia (azylové konanie): dočasné obmedzenie osobnej slobody žiadateľa o azyl; detencia žiadateľov o azyl; obmedzenie slobody pohybu žiadateľov o azyl;
Obmedzenie slobody pohybu na dobu nevyhnutnú, pre zisťovanie a overovanie skutočností a dôvodov pre prípadné udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany.
Ľudsko-právne námietky: Amnesty International (požaduje presadenie Ženevskej konvencie z oku 1951 o statuse utečenca a obáva sa, že niektoré krajiny EÚ deportujú utečencov pri podmienkach, ktoré ich ohrozujú…).
Protestujú Dubovcová, Šabatová, ľudsko-právne mimovládky. Právne poradenstvo, sťažnosti, žaloby (nový úžasný biznis pre advokáciu…).
Dublin (systém, dohody)a jeho premeny:
Nelegálni, najmä ekonomickí imigranti a imigranti, ktorí nezískali štatút azylanta (azyl) alebo doplnkovej ochrany, majú byť vyhostení a deportovaní podľa politík ich vracania do prvých krajín mimo EÚ (Schengen) a krajín pôvodu (Dublin III.), readmisné dohody…
Dublin I. (1990): určuje štát, ktorý má preskúmať žiadosť o azyl. Odkazuje na Ženevský dohovor o zaobchádzaní s utečencami. Vznikol problém: azylant opätovne podáva žiadosť o azyl v inom štáte po zamietnutí žiadosti v jednom štáte…
Dublin II. (2003): vytvorenie objektívnych kritérií určujúcich, ktorá členská krajina je zodpovedná za ktorú žiadosť o azyl, čím sa mala zastaviť „azylová turistika“ (mienené: falošná azylová turistika).
Dublin III. (2013) zaisťuje posilnenie prevencie presunov aj z pozície žiadateľov. Zdôrazňuje možnosť žiadateľa takéto rozhodnutie napadnúť, čo je výrazné pozitívum oproti Dublinu II.
Do účinnosti Dublinu III. musel žiadateľ dosiahnuť zmenu rozhodnutia a faktického stavu len neustálym odvolávaním sa a zdĺhavým procesom obracania sa na rôzne vnútroštátne či európske orgány, ktorý bol zväčša ukončený, v lepšom prípade aj zvrátený až rozhodnutím medzinárodného súdu.
Pozoruhodné: Vysoký komisár OSN pre ľudské práva je moslim pochádzajúci z Jordánska a jordánsky princ Zajd Raad Husajn. Dnes už ako súčasný šéf Rady OSN pre ľudské práva.
Je bývalý veľvyslanec v OSN, USA a Mexiku z Ammánu. Zajd bol protikandidátom Pana Ki-muna na post generálneho tajomníka OSN. Ako protikandidáta ho navrhol sám Generálny tajomník OSN Pan Ki-Mun.  Zajd Raad Husajn je prvý vysoký komisár pochádzajúci z moslimského a arabského sveta…