Ratifikácia Istanbulského dohovoru

Počet zobrazení: 2

Istanbulský dohovor Slovensko podpísalo v roku 2011, ale zatiaľ ho ešte neratifikovalo. Dôvodom bolo a je ďalšie posúvanie termínu v dôsledku neplnenia podmienok (legislatíva) a protichodných reakcií odbornej, laickej, politickej a občianskej verejnosti a ľudsko-právnych mimovládok liberálneho a konzervatívneho tretieho sektora.

Výňatok zo správy Národného strediska pre ľudské práva za rok 2015: „V minuloročnej Správe o ĽP za rok 2014 Stredisko uviedlo citáciu ministra spravodlivosti Tomáša Borca, ktorý sa vyjadroval k ratifikácii Istanbulského dohovoru. Uviedol, že ešte pred tým, ako Slovensko dohovor ratifikuje, treba (mimo iné) pripraviť špeciálny zákon o domácom násilí. Toto bol jeden z dôvodov, prečo sa ratifikácia Istanbulského dohovoru preložila z roku 2014 na rok 2016. Vytvorenie zákona o domácom násilí nielen podmieňuje ratifikáciu Istanbulského dohovoru SR, ale aj vyplýva z Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia na ženách v Slovenskej republike na roky 2015 – 2019 (ďalej ako „NAP násilia na ženách“) a z odporúčania Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien. Stredisko preto pevne verí, že v roku 2016 NR SR tento zákon schváli a tým sa viac otvorí pravdepodobnosť splnenia termínu ratifikácie Istanbulského dohovoru, ktorý bol stanovený na 30.06.2016.“

Podrobnosti o Istanbulskom dohovore a okolnostiach, podmieňujúcich jeho ratifikáciu nájdete tu:
http://moznostvolby.sk/dohovor-rady-europy-o-predchadzani-nasiliu-na-zenach-a-domacemu-nasiliu-a-o-boji-proti-nemu-i-cele-znenie/
http://www.snslp.sk/#page=2721
Aktuálny prehľad o tom, ktoré členské a nečlenské štáty podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor:
http://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/210/signatures

V roku 2015 sa otázka ratifikácie Istanbulského dohovoru otvorila znova prostredníctvom mimovládnych organizácií.
Kampane občianskych združení, trebárs Možnosť voľby „Odzvoňme násiliu na ženách- Podporme Istanbulský dohovor“ alebo „16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách…“ a ľudsko-právnych mimovládok, vyvolali rôzne emócie…
Aliancia žien Slovenska, okrem prípadov psychického, fyzického, ekonomického a sociálneho násilia, upozornila aj na prípady stalkingu (nebezpečné prenasledovanie).
Ich hlavným cieľom bolo podnietiť ľudí k aktívnemu konaniu proti násiliu na ženách práve podporou ratifikácie Istanbulského dohovoru. Na túto kampaň však reagovalo niekoľko organizácií negatívne, jednou z nich bolo aj občianske združenie Aliancia za rodinu.
V súvislosti s touto kampaňou v apríli 2015 Aliancia spísala petíciu proti ratifikácii Istanbulského dohovoru. Petícia obsahovala hlavne tieto výhrady:
1. Odmietame, aby sa naše deti na všetkých stupňoch škôl učili tzv. „nestereotypným“ rolám a odmietame snahu vykoreniť tzv. „stereotypné“ roly; (čl. 14, bod 1 Dohovoru).
2. Odmietame, aby zopár tzv. nezávislých expertov vo výbore GREVIO dostalo právo vykladať čo bude „stereotyp“ (čl. 66 až 70 Dohovoru),
3. Odmietame cieľ Dohovoru: odstraňovať tradície založené na stereotypných rolách mužov a žien. (čl. 12, bod 1 Dohovoru).
Stereotyp nie je vždy niečo zlé. Ľudové tradície, veľkonočné zvyky či ľudové tance, ktoré sú založené na stereotypných rolách mužov a žien, spolutvoria naše historické bohatstvo a národnú identitu.
4. Odmietame zavádzanie tzv. „rodovej identity“ nezávislej od pohlavia do legislatívy SR (čl. 4 bod 3 Dohovoru).
Na odloženie ratifikácie istanbulského dohovoru malo vplyv aj februárové referendum Aliancie za rodinu v roku 2015.

Odporúčanie Rady Európy, aby „zmluvné strany prijali legislatívne alebo iné opatrenia na vytvorenie celoštátnych nepretržitých bezplatných telefónnych liniek pomoci…“ (Koordinačné Koordinačno-metodické centrum a nonstop bezplatná národná telefonická linka pre oznamovateľky násilia) bolo splnené v roku 2015.

Zo správy: „V roku 2015 MPSVaR SR v spolupráci s MS SR aktívne pracovalo na vytvorení zákona o domácom násilí. Zákon prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, avšak v roku 2015 sa ho nepodarilo predložiť do parlamentu.“
Celé znenie správy (na web bola SNSĽP vložená 3.5.2016):
http://www.snslp.sk/#page=2721
Ratifikácia Istanbulského dohovoru súvisí s GREVIO, čo je “nezávislá” expertná skupina Rady Európy.
Úlohou tejto skupiny je monitorovať uplatňovanie Istanbulského dohovoru krajinami, ktoré sa k jeho uplatňovaniu zaviazali jeho podpisom a ratifikáciou. V prípade, že bude potrebné podniknúť kroky (?) na zamedzenie konania násilného charakteru v niektorých z členských krajín, je v kompetencii skupiny GREVIO iniciovať v tejto veci vyšetrovanie.
Náplň a kompetencie GREVIO je nejasná v definícii, čo je konanie násilnej povahy, pričom nik nevie, ako ďaleko alebo blízo môže mať GREVIO, so svojím úradom aj na Slovensku, k praktikám juvenilnej „justície“ v časti násilie na deťoch nórskeho Barnevern (Barnevernet), ktorého praktiky sa prenášajú už aj na Slovensko, v garancii vlády a MPSVaR (odboru sociálnych vecí a rodiny).
Dieťa odobraté slovenskou sociálkou priamo z triedy, počas vyučovania:
http://monikakozelova.blog.sme.sk/c/418647/maleho-prvacika-nasilim-odvliekla-socialka-rovno-z-triedy.html
https://www.google.sk/search?q=barnevern&oq=barnevern&aqs=chrome..69i57j0l5.9875j0j7&sourceid=chro
Mimochodom, o deťoch matky, pani Michalákovej, má nórsky súd rozhodnúť do konca mesiaca máj…

Vzhľadom na výsledky marcových parlamentných volieb (zloženie parlamentu) je pravdepodobné, že pre nedostatok väčšinovej politickej vôle, Istanbulský dohovor, v „poslednom“ stanovenom termíne, ktorým je 30. jún 2016, Slovenskom ratifikovaný znova zrejme nebude.

Na zaistenie bezpečnosti a eliminácii násilia všetkého druhu, nielen žien, ale všetkých osôb bez rozdielu veku, pohlavia, rodu a sociálneho statusu, nebolo potrebné podpisovať a nie je potrebné ratifikovať Istanbulský dohovor, ktorý je trójskym koňom s bruchom naplneným neo ľavicovou rodovou ideológiou, a jeho pôvod je identifikovateľný v ľudsko-právnom liberalizme s matričným rodným listom, opatreným pečiatkou neomarxizmu.
Úplne stačí, ak všetky súčasti štátu, majúce vplyv na stav vecí, ktoré sa týkajú násilia, si budú riadne a zodpovedne plniť svoje povinnosti, vyplývajúce im z už platnej legislatívy.
Slovensko nie je také bohaté, aby si mohlo dovoliť financovať ďalšie a ďalšie samoúčelné inštitúcie, úrady, odbory, výbory, komisie, a ďalej bezprecedentne plniť kompostovú jamu ďalšou byrokraciou, žijúcou a profitujúcou z daní ťažko a poctivo pracujúcich…
Všetky zvyšné verejné financie treba investovať do školstva, zdravotníctva a na podporu dobre prosperujúcej rodiny, založenej na manželstve muža a ženy, kde nebude dôvod na neurózu, frustráciu, depriváciu žiadneho člena rodiny, a teda, ani na akékoľvek násilie…
A kontrolovať, ako, kam a na čo boli realokované štátne rozpočtové finančné prostriedky vyčlenené a hlavne, použité…
Množstvo násilia mužov na ženách tkvie v ženách samotných a v ich feminizme. Zvonka je im neomarxistami (lebo aj rodová kultúrna revolúcia!) do hláv tlačená falošná rovnosť a rovnoprávnosť s mužmi…
Zdravá a normálna žena bude vždy odlišná od zdravého a normálneho muža…
Lebo: „Ženy sú z Venuše a muži z Marsu.“ (pre nechápavých slniečkárov).
A nespratné ženy násilie priam provokujú (pozri, vygúgli viktimológia).
http://www.martinus.sk/?uItem=4041
Takzvané „emancipované feministky“ sa vôbec nemali vydávať a rodiť deti!
A tie slobodné, nech to radšej ani neskúšajú.
P.S. Ešteže homosexuáli svoje ženy a lesbičky svojich mužov biť nebudú, lebo ich nemajú…
Môžu sa ale týrať navzájom a trýzniť svoje vlastné alebo adoptované deti. Do ich spální im nevidno…
Celý Istanbulský dohovor aj stratégie, ktoré sleduje, sú ľahko priestrelné a treba ich rázne a pre vždy zmietnuť zo stola pravdy, pravdou. Pravdou, priatelia!
A na falošnú solidaritu homosexuálov a LGBTI aktivistov s heterosexuálmi, treba ukázať prstom a klásť im neodbytné otázky, presne opačné, než ktorými oni lepkavo, priľnavo, neúnavne a neodbytne obťažujú a otravujú spoločnosť viac, než je zdraviu spoločnosti prospešné a žiaduce.
Nepriamu vecnú a obsahovú súvislosť s Istanbulským dohovorom (väzba) vykazuje aj Akčný plán ochrany LGBTI osôb na roky 2016-19, ktorý predošlá slovenská vláda predbežne odmietla (rozporové konania skončili v jeho neprospech).