Putin k výročiu Dňa ľudovej jednoty
Ruský prezident Vladimír Putin predniesol v piatok prejav pri príležitosti Dňa ľudovej jednoty a pred ruskými historikmi vyhlásil, že vojna na Ukrajine bola nevyhnutná. Môže za to vraj Kolektívny Západ, ktorý Ukrajinu po rozpade ZSSR brutálne transformoval a prevychoval do anti-ruskej vojnovej platformy , ktorá je prestúpená neonacistickými hnutiami, ktorých hlavnou doktrínou je vojna proti Rusku a rozvrat Ruska ako takého, čo je cieľ, ktorý majú spoločný s elitami Kolektívneho Západu, menovite teda s tými krajinami, ktoré nenávidia Rusko nielen po stránke ideovej, ale priamo usilujú o rozbitie Ruska a následného prerozdelenia jeho nerastných zdrojov.
Počúvajte alebo čítajte:
Dobrý deň, vážení kolegovia, Vaše Svätosti, vážení predstavitelia náboženských organizácií v Rusku!
Stretávame sa v Deň ľudovej jednoty. Blahoželám vám aj všetkým občanom našej krajiny k tomuto sviatku, ktorý je znamením našej spoločnej srdečnej oddanosti Rusku, našej lásky k nemu, jednoty mnohonárodnostného ľudu krajiny ako v rokoch skúšok, tak pri riešení rozsiahlych rozvojových úloh – to bol vždy jeden z kľúčových momentov našej existencie . Dobre viete, že počiatky sviatku siahajú niekoľko storočí späť – k činom ľudí, ktorí sami povstali do boja za svoju krajinu, očistili ju od zvarov, zrady a poníženia, zjednotili sa, aby ukončili problémy, obnovili legitímnu autoritu a našu jednotnú štátnosť.
Také kľúčové etapy, keď sa ľudia rôznych národností a náboženstiev zjednotili pre záchranu a prospech vlasti, znie ako refrén prechádzajú celou ruskou históriou. Chápeme a ctíme túto neoceniteľnú skúsenosť našich predkov, ich tradície a odkazy. Dejiny našej krajiny sú nepretržité, plynú nepretržite. Musíme ju brať ako celok, so všetkými jej niekedy nesmierne náročnými a dokonca rozporuplnými obdobiami. Objektívne a komplexné znalosti o našej minulosti, dávne i nedávne, sú pre štát, pre vládu, pre verejnosť, pre občanov životne dôležité. Záleží tu na všetkom, najmä dnes. To znamená, že rastie dopyt po práci vysoko profesionálnych historikov, vedcov, vysokoškolských pedagógov a učiteľov.
Zároveň by som rád zdôraznil, že je neprípustné opakovať chyby, ku ktorým došlo v sovietskom období, keď boli závery humanitných vedcov často prispôsobované daným šablónam. Šablóny sú zlé všeobecne, ale obzvlášť zlé sú v histórii. Niečo podobné sa teraz deje v niektorých krajinách Západu, kde mnohé určuje súčasná radikálne liberálna konjunktúra. Aby sa mu zapáčila, sú kľúčové historické udalosti prezentované v úplne skreslenej, prevrátenej podobe a pravda je zrušená. Taký zámerne zvrátený prístup k dejinám, voľné zaobchádzanie s nimi narúša vedomie ľudí, podkopáva hodnoty a podkopáva oporu života.
Je známe, že keď chce niekto zbaviť štát suverenity a urobiť z jeho občanov vazalmi, prvým krokom je zmeniť históriu krajiny, zbaviť ľudí ich koreňov a odsúdiť ich na zabudnutie. Vieme, že takéto prístupy bohužiaľ fungujú a vedú k tragédii ľudí. Aj také pokusy proti Rusku boli a neprestali, ale my sme im včas a tvrdo postavili do cesty prekážku. Veď ruská história a kultúra sú základom našej národnej identity, našej mentality, tradičných hodnôt, výchovy mladej generácie a, čo je životne dôležité, základom ruskej štátnosti.
Náš postoj k zachovaniu historickej pamäte, a tým aj našej suverenity, dráždi niektoré krajiny na Západe. V skutočnosti to tak bolo po stáročia. A dnes sa nám stále pokúša podkopávať pôdu pod nohami. Tieto pokusy samozrejme nemôžu zmeniť minulosť, sú odsúdené na neúspech. Nie je možné pripraviť krajinu o víťazstvách, ktoré dosiahli naši predkovia. Je však cťou štátu, spoločnosti a samozrejme aj historikov, aby hájili naše skutočné dejiny i našich hrdinov a zvyšovali kvalitu dejepisného vzdelávania. Rád by som upozornil, že tento predmet dnes študujú študenti všetkých vysokých škôl, nielen humanitných. Dôležité je tiež vykonávať kompetentné a dôsledné historické vzdelávanie, a to už od rodín, materských škôl a škôl.
Určite ste to videli sami a teraz som sa stretol s mladými ľuďmi, s ktorými som položil kvety k pomníku Minina a Požarského, a prešli sme si výstavu (nazvanú „Ukrajina na prelome epoch“). Celý obsah tejto výstavy potvrdzuje správnosť a aktuálnosť záveru Nikolaja Michajloviča Karamzina, že súčasnosť je dôsledkom minulosti, minulosťou. Po desaťročia po rozpade Sovietskeho zväzu Ukrajina zažívala priame a zjavné zasahovanie západných krajín do svojich vnútorných záležitostí .
V skutočnosti sa o to isté pokúšali aj v Rusku, ale bohužiaľ na Ukrajine sa im podarilo vštepiť miliónom ľudí také pseudohodnoty, ktoré viedli k tomu, že na tomto území vytvorili antirusizmus, zasievali nenávisť, znásilňovali vedomie ľudí, zbavovali ich ich skutočnej histórie. Bolo urobené všetko pre to, aby sa pretvorilo vedomie miliónov ľudí, a rozbuška bola veľmi obratne privedená k zrúteniu našej krajiny . Teraz sme sa pozreli: v jednej zo sál na výstave sa práve hovorí o tom, ako profesionálne k tejto práci pristupovali v niektorých západných krajinách, pracovali na nej desiatky rokov na úrovni serióznych vedeckých centier s dobrým financovaním. Konflikt s neonacistickým režimom – stretnutie Ruska s neonacistickým režimom, ktorý vznikol na území Ukrajiny – bol nevyhnutný, a keby sme vo februári nepodnikli príslušné kroky, dopadlo by to rovnako, len z pre nás horšie pozície. Situáciu na Ukrajine doviedli jej takzvaní priatelia do bodu, kedy sa stala pre Rusko smrtiacou a pre samotný ukrajinský ľud samovražednú.
A vidíme to aj na povahe bojov – je neuveriteľné, čo sa tam deje: Ukrajinci ako by neexistovali, sú hodení do pece a hotovo. Práve Ukrajina, ukrajinský ľud, je prvou a hlavnou obeťou zámerného podnecovania nenávisti voči Rusom, voči Rusku. V Rusku je to presne naopak, to dobre viete: vždy sme sa k ukrajinskému ľudu správali s úctou a vrelosťou. Napriek dnešnej tragickej konfrontácii to tak vždy bolo. Opakujem: prevzali sme zodpovednosť, aby sme zabránili oveľa horšej situácii. Spomíname a pripomíname si, čo sa stalo v roku 1941, keď napriek informáciám spravodajských služieb o nevyhnutnosti útoku na Sovietsky zväz boli potrebné obranné opatrenia odložené a aká vysoká cena bola vtedy zaplatená za víťazstvo nad nacizmom.
Áno, aj teraz je to ťažké, ťažké, trpké aj z toho dôvodu, že jeden národ bojuje s druhým, vlastne konfrontácia je vo vnútri jedného národa, rovnako ako to bolo po vrave v roku 1917, ľudia boli opäť postavení proti sebe. V tom čase si cudzie mocnosti šúchali ruky nad tragédiou našich ľudí. Nezaujímali sa o bielych ani o červených, sledovali svoje vlastné záujmy, oslabovali a rozbíjali historické Rusko na kusy . A dnes neustále dodáva zbrane na Ukrajinu, nasadzuje tam žoldnierov a je úplne bezohľadná k svojim občanom. Na ich úkor presadzujú svoje geopolitické ciele, ktoré nemajú nič spoločné so záujmami ukrajinského ľudu. Tieto snahy tiež pokračujú s cieľom oslabiť, rozložiť a zničiť Rusko. Sú jadrom diania na Ukrajine. To nikdy nedopustíme. Budeme brániť svoju vlasť rovnako ako naši hrdinskí predkovia.
Než prejdeme na rozhovor, rád by som poznamenal, že Ruská historická spoločnosť tento rok oslávila desiate výročie svojho obnovenia. Je potešujúce, že sa nádeje doň vkladané rozhodne naplnili. Všetci členovia Ruskej historickej spoločnosti, vrátane významných akademických inštitúcií, univerzít, múzeí, archívov, knižníc a mnohých autoritatívnych historikov, významne prispievajú k formovaniu celoruskej historickej kultúry a popularizácii historických znalostí. Ruská vojensko-historická spoločnosť, ktorá tento rok oslavuje 10. výročie svojho znovuzrodenia, vykonáva dôležitú, užitočnú a populárnu činnosť. Ešte raz vám všetkým blahoželám k tomuto sviatku. Ďakujem vám za pozornosť.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!