Rodovo citlivá výchova a jazyk

Od pedagogickej obce sa vyžaduje rodovo citlivý a korektný jazyk, ktorý v systéme jazyka (langue) a reči slovom a písmom (parole) vyžaduje presné pomenovanie a odlíšenie pohlavia a rodu, čím sa má odstrániť diskriminácia pohlaví a rodov aj poľa odporúčaní medzinárodných dokumentov…

Príklad rodovo citlivého a korektného jazyka v jednom z „odborných“ komunikátov OZ EsFem, kde sa jasne odlišuje pohlavie a rod: „Občianske združenie EsFem od svojho vzniku spolupracuje s viacerými učiteľkami a učiteľmi, priamo pracuje s deťmi a mladými ľuďmi (hlavne) na stredných školách. Príklady aktivít, ktoré uvádzame sme úspešne využívali pri našej snahe o zvýšenie rodovej citlivosti spolupracujúcich učiteliek a učiteľov, dievčat a chlapcov, ale aj nás samých.“ (str. 67)
Výsledkom sú dve dlhé a strašné vety, skomplikované „rodovo citlivým a korektným“ odlíšením oboch pohlaví a rodov. 
Predsa  „všetci a všetky“ (muži aj ženy) vieme, že učiteľstvo (učiteľky a učitelia) pracuje s deťmi a mládežou oboch pohlaví.
Ďalšie ukážky: „Aj my, učiteľky a učitelia, rovnako ako deti, s ktorými pracujeme, sme rodovo stereotypne socializované a socializovaní.“ Sorry, ale to je „na hlavu“.
„Vaše kolegyne a kolegovia sa môžu cítiť vašou prácou ohrozené a ohrození, … že ak v procese inštitucionálnej výchovy a vzdelávania podporujete rodové stereotypy, porušujete zákon…“ (str. 70)
Rodovo neutrálna korekcia: V prvej vete možno „učiteľky a učitelia“ nahradiť lexémami „učiteľstvo, učiteľská, alebo pedagogická obec“.
V druhej sa dá odporúčať náhrada „kolegyne a kolegovia“ lexémou „kolégium“.
Učiteľov a učiteľky možno nahradiť tvarom učiteľstvo, chlapcov a dievčatá deťmi a mládežou, žiakov a žiačky žiactvom, študentov a študentky študentstvom, žiackou a študentskou obcou.
Cieľ je rodovo citlivý, korektný a neutrálny jazyk, korektúra prvej vety a ako ukážky pod perexom článku a jej výsledok: „Občianske združenie EsFem spolupracuje s učiteľstvom, pracuje s deťmi a mládežou.“  Výsledný komunikát je rodovo neutrálny, v súlade so slovenskou onomaziológiou.
Pozri: Ján Horecký, Onomaziologická štruktúra slovenčiny, práca so slovotvornou paradigmou a substantívami (SAV a JUĽS 2003)
Jazyk, ktorý sa vo svojom vývoji kvantitatívne komplikuje, nie je na dobrej ceste. Dobrý jazyk vo svojom správnom vývoji pracuje na svojej kvalite a zjednodušení…
Práca so slovom je majstrovská práca v dobrom aj zlom; na počiatku bolo Slovo a bude aj na konci.
Projektantky a projektanti (protagonisti a protagonistky) rodovo citlivého a korektného jazyka a reči ignorujú systém jazyka (langue) a lexiku (parole) slovenčiny. Kvantitatívne ho komplikujú v časti parole (redundancia, nadbytočnosť); účelom každého jazyka je čo  najjednoduchšie označovanie (semióza) sémantika, pragmatika a syntax. Vymýšľajú si a komplikujú úžasnú a presnú slovenčinu. Odpisujú sa, citujú, odkazujú na svoje rodovo ideologické produkty, škrabkajú sa pod bradičkami…
A čo je hlavné, vnášajú do spoločnosti svár zvonka aj zvnútra a ingerujú ho do verejných politík ako ešte k tomu aj jazykové „autority“. Samozvane a nekvalifikovane suplujú prácu SAV/JUĽS.
