Referendum

Pokojný komentár o nepokojných udalostiach na Ukrajine.

Od počiatku ma na Ukrajinskom dianí fascinuje postoj Európskej únie. Od vypuknutia nepokojov sa európski politici aktívne zapájali do ukrajinského diania. Zo súčasného stavu však obviňujú Putina. Pritom EU sa podarilo naplniť všetky požiadavky, ktoré voči Ukrajine mala. Júlia Tymošenková bola prepustená na slobodu, s Jaceňukovou vládou sa podarilo podpísať asociačnú dohodu, dokonca sa podaril ekonomický zázrak – dokážeme dodávať ruský plyn Ukrajine zo západu. EU by mohla byť spokojná. Viktora Janukoviča Únia vyzývala na nepoužitie sily voči demonštrantom, dnes streľbu do neozbrojených civilistov v tichosti toleruje. Dramatické udalosti v Odese médiá prešli bez väčšieho rozhorčenia, Európa sa zmohla len na požiadavku vyšetriť tento zločin. Podobne zohavené telá som videl len na videu zo Sýrie, kedy povstalci na vládnych vojakov zaútočili chlórom. Putin je nočnou morou politikov Západu. Je to schopný politik s ideami a víziami, s vyhraneným svetonázorom a toto najviac pije krv európskym predstaviteľom. Nastavuje im totiž zrkadlo ich vlastnej neschopnosti. Skutočné ciele, ktoré za nepokojmi stáli sa nepodarilo naplniť – dostať ruské vojská z Krymu a pretiahnuť Ukrajinu na stranu Západu. Nepodaril sa ani scenár vlákať Rusko do pasce vojny s Ukrajinou. Rusi, zdá sa, možnosť invázie definitívne pochovali a tak kvílenie Západu vyznieva zúfalo. Putina obviňujeme už aj z účasti na oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom na Kryme. Aké symbolické. Západných politikov serie ešte viac jeho popularita nielen doma, ale aj medzi občanmi Európy. Podľa televízneho prieskumu nemeckej televízie ho podporuje okolo 90% nemeckých občanov. Uvaľovanie sankcií len preto, že Putin sa ráno zobudil, vyznieva zúfalo. Najlepším príkladom západného idiotizmu je ohlásenie rozšírenia sankcií Obamom večer po skončení ženevských rokovaní, kde došlo k dohode medzi RF, EU, UA a USA. Dnes Putina viníme z toho, že nezabránil konaniu referenda o samostatnosti východných regiónov. Ukrajinská vláda nenesie žiadnu zodpovednosť.

Jaceňuk je dnes na tom oveľa horšie, ako pri svojom nástupe k moci. Ihneď na počiatku svojej činnosti zrušil jazykový zákon. Tymošenková v odpočutom telefonáte dokonca volala po vyhladení občanov východu, sama ich nazvala moskalmi, čo je hanlivý výraz občanov ruskej národnosti. Jaceňuk pri návšteve Charkova síce ohlásil korekcie politiky vlády, ale ku skutkom už nedošlo. Došlo však opäť k fascinujúcej udalosti, kedy vláda občanov juhovýchodu nazvala teroristami a započala namiesto dialógu ozbrojenú ofenzívu Národnej gardy, vybraných silových zložiek a armády voči svojim obyvateľom. Dočasný prezident Turčinov po neúspešnom nastolení vplyvu vlády v tejto časti krajiny pripustil, že v oblasti nemajú podporu občanov ani milícií a koniec operácie je teda v nedohľadne. Dnes volá po rokovaniach, ktoré doposiaľ vehementne odmietal. Cesty späť však už niet. K posledným tragickým udalostiam došlo v Mariupole, kde podľa videí neozbrojený zástup obyvateľov sa snažil vytesniť vládne zložky a členov Pravého sektora z ulíc. Samozrejme za pokrikov fašisti a okupanti. Strach má veľké oči, preto ozbrojenci spustili do davu streľbu. Tieto ozbrojené nájazdy evokujú snahu zatiahnuť Rusko do konfliktu. Skutočne sa jedná o nájazdy, pretože po konfrontácii sa jednotky opäť stiahnu do bezpečia. Z tohto chaosu, ktorý má na svedomí Západ a hlavne vláda Ukrajiny, viníme Putina. Po uliciach východných miest sa pohybujú ozbrojené skupiny radikálov, ktorí terorizujú obyvateľstvo. V jednom z predchádzajúcich blogov som avizoval, že dianie skončí vojnou, alebo rozdelením Ukrajiny. Federalizáciu som považoval za možnosť vyhnúť sa vojne. Mýlil som sa. Po rozdúchaní nevraživosti medzi ukrajinsky a rusky hovoriacim obyvateľstvom, je pravdepodobné, že juhovýchod sa rozhodne pre úplnú nezávislosť od Kyjeva. Turčinov sa vyhráža, že to bude mať pre nich ekonomické a sociálne dopady. Vyzerá to skôr opačne. Ťažkú hlavu z toho majú v Kyjeve, pretože MMF podmienil tranže pôžičky zachovaním celistvosti, čo asi nebude možné. Už dnes sa koná referendum o oddelení Luhanska a Donecka, napriek požiadavke Kremľa referendum odložiť, čo však bolo odmietnuté separatistami. Bude zaujímavé poznať názor občanov, výsledok je ale jasný. Putin bol ihneď obvinený Spojenými štátmi, že nezabránil konaniu referenda. Toto urobiť však bolo jedine v právomoci ukrajinskej vlády, svojou rozumnou politikou národy stmeliť za spoločnú ideu. Na počiatku boli dvere otvorené, súčasná vláda ich zámerne zabuchla, aby vyprovokovala konfrontáciu s Ruskom. Táto vláda je predĺženou rukou americkej agresívnej politiky a skončí v base, na úteku, alebo na stĺpoch pouličného osvetlenia, potrestaná vlastným národom. Opäť z neúspechu Západu je vinný Putin. Západ by si želal, aby Putin usporiadal záležitosti Ukrajiny a na podnose nám ju ponúkol. Usporiadanú a celú aj s Krymom. US army by si tam postavila základne a postupne by sa začalo s priamou deštrukciou RF. Smiešne.

Na pozadí týchto udalostí sa však dajú sledovať zaujímavé prvky. Médiá prinášajú informácie o účinnosti sankcií a úpadku ruskej ekonomiky. Snažia sa zľahčovať ich zhubný vplyv na našu vlastnú ekonomiku. Objavili sa analytici prezentujúci závery, ktoré chcú ich zamestnávatelia počuť.  Protiputinovská hystéria vedená médiami dosahuje opačné účinky. Dnes, v dobe internetu, kedy si jednotlivec môže dohľadať informácie zo všetkých kútov sveta, vybrané slovenské médiá strácajú dôveryhodnosť a čitateľov. USA a NATO využili ukrajinskú krízu na inštaláciu svojich základní najmä v Poľsku, Pobaltí a v krajinách v oblasti Čierneho mora. USA systematicky priťahujú slučku okolo krku Ruska a súčasne volajú po deeskalácii. Aj na Slovensku sa objavili jedinci, ktorí by radi videli aspoň jednu americkú základňu na našom území. Vládu obviňujú z váhavosti. Vláda však koná v tejto otázke obozretne a je potrebné jej zdržanlivosť podporovať. Hovorí sa tomu neeskalácia. Rusko nemá záujem na invázii do okolitých krajín, z tejto skutočnosti je potrebné vychádzať. V prípade núdze je tu aj článok 5 Severoatlantickej zmluvy. O akýchkoľvek zmluvách so Západom sa však dá pochybovať, pretože častokrát nemajú ani cenu papiera na ktorom sú napísané. Poučenia o tom máme aj z predchádzajúcej vojny v Európe. Jedine dobrá spolupráca na pôde Európy nás posúva vpred. A najmä spolupráca medzi Európou a Ruskom. Tento fakt si uvedomuje čoraz väčší počet významných osobností. Osobitne je to viditeľné v Nemecku, ktoré má čulé obchodné styky s Moskvou. O slovo sa tu prihlásila obchodná komora aj osobnosti z bankového sektora. Je to v kontraste s oficiálnou politikou Merkelovej, ktorej kariéra sa týmto môže chýliť ku koncu. Merkelová bude musieť korigovať svoje postoje. V súčasnosti ju pravdepodobne za gule drží americká NSA. Nemecko bude prvé, ktoré po odznení udalostí podpíše „veľkú“ dohodu s Ruskom. Tomuto aktu budú predchádzať zmeny v usporiadaní EU a rozpad NATO, pretože na základe prebiehajúcich udalostí si uvedomíme, že naša účasť v tomto pakte je pre nás ohrozením, nie ochranou. A nielen pre nás, v súčasnosti je tento spolok hrozbou pre všetky slobodné krajiny. Je to kladivo Spojených štátov k presadzovaniu svojich mocenských záujmov.

Dnešné referendum o nezávislosti juhovýchodných regiónov odštartuje zásadnú zmenu vo vývoji na Ukrajine. Udalosti naberú rýchly spád. Po referende sa dá očakávať okamžité vyhlásenie nezávislosti, inštalácia nových orgánov týchto oblastí, vyhlásenie ich federácie, vznik ozbrojených zložiek, menová reforma. V súčasnosti sa formuje ozbrojený koordinovaný odboj voči vláde v Kyjeve. Účasť ohlásili ozbrojenci z Moldavska, Podnesterska, Osetska, Ukrajinci pracujúci v Rusku, ruskí kozáci, účasť prisľúbil Kadyrov z Čečny… Rusi vôbec nemusia intervenovať. Je jasné, že oblasť je plná agentov všetkých zúčastnených strán. Američania riadia protivýchodné operácie priamo z Kyjeva a Rusi sú v oblasti aktívni tiež. Ozbrojený odboj bol učite dlho pripravovaný a je koordinovaný. Vláda definitívne stratí kontrolu nad regiónmi a je pravdepodobné, že čoskoro bude nastolený poriadok na celom juhovýchode. Otázne je, ako sa zachovajú obyvatelia západu krajiny a či sa oslobodzovacie hnutie rozhodne potiahnuť až do Kyjeva. To by mohlo Ukrajinu zachrániť ako jeden štát. Už v pondelok sa dajú očakávať významné pohyby a tvrdé boje medzi jednotkami oboch strán. Predpokladám, že do konca roka sa situácia stabilizuje, avšak nie podľa očakávaní Západu. Američania sa po neúspechu na Ukrajine rozhodnú udrieť na iných frontoch. Lavrov vyzýval Západ k federalizácii a iniciácii rokovaní medzi ukrajinskou vládou a separatistami. Iniciatíva bola odmietnutá, preto sa dá očakávať horší scenár – rozpad. Nakoniec sa vrátime k rozumným riešeniam, ktoré sme poznali už na začiatku, avšak za mnohonásobne vyššiu cenu. Cenu obetí. To je cena za naše poznanie, akí sme sprostí. Ukrajina navždy zostane pre EU mementom, ako ľahko sa dá zničiť jedna perspektívna krajina na základe našich sebeckých túžob. Stane sa však spúšťačom zásadných pozitívnych politických zmien na kontinente.