Putinova cesta a jeho plan .

Pravda, Rusku vtedy všetci držali palce, bolo to však falošné povzbudzovanie, ktoré malo viesť k totálnemu kolapsu štátu, ktorý po prvý raz vo svojej histórii začal budovať demokraciu. Napokon sa doslova v poslednej chvíli k moci dostal Vladimir Putin.

Prezidentovi a jeho politickej garnitúre sa podarilo zastaviť všadeprítomný úpadok a pokračujúci územný rozpad štátu. Putin pri riadení krajiny zotrval dve štvorročné volebné obdobia. Za tento čas si Ruská federácia posilnila svoje medzinárodné postavenie a vykročila na cestu znovuzískania statusu svetovej veľmoci.

Z prezidenta premiér
Ruskému prezidentovi ústava nepovoľuje viac ako dve funkčné obdobia v úrade. Tie vypršali, no neskončilo sa úspešné napredovanie Ruska pod Putinovým vedením – po voľbách by mal zostať jedným z dominantných lídrov krajiny.

Ako svojho najoptimálnejšieho nástupcu vo funkcii totiž odporučil Dmitrija Medvedeva a vyhlásil, že v prípade jeho zvolenia má záujem vrátiť sa na politickú scénu ako premiér.

Nijaké kontroverzie nehrozia, prezident i premiér majú presne vymedzené kompetencie, a naopak, ich spoločné členstvo v jednej politickej strane sľubuje úzku spoluprácu obidvoch špičkových politikov.

Pokiaľ ide o prezidentského kandidáta D. Medvedeva, ten je síce vo veľkej politike viac-menej nováčikom, ale takým nováčikom bol aj V. Putin, keď ho na prelome rokov 1999 – 2000 chorľavý B. Jeľcin poveril riadiť štát. Putin si vtedy veril a verí aj Medvedevovi.

O horúcom kandidátovi na novú hlavu štátu, mimochodom, jeho bývalom právnikovi a šéfovi ruského plynárskeho koncernu Gazprom, Putin povedal: „Nepodporoval by som takého kandidáta, ktorý by potreboval moje rady a starostlivosť.“

Dodal, že netreba roniť slzy za to, že sa končí toto obdobie práce, ale namiesto toto sa „treba radovať, že má možnosť zaujať nový post, na ktorom môže slúžiť krajine“.

Putinovi Západ často pripisoval vinu za hrozbu návratu studenej vojny, Rusko pod jeho vedením však iba reagovalo na geopolitické a vojenské udalosti vo svete, najmä na vojenskú prevahu a agresívnu veľmocenskú politiku Spojených štátov.

Práve jeho nekompromisná zahraničná politika bola jedným z dôvodov jeho nesmiernej domácej popularity.
Neprekvapuje, že na motívy Putinovho života vznikol celovečerný film i popový hit. Doterajší prezident zachránil Ruskú federáciu pred totálnou deštrukciou, ktorá zachvátila mnohé štáty v postsovietskom priestore.

Putinova strana Jednotné Rusko zaznamenala v minuloročných parlamentných voľbách podstatný nárast preferencií oproti roku 2003. Od týchto volieb Rusko dosiahlo dvojnásobný ekonomický rast.

Rusko sa stalo siedmou najsilnejšou ekonomikou sveta a zaznamenalo prudký rast hrubého domáceho produktu. „Keby náš miláčik nebol pri moci, celá krajina by sa rozpadla,“ hovoria radoví ruskí občania.

Ekonomika vymedzuje politiku
V politike býva úspešný iba ten, kto dokáže zabezpečiť reálny rast ekonomiky. Putinovi sa to podarilo, Rusko si opäť získalo rešpekt. Je silnejšie a bohatšie, bezprávie a rozvrat sa skončili.

Aj o tom hovoril Vladimir Putin v prejave pred prezidentskými voľbami. Prezident pred vládnou elitou načrtol svoju víziu vývoja ruskej spoločnosti do roku 2020.

„Viem, že ešte treba urobiť veľa práce, ale kurz sme vytýčili,“ povedal. Marcové prezidentské voľby s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá Medvedev, ktorého hlavným mottom v predvolebnej kampani bolo zachovanie „Putinovho plánu“.

V spomínanom prejave Putin vyhlásil, že Rusko vždy odpovie na výzvy nových pretekov v zbrojení a vzápätí dodal, že krajina vyvíja viacero zbraní s najnovšou špičkovou technológiou. Podľa Putina nastalo nové kolo pretekov v zbrojení.

Kritizoval USA a NATO pre ich vojenskú expanziu smerom k ruským hraniciam a za to, že neodpovedali na znepokojenie Moskvy v otázkach bezpečnosti. Ide o plány USA umiestniť protiraketový obranný štít na území Česka a Poľska a nové vojenské základne USA v Bulharsku a Rumunsku.

Napriek doterajšiemu pokroku v hospodárskej sfére je podľa Putina ruská ekonomika stále veľmi neefektívna a ak sa nepodarí diverzifikovať príjmy z exportu ropy a zemného plynu, mohlo by to ohroziť aj samotnú existenciu štátu.