Z pohľadu akejsi potreby rodovo korektného jazyka, Slovensko Istanbulský dohovor, CEDAW ani GREVIO nepotrebuje.
Rodovou ideológiou je kontaminovaný aj Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (zákon číslo 62/1987 Zb.) tiež Odporúčanie Rady Európy č. 1281 z roku 1995 O rodovej rovnosti vo výchove.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Namiesto ďalšieho objemu textu ponúkam v možnosti (záujem?) kontakt na:
Academia.edu premium@academia-mail.com; https://www.academia.edu/
Vznešené motto v záhlaví ponúknutých publikácií:
„Keď sa rodové stereotypy stanú viditeľnými, stratia svoju moc, pretože chceme žiť v spoločnosti, ktorá umožňuje ženám možnosť slobodne si zvoliť svoju životnú cestu, uvedomuje si dôležitosť účasti žien na politickej a ekonomickej moci, priznáva ženám právo na autonómnu sexualitu, chráni ženy pred ponižujúcim zobrazovaním v médiách, pamätá si význam žien v dejinách, neväzní ľudí v rodových stereotypoch, netoleruje násilie páchané na ženách, nerozlišuje odmenu za prácu podľa toho, či ju vykonal muž alebo žena.“
Študijné texty (na stiahnutie cez Academia.edu) z prostredia akreditovaného študijného odboru Rodové štúdie a OZ EsFem; motto je pekné, vzdáva hold vznešenému majestátu ženy, ale viac sa dozviete tu (možnosť úplného súhlasu, súhlasu s výhradou alebo nesúhlasu):
Monika Bosá, Katarína Minarovičová: Rodovo citlivá výchova
Monika Bosá: Úloha školských učebníc v procese rodovej socializácie
Božena Baluchová, Rodová necitlivosť na Slovensku a úloha médií v tomto probléme
Občianske združenie EsFem: Ženy a muži podľa učebníc
Feministický kultúrny časopis http://www.aspekt.sk/
Článok s ukážkami a príkladmi bol spracovaný podľa (bez uvedenia dátumu vzniku textu):
Monika Bosá – Katarína Minarovičová, Rodovo citlivá výchova (jazyk, reč)
Celá táto teória a voluntaristická pseudo veda je na vode…
Mefistofeles žiakovi (Dr. Faust):
„Grau, teurer Freund ist alle Theorie, und grün des Lebens Goldner Baum.“
Rodovo citlivé feministické „jazykárky“ necitlivo zasahujú do systému a štruktúry slovenčiny.
…
Problém kvótizmu prerastá do ľudsko-právneho násilia…
1. Kvóty pre utečencov;
2. Kvóty pre mužov v „prefeminizovanom“ školstve;
3. Kvóty pre ženy v „premaskulinizovanej“ politike.
To už s prirodzenou slobodou a demokraciou nemá nič spoločné, to je diktatúra multikulturalitického a rodovo ideologického, podmieneného a násilím vymáhaného, predpísaného kvótizmu.
Utečenci „obohacujú“…
Prevaha žien v školstve a mužov v politike je vraj výsledkom „rodových stereotypov“…
Multikulturalistov a rodových ideológov (a rodovo „korektne“) a ideologičky, hádžem všetkých do jedného multikulturalistického a rodovo ideologického vreca, lebo kvótizmus, vrecizmus…
A nie som si istý, či sa s nimi dá dohodnúť v „slobodnej a demokratickej“ diskusii a po dobrom.
Liberáli a liberálky („liberálni demokrati a liberálne demokratky“ či podľa rodu v opačnom poradí) nemajú radi diskusie a kompromisy. Ustupujú len keď musia. A postupujú salámovou metódou.
…
Pripomínam, že ak Slovensko podpísalo akékoľvek zmluvy a dohovory, je nimi viazané a za ich neplnenie môže byť „popoťahované“ aj medzinárodnými súdmi.
Preto ani ako súkromné osoby nepodpisujte žiadne zmluvy, ake nemáte jasno, čo podpisujete…
Pripomínam aj, že každá zmluva sa dá vypovedať.
Sankcie za vypovedanie sú daň za nerozvážnosť.