Referendum a demokracia
Referendum je priamo vyslovený názor občana. Môže zlyhať najmä pre občiansky nezáujem a ignoranciu, založenú na negramotnosti a hlúposti – pozadie nezáujmu a ignorancie.
Poznámka – skúste „pouličný test“ á la „Aj múdry schybí..,.“ z predmetu občianska náuka…
Zlyhanie „hrozí“ aj v prípade aktuálneho referenda (kvórum). Dôvod (prvá veta blogu) a obligatórne – v úvahe a možnosti plus-mínus „únava materiálu“ (rezignácia voči lobistickému tlaku jednej záujmovej skupiny, čo je jej zjavným cieľom).
Možnosť nevyhlásiť referendum (prezident) nezmieňujem (nepripúšťam). Ibaže – jeden nikdy nevie… (kam až „aktivizmus“ môže zájsť…).
Demokracia väčšiny vyžaduje „brzdu“, ňou je ústava. Disponuje nástrojmi na obmedzenie možností referenda (možný a prípustný predmet referenda). Dôvod: ochrana strategických záujmov štátu a základných ľudských práv.
Demokracia á la „pravdu má ten, kto najviac kričí!“ nie je demokracia, ale hrubá tyrania sily. Väčšina nemá a nesmie (!) mať monopol na pravdu.
Výsledok referenda zaviaže parlament na tri roky. Na prelomenie referenda pozná ústava ďalšie osobitné nástroje.
Žiaľ, takto je chápaná „väčšinou“. Pridá sa „mlčiaca“ väčšina, ktorá naháňa vodu na mlyn parlamentnému lobingu a „aktivizmu“…, a ten im „beztrestne prechádza“. Záujmy rôznej loby sa do parlamentných priestorov dostávajú „bočnými a zadnými“ dvermi (mimo oficiálne voličmi schválených volebných programov).
SMER volebný program nemal. Dotváral a dotvára ho po voľbách a priebežne. Smerákom a ich voličom to je jedno. Pre vládnu stranu sú prednostné jeho voličské preferencie a moc, ktoré si zadovažuje populizmom. A metódou „pružiny“ (sused Orbán „narazil“). To je „poučenie“ aj pre vládny SMER.
Sociálna demokracia je politologický „mačkopes“ snáď s 12-timi mutáciami (v EP pozri frakciu socialistov). Poznámka (už som viackrát) ústavné: „Slovensko je sociálne a trhovo orientovaná ekonomika“ je populistický blud (maska, most, prechodu od socializmu k bezbrehému liberálnemu kapitalizmu). Lebo o ňom November nebol.
Kto je zodpovedný? Výlučne a vždy (!) bez výnimky (!) občan:
1. Po voľbách zvolený subjekt „pustí“ svojho voliča „k vode“…
2. Po voľbách volič stratí zo zreteľa ním volený politický subjekt.
V medzivolebnom období politické subjekty žijú vlastnými životmi nikým nekontrolované, leda sa vzájomne osočujúce (kto má „väčšieho“ a kto „ďalej…“) – až do ďalších volieb. A občan hlúpne. Stráca chuť a záujem.
A oni „vyhrávajú“. Dostávajú „voľnú ruku“. A víťazia nad občanom.
A tak to ide kol-dokola každé štyri roky…
A „priama demokracia“? Lajčák Ficovi: „…treba ju od koreňa!“ Asi tak…
Aj o tom je „aktivistický“ nález Ústavného súdu SR.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!