Reťaz náhod na Ukrajine, alebo zámer?

Počet zobrazení: 6

Tomáš Haas, historik, politológ, bývalý poradca exprezidenta Klausa, sa už dlho veľmi výrazne vyjadruje k situácii na Ukrajine, chybám Západu a hrozbe neonacizmu. Kritizuje nečinnosť našich demokratov voči zásadnému porušovaniu pravidiel na Ukrajine, ktorých výsledkom je krvavý konflikt. A nakoniec kritizuje aj priamu podporu svoje strany ODS kyjevskej neonacistickej vláde. Bohužiaľ, to isté by som mohol napísať aj ja pre slovenský politický mainstream.

Celá Ukrajinská kríza je dôsledkom zlých rozhodnutí Západu.

Začalo to už vlani na jar, keď Rusko vyzývalo k rokovaniam na nájdenie riešenia problému ukrajinského dlhu. Európska Únia také rokovania odmietla.
Chyba. Bez Ruska sa ukrajinský problém riešiť nedá.
Európska Únia namiesto toho chcela využiť krízu a začala s nátlakom na Ukrajinu, aby podpísala asociačnú dohodu.
Ďalšia chyba. Spomeňme si, ako dlho trvalo a aké podmienky sme museli splniť, aby sme takú dohodu a eventuálne členstvo v Európskej Únii dostali.
A české hospodárstvo a stav českej demokracie bol v porovnaní s Ukrajinou neporovnateľný. Ukrajina by za rovnakých podmienok nikdy nemala šancu sa členom Európskej Únie stať.
Ďalšia chyba.
Nakoniec po dlhom nátlaku ponúkla Európska Únia Ukrajine Asociačnú dohodu, ktorá by roztrhla jej colnú úniu s Ruskom, čo by znamenalo pre Ukrajinu ťažkú stratu, pretože jej hospodárstvo bolo prirodzene orientované na Rusko a jej exporty do Ruska boli hlavným príjmom ukrajinského rozpočtu. Asociačná dohoda by otvorila ukrajinský trh európskym produktom a výrobkom, ale nedovolila by ukrajinský export do Európy.
A návrh pôžičky na vyriešenie dlhového problému, 600 miliónov eur, bol výsmech. Ukrajina potrebovala sedemnásť miliárd dolárov len na tento rok. A na stole bol návrh Ruska, ktorý by Ukrajine približne takúto čiastku požičalo a zaručilo jej pokračovanie dodávok plynu za veľmi zvýhodnenú sadzbu, plynu, za ktorý Ukrajina už miliardy dlhovala.
Ďalšia chyba.
Prezident Janukovyč dohodu nepodpísal. Nie je pravda, že jednanie s Európskou Úniou prerušil a odmietol existujúci text ponuky. Neprijal v tomto bode ani ruskú ponuku a navrhol v rokovaniach pokračovať.
Európska Únia vyhlásila rokovanie za ukončené.
Ďalšia chyba
Miesto rokovania začala podporovať protesty na Majdane, v túto dobu ešte demokratické. Protesty medzitým využili k nástupu rezíduá ukrajinského nacizmu z druhej svetovej vojny a Majdan ovládli.
Západ legitimizoval neonacistov, ministri, senátori, poslanci európskych krajín a USA sa predbiehali vo vyjadreniach podpory demonštráciám v tej dobe už volajúcich po zvrhnutí vlády a prezidenta. Kedykoľvek inokedy a inde by to bolo považované za najhrubjšie zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénneho štátu.
Ďalšie a vo svojich dôsledkoch strašná chyba. Západ vypustil z fľaše džina ukrajinského nacizmu a úplne tak zvrátil vývoj Ukrajiny.
Prezident Janukovyč prijal požiadavky opozície a podpísal dohodu so zástupcami opozície. Svedkami a garantmi tej dohody boli ministri zahraničia Francúzska, Nemecka a Poľska.
Dohodu nacistami už úplne ovládaný dav na Majdan odmietol a parlament sa okamžite podvolil.
Západ k tomu mlčal a pokračoval v podpore demonštrantov.
Ďalšia chyba.
Západ posvätil protiústavné zvrhnutie prezidenta a protiústavné rokovania ukrajinského parlamentu vrátane retroaktívnych zmien ústavy a zákonov ktoré ich mali legitimizovať…
Chyba.
Z Parlamentu boli nacionalistami doslova fyzicky vyhnaní poslanci z východnej Ukrajiny.
Západ to posvätil.
Ďalšia chyba.
Parlament pod tlakom nacistami ovládaného davu na Ukrajine zostavil novú vládu. Pre pôvodnú opozíciu sa v nej nenašlo miesto. Nenašlo sa miesta ani na zástupcov takmer polovice Ukrajiny populácie na Východnej Ukrajine.
Ruská populácia Ukrajiny zostáva bez reprezentácie v parlamente a vláde.
Chyba. Spomínate si na bezprostrednú príčinu Americkej revolúcie?
Zato sa našlo miesto pre zástupcu nacionalistických a neonacistických strán. Strana „Sloboda“, pôvodne nazývaná „Národno-socialistická strana“, ktorá v posledných voľbách získala asi desať percent hlasov, ovládla v novej vláde silové ministerstva, armádu, políciu a generálnu prokuratúru.
Západ to prijal bez toho aby vyjadril aj to najmenšie znepokojenie.
Chyba.
Jeden z prvých zákonov novej vlády bol zákon, ktorý mal odobrať ruštine, ktorou hovorí veľká časť ukrajinskej populácie a celá východná a južná Ukrajina, štatút úradného jazyka.
Po protestoch dočasný prezident Turčinov zákon nepodpísal. Zákon tým nebol zrušený, je stále na stole, len jeho platnosť bola odložená.
Západ mlčí.
Chyba.
Vláda rozpúšťa vojsko Ministerstva vnútra „Berkut“, zakazuje činnosť ozbrojených skupín. Pritom dovoľuje vznik dobrovoľníckych „Národných gárd“, založených neonacistami. Vláda ich organizuje, vyzbrojuje a začleňuje ich do štruktúry ozbrojených síl ako náhradu Berkutu. V Národných gardách následne nachádzajú azyl ukrajinskí neonacisti, Banderovci a súkromné ozbrojené „dobrovoľnícke“ útvary oligarchov – to všetko s vedomím a pod ochranou vlády.
Západ mlčí.
Chyba. Strašná chyba.
Kyjevskí ministri a poslanci pokračujú vo vyhláseniach o potrebe „derusifikáci Ukrajiny“. A v tejto súvislosti hovoria o nutnosti „prehodnotiť zmluvy s Ruskom o prenájme Krymských základní čiernomorskej flotily na základe článku ústavy, ktorá zakazuje prítomnosť cudzích vojsk na území Ukrajiny“. Zmluvy, ktoré boli v roku 2010 predĺžené na ďalších 25 rokov od roku 2017 so zárukou výraznej zľavy na plyn. Po dvadsať rokov sa Rusko o základne ktoré sú pre neho nielen historicky, ale strategicky významné, nemuselo obávať. Teraz je ich budúcnosť spochybnená z najvyšších ukrajinských miest. Obyvatelia Krymu nie sú ukrajinskými občanmi dlho, v takmer každej rodine je pamätník toho, kedy bývalý sovietsky diktátor, bez toho aby sa ich pýtal, daroval ich Krym Ukrajine aj spolu s nimi, rovnako, ako bývali v Rusku predávané celé dediny aj s nevoľníkmi. Spolu s „derusifikáciou“, absenciou reprezentácie v parlamente a vo vláde, je to ďalší podnet pre rast nálad pre ich „návrat do Ruska“.
Západ tým plamenným prejavom ukrajinských nacionalistov v kyjevskej vláde a parlamente načúva „s porozumením“. Ani stopy po nejakom znepokojení.
Ďalšia chyba. A jej výsledkom a výsledkom niekoľkých ďalších je strata Krymu.

Mohol by som pokračovat do nekonečna, alebo do dneška. Jeden prehmat za druhým.

Celá Ukrajinská kríza je reťazou chýb Západu.

Bolo ich toľko, že sa možno pýtať, či to naozaj boli len chyby.

Mohol by som písať ešte o ďalších chybách, napríklad tej, že Majdan bol protestom proti korupcii a oligarchiu. Ukrajinskí oligarchovia si Ukrajinu rozdelili a vládli jej prostredníctvom zkorumpovaných vlád od chvíle, kedy sa Ukrajina odtrhla od rozpadávajúceho sa Sovietskeho zväzu. Zmenilo sa niečo? Nie. Len oligarchovia teraz priamo vládnu v oblastiach a jeden z nich sa stal prezidentom. Vládnu teraz priamo a oproti minulosti si teraz vydržiavajú aj svoje súkromné armády.

Sú nejaké nevyriešené otázky? Sú

Napríklad hneď samotný Majdan, streľba a desiatky mŕtvych a zranených.
Ukázalo sa, že to bolo trochu inak, než tvrdila kyjevská vláda.
Tá nakoniec sľúbila, že vec „dôkladne“ vyšetrí.
Už je tomu takmer pol roka a nie sme ani krôčik bližšie k vyšetreniu.
Ale tí, ktorí na Majdan viedli ozbrojencov nacistických skupín a na ktoré sa obrátila pozornosť západného tlače, ako Dmytro Jaroš, predseda neonacistickej strany Pravý sektor, ktorý by mal byť logicky subjektom vyšetrovania, rovnako ako velitelia policajného útvaru Berkut, vyšetrovaný nebol a nie je.
Stal sa organizátorom „Národných gárd“.
Pamätáte sa, ako kyjevská vláda sľubovala, že vyšetrí vraždy v Dome Odborov? Desiatky upálených a postrieľaných obetí?
Posledná verzia, ktorú sme počuli ešte v máji bola, že to bola zrážka futbalových fanúšikov. A od tej doby nič. Žiadny výsledok, žiadne vyšetrovanie. Kľud.
O poslednom prípadu, zostrelenom malajskom lietadle ani nehovorím
Nehovorím, pretože sa nedá hovoriť v krátkych vetách, o bombardovaní ukrajinských miest vlastnou vládou, o vojne, ktorú proti svojim vlastným občanom vedie Kyjev s brutalitou od juhoslávských konfliktov nevídanou.

Vadí mi to. Vadí mi, že naša vláda krok za krokom, chybu za chybou(?), sleduje politiku Bruselu, o ktorej neomylnosti nesmie byť pochýb.

Ešte viac mi ale vadí nevysvetliteľný postoj mojej strany, ODS, jej otrocký súhlas, jej absencia aj tých najmenších výhrad hoci len k jedinej z chýb, ktoré som tu popísal.
Jej bezvýhradný súhlas s postupom kyjevskej vlády, absencia ekéhokoľvek znepokojenia nad vplyvom ukrajinských nacistov na nimi podporovanú vládu.
Jej mlčanie k osudu miliónov Európanov, našich blízkych susedov, ktorých jediným previnením je, že ich materskou rečou je ruština.
Jej mlčanie k vojne ktorá stála už vyše dvetisíc ľudských životov.
Mlčanie k nasadzovanie bojových jednotiek neonacistických strán kyjevskou vládou.

A mám hrôzu z pomyslenia, že mlčanie býva výrazom tichého súhlasu.

Tomáš Haas