Priznanie Angely Merkelovej voči Minským dohodám
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, jedna z dlhoročných európskych premiérok, ktorá bola na čele krajiny 16 rokov, v rozsiahlom rozhovore o svojom čase vo funkcii najmocnejšej ženy v Európe pre nemecký (platený) Die Zeit „rozsypala fazuľu“ a odhalila pravdu; preberám z írskeho Sunday Independent:
Spracované, editované a komentované aj webom Segodnia.ru. Minské dohody ako podvodná a zdržiavacia pasca pre Rusko:
https://www.segodnia.ru/content/265746
Merkelová priznala, prečo Západ potreboval Minské dohody:
https://www.segodnia.ru/content/265844
Pravdu o Minských dohodách potvrdil aj Petro Porošenko, po kyjevskom štátnom prevrate nástupca Janukovyča:
https://www.youtube.com/watch?v=H0TtZZLJCV8
Poznámka editora: Zvolil som prevzatie z iného, než ruských zdrojov, o ktorých vieme z fejzbúku, že sú „pod čiastočnou alebo úplnou kontrolu Moskvy“ a priame zdieľanie by „porušilo pravidlá fejzbúkovej komunity“. Pridal som ich ako „doplnkové“… ak to ale vo svojom dosahu robí ruský Roskomandzor, je zle, ide o obmedzovanie slobody tlače povinným označením „zahraničný agent“ alebo odobratím licencií… USA a Westernom podporovaný slovenský mainstream aj „verejnoprávna“ sú „slobodné a nezávislé médiá“, a ak dezinformujú, je to vporiadku, hlavne, že sú protiruské…
O Minských dohodách, Steinmeierovom pláne či odporúčaniach a varovaniach Henryho Kissingera sa už nehovorí ani nepíše… Zelenským plne v moci USA boli boli odkliknuté do koša. USA súhlasia s útokmi Kyjeva na ruské územie:
http://blogovisko.abcbrand.sk/usa-upustili-od-vyziev-aby-ozbrojene-sily-ukrajiny-neutocili-na-rusko.html
Frau Merkelová v rozhovore pre Die Zeit úprimne povedala, že dohody z Minska boli len trikom Západu na zachovanie a posilnenie nacistického režimu v Kyjeve.
Úprimne hovorila o vojne na Ukrajine a o tom, ako Berlín a Paríž „pripravili“ Kyjev, aby sa vojensky postavil Rusku. V septembri 2014 Nemecko a Francúzsko sprostredkovali mierovú dohodu, ktorá vyvrcholila Minskými dohodami. Dohoda zastavila Ruskom podporované povstanie v regióne Donbas na východnej Ukrajine, ktoré bojovalo za jeho odtrhnutie. V rozhovore pre nemecký magazín Zeit tento týždeň Merkelová stála za svojou politikou voči Rusku a Ukrajine a priznala, že hoci nebola úspešná, zostala niečím, čo nemôže zaviniť.
Minské dohody sa snažili zastaviť Rusko v boji po boku rebelov z Donbasu, uviedla Merkelová. Ukrajine sa nepodarilo silou podmaniť republiky Luhansk a Doneck, ktoré tvoria región Donbas, a EÚ prostredníctvom Nemecka a Francúzska, obávala sa úplného zničenia Kyjeva povstalcami podporovanými Ruskom. Minské dohody boli navrhnuté tak, aby dali regiónom Doneck a Luhansk osobitné postavenie v rámci ukrajinského štátu namiesto odtrhnutia. Dve prevažne rusky hovoriace republiky boli v zbrani po prevrate na Ukrajine podporovanom Spojenými štátmi v roku 2014. Puč zvrhol vtedy demokraticky zvoleného proruského prezidenta Viktora Janukovyča, čo spôsobilo smrť 108 demonštrantov a 13 policajtov plus masaker Rusov v Odese (upaľovanie a zabíjanie v Dome odborov) a Mariupole (na ktoré Western nereagoval…)!
Keď nastal pokoj, ukrajinský Krym bol „začlenený“ do Ruska. Kyjev a Západ tvrdí, že Krym bol „anektovaný“ Ruskom. A čo je ešte dôležitejšie, podľa Merkelovej mali „mierové dohody“ z rokov 2014/2015 poskytnúť Kyjevu dostatok času na posilnenie svojej armády počas dlhého pokoja v nepriateľstve.
Po rokoch márnych výziev Ruska na implementáciu Minských dohôd vo februári tohto roku, po dôkladnej skúške trpezlivosti Ruska, Moskva rozpútala „špeciálnu vojenskú operáciu“.
Západ, takmer ľahostajný v súvislosti s početnými výzvami Ruska na implementáciu Minských dohôd, potvrdil Merkelovej tvrdenie slovom aj skutkom.
Zdá sa, že jej odhalenia vrhajú nové svetlo na Západom podporovaný konflikt, o ktorom sa geopolitickí vedci zhodujú, že sa stal zástupnou vojnou Ameriky, a teda aj vojny EÚ.
Merkelová vysvetlila: „Ukrajina využila tento čas na posilnenie, ako môžete vidieť dnes. Ukrajina 2014/2015 nebola je Ukrajinou dneška. Ako ste videli v bitke o Debaľcevo začiatkom roku 2015 Putin ich v tom čase ľahko prevalcoval. A veľmi pochybujem, že krajiny NATO mohli vtedy urobiť toľko, ako teraz, aby pomohli Ukrajine.
Keď boli ukrajinské sily v roku 2015 na pokraji úplnej porážky povstalcami podporovanými Ruskom, Nemecko aj Francúzsko sa vrátili k rokovaciemu stolu s Moskvou a sprostredkovali ďalšiu mierovú dohodu, ktorá sa stala známou ako „Druhý minský protokol“. Merkelová uviedla: „Všetkým nám bolo jasné, že konflikt bol zmrazený, že problém nebol vyriešený, ale Ukrajine to poskytlo cenný čas.
Na základe Merkelovej odhalenia sa Západ zámerne dlho pripravoval na súčasnú vojnu. A tak urobila aj Ukrajina, hoci Kyjev hral so svojimi kartami spôsobom, ktorý naznačoval, že k žiadnemu predvojnovému spoločnému plánovaniu so Západom nedošlo.
Astronomické sumy peňazí, ktoré USA a Západ naďalej pumpujú do kyjevskej pokladnice, spolu s radom sofistikovaných smrtiacich zbraní a sankcií na porážku Ruska, dokazujú, že Ukrajina bola použitá ako základňa NATO v ich zástupnej vojne proti Rusku.
Je úplne jasné, že ukrajinská vojna má len veľmi málo spoločného s Ukrajincami, ale skôr s globálnym severom vo vojne o udržanie ich hegemónie.
Toto je vojna, o ktorej sa ruský Putin zaviazal bojovať až do konca, vrátane, ak to bude potrebné, vypustenia jadrových zbraní v sebaobrane pre prípad, že NATO pod vedením USA nájde zámienku, aby sa priamo zapojilo do vojny proti Rusku.
NATO sa neustále vyhrážalo spustením článku päť proti Rusku, ktorý útok na jeden členský štát označuje za útok na všetky. To je dôvod, prečo nedávna ukrajinská protilietadlová raketa, ktorá náhodne pristála v susednom Poľsku, vyvolala okamžitú globálnu paniku po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij pôvodne tvrdil a bez overenia, navzdory tomu, že Biden to objektívne odmietol, že Rusko „predĺžilo“ vojnu na územie NATO. Poľsko je členom NATO a jedným z najnepriateľskejších susedov Ruska.
Pokračujúce rozširovanie NATO na východ k hraniciam s Ruskom zostáva jedným z príčinných faktorov trenia a napätia v regióne. Výzva Moskvy voči NATO a Západu, že obkľúčenie NATO je priamou hrozbou pre ruskú národnú bezpečnosť, už predtým padla do úzadia.
Od konca studenej vojny na prelome 90. rokov boli vzťahy medzi Ruskom a západnými štátmi pod vedením USA charakterizované veľkou dávkou nedôvery a dichotomickými (dvojakými) geopolitickými videniami a presvedčeniami.
Len počas rokov Donalda Trumpa v Oválnej pracovni sa napätie medzi Ruskom a Západom zdalo byť zvládnuteľné. Trump, obchodný magnát, z ktorého sa stal politik, sa najmenej zaujímal o rozšírenie NATO a ďalej vypínal kohútik finančnej podpory NATO, pričom trval na tom, že všetky členské štáty bloku potrebujú kolektívne financovať operácie organizácie namiesto toho, aby sa spoliehali na dlhodobú spoluprácu Washingtonu.
Biely dom po Trumpovi znamenal návrat k „starým spôsobom“ geopolitického nepriateľstva s Ruskom. Od vypuknutia ukrajinskej vojny 24. februára vynaložili kyjevskí donori len malé alebo žiadne úsilie o sprostredkovanie prímeria. Namiesto toho prejde sotva týždeň bez správ o „ďalšom schválení financovania“ pre Kyjev zo strany jeho bankrollov, aby pokračoval v boji, a nie o akomkoľvek hmatateľnom úsilí zameranom na ukončenie vojny.
Iba šéf OSN Antonio Guterres efektívne využil svoju funkciu a postavenie na sprostredkovanie mieru medzi Kyjevom a Moskvou. Ale na druhej strane, ak protagonisti vojny prejