Quo vadis školstvo?
Od začiatku marca boli všetky verejné témy zatienené výsledkami parlamentných voľbami. Množstvo ľudí si ani nevšimlo prebiehajúce externé časti maturít od 15. do 18. marca. Kto by si ich chcel spätne maturity vyskúšať, tak sú dostupné ich zadania a riešenia na stránke www.nucem.sk. Všetci, ktorí sa maturít nestihli zúčastniť v riadnom termíne, tak náhradný termín bude 12. až 15. apríla.
Volebné výsledky prerušili aj štraj učiteľov. Už je zostavená nová vláda. Programové vyhlásenie však ešte nie je zverejnené. Zatiaľ sú k dispozícií len tzv. programové priority vlády. Poskytujú fádne vyjadrenia, ktoré v istej miere reflektujú aj skutočnosť, že bol nejaký štrajk učiteľov. Zatiaľ znejú pre oblasť školstva, športu a kultúry takto:
- Účasť zástupcov pracovníkov školstva pri tvorbe Programového vyhlásenia vlády SR (Samozrejme nesľubujú, že niečo konštruktívne z toho vznikne)
- Schválenie dlhodobej koncepcie obsahu výchovy a vzdelávania
- Výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva
- Hľadanie nových zdrojov financovania športu a kultúry prostredníctvom aktivovania súkromných zdrojov
- Posilnenie občianskej výchovy pre obnovu národných a kultúrnych pamiatok
- Posilnenie občianskej výchovy proti extrémizmu a totalitným režimom (Celkom sa to hodí pri pohľade na volebný výsledok kotlebovcov)
- Ďalšie skvalitnenie systému duálneho vzdelávania
Kto trochu sledoval dianie, tak si nemohol nevšimnúť, že ministerstvo školstva skončí v rukách strany SNS a na tretí pokus bude ministerstvo viesť Peter Plavčan. Samotnú osobu ministra nemusíme komentovať (o to sa už postarali mnohí iný, napr. tu). Keďže programové vyhlásenie zatiaľ nie je k dispozícií a prioritu sú len veľmi fádne, pozrime sa, ako chce podľa volebného programu riešiť problematiku školstva strana, ktorej tento rezort pripadol.
Čo hovorí volebný program SNS
Otázkam školstva s SNS venuje v bode 6. ich volebného programu, ktorý má názov „Volebný program pre Vzdelaný štát“. Celý volebný program si môžete pozrieť na ich internetovej stránke tu.
Po prečítaní volebného programu pre školstvo som mal zmiešané pocity. Volebný program sa skladá z 15 bodov, pričom s väčšinou sa nedá nesúhlasiť pri tom, ako neuveriteľne všeobecne sú napísané. Chýba im však akákoľvek konkrétnosť alebo merateľnosť. V SNS si nad tým hlavu nelámali, napísali pár dobre znejúcich bodov. Prejdime si teda tie najzaujímavejšie:
Body 6.1 a 6.2:
„Zavedieme jednoduchý a spravodlivý systém financovania škôl na základe ich kvality a vytvoríme efektívnu školskú sieť.“ a „Vytvoríme spravodlivý systéme hodnotenia kvality základných a stredných škôl, nielen cez merania schopností žiakov, ale aj na základe ďalších kritérií ako kvalita pedagogického zboru, kvalita školských a mimoškolských aktivít, úspešnosť absolventov, prepojenie vzdelávania s praxou a pod.“. Takže kvetnato opísané dva body, kde nie je povedané v podstate len to podstatné: Ako?
Ďalšie čo ma zaujalo, je prepojenie vzdelávania s praxou u základných škôl? Ale to beriem, že tvorcovia z SNS sa len slabo zamýšľali nad písaním takej rozvitej vety.
Bod 6.5:
„Zavedieme povinnú školskú dochádzku do osemnásteho roku života s nutnosťou ukončenia vzdelania minimálne výučným listom.“
Na tomto bode celkom vidno, že tvorcovia nepremýšľali pri jeho písaní nad súvislosťami. Mám dve základné výhrady voči tomuto bodu. Tá prvá spočíva v tom, že človek môže ukončiť vzdelanie výučným listom aj v mladšom veku ako 18 rokov. Čiže človek, ktorý ukončí školu výučným listom v 17 roku života, bude ešte jeden rok chodiť do školy? No a druhá výhrada je v definitívnej podmienke ukončenia výučným listom. Človek, ktorý bohužiaľ vedomostne nemá ani na získanie výučného listu, bude musieť posledný ročník opakovať pokým ho nezíska? Navyše výučný list predstavuje osvedčenie, že daný človek je odborne zdatný v nejakom konkrétnom odbore. Ak tento výučný list bude mať každý, pre zamestnávateľa nepredstavuje nič iné ako bezcenný zdrap papiera.
Bod 6.6:
„Zvýšime spoločenské postavenie učiteľov, a to ako na morálnej, tak aj na finančnej úrovni.“
Opäť pekne znejúce tvrdenie, bez spôsobu realizácie. Finančné návrhy určite budú vedieť vymyslieť. Určite by mohli nájsť peniaze na zvýšenie platov optimalizáciou financovania celého rezortu, lepšou alokáciou zdrojov, znížením počtu učiteľov alebo navýšením rozpočtu školstva. Ako poznáme politikov, tak si vyberú tu najmenej náročnú možnosť, ktorá bude mať najmenej negatívny dopad na vnímanie tohto politického subjektu. Čiže optimalizácia ani zníženie počtu učiteľov nebudú riešením. SNS pôjde maximálne za ministrom financií, požiada ho o navýšenie rozpočtu na zvýšenie platov a to bude celá agenda k tomuto bodu. Zvyšovať morálne postavenie učiteľov je abstraktná téma, ktorú nemá ako splniť. Morálne postavenie si určuje jednotlivec sám. Morálne postavenie skupiny určujú morálne postavenia jednotlivcov, ktorý skupinu tvoria. Je otázke, ako chce morálnu úroveň zvýšiť strana, ktorej predstavitelia sú spojení s divokou privatizáciou, s alkoholickými vystúpeniami, nástenkovým tendrom alebo falšovaním prezenčiek.
Bod 6.8:
„Posilníme výchovu žiakov a študentov k vlastenectvu, národnej hrdosti a ochrane slovenskej národnej kultúry; zabezpečíme školský program na celoročné spoznávanie slovenských pamätihodností a osobností slovenského života.“
Musím povedať, že toto je bod, pri ktorom ma prekvapuje, že je až na ôsmom mieste v programe SNS. Čakal som, že bude na úvode. Chýba mi tam ešte nariadenie začínať vyučovanie hymnou, povinná žinčica a halušky k obedu v školskej jedálni a minimálne raz ročne urobiť výlet na Devín a recitovať básne štúrovcov.
Národné povedomie a ani národnú hrdosť nie je možné niekomu vštepiť zákonom. Napriek tomu, že SNS nám tu neustále maľuje démona straty národnej identity, tak ako je možné, že aj po 1000 rokoch žitia v Uhorsku, resp. v mnohonárodnej habsburskej monarchii, neskôr v mnohonárodnom Československu, sme ako národ prežili. Teraz máme vlastný štát a v ňom tvoríme majoritu. Môjmu národnému povedomiu by skôr pomohlo, keby som sa za niektorých národných súkmeňovcov nemusel hanbiť.
Bod 6.15:
„Rozšírime pôsobnosť zákona o športe tým, že:
- každá nadnárodná spoločnosť podnikajúca na Slovensku bude povinná odvádzať 3% zo zisku na slovenský šport (resp. vedu, kultúru),
- štátna lotériová spoločnosť TIPOS bude povinná odvádzať 50% zo zisku do slovenského športu,
- investor bude pri investičnej výstavbe povinný plnohodnotne nahradiť zaniknuté športovisko novým.“
Posledný bod volebného programu školstva je zároveň aj jediným konkrétnym bodom. Bohužiaľ nerozumiem jeho logike. Z akého titulu chceme prikázať, aby nadnárodné spoločnosti odvádzali 3% zisku na náš, národný šport? Veď tu platia dane, ktorými už je financovaný aj slovenský šport! Chýba mi tam súvislosť medzi bytím nadnárodnou spoločnosťou a podporou slovenského športu. A slovenské spoločnosti by nemali podporovať slovenský šport? Tých sa to netýka?
Priznám sa, že neviem posúdiť či zrovna 50% zisku TIPOS má ísť na slovenský šport. Je to štátna lotériová spoločnosť. Jediným akcionárom je Slovenská Republika zastúpená MF SR. Inými slovami aj tak všetky zisky zostávajú v rozpočte SR. Ak alokujem 50% na šport, čo robíme zo zvyšnými 50%? Nemalo by to byť realizované napr. len zo ziskov na základe stávok realizovaných na športové podujatia? Veď hrací automat alebo vianočná lotéria nijako so športom nesúvisia.
No a posledný bod je celkom zaujímavý a zmysluplný. Otázka je, či má byť uvedený v agende školstva a športu. Skôr by som ho uviedol do stavebného zákona a nemal by sa týkať len športoviska, ale aj aj parkov, amfiteátrov, detských ihrísk a pod.
Zhrnutie
SNS bude rezort školstva viesť najbližšie asi 4 roky. Minimálne taký program, ako som si prečítal viem zostrojiť približne za dve hodiny usilovného sedenia na pive s kamarátmi. Tak nejak pravdepodobne aj vznikol. Volebný program teda vo mne žiadne nádeje nevzbudil. Ako ale dobre vieme, politici častokrát volebné programy neplnia, takže ešte máme nádej 😀
Osobne si myslím, že súčasná vláda bude kúriť a svietiť a učiteľom tu a tam pridá plat, aby bol kľud. Nepredpokladám žiadne výrazné reformy a zmeny, ktoré by niečo reálne v našom školstve zmenili (k lepšiemu).
Chcem touto cestou podporiť aktivity Iniciatívy slovenských učiteľov a pevne verím, že hlavne vďaka ich snahe a výdrži sa konečne podarí pomery v školstve zmeniť. Nový minister by už po voľbách mohol začať mať záujem zaoberať sa ich požiadavkami, keďže už to nebude môcť označiť za cielenú predvolebnú kampaň. Každopádne Vám držíme palce!
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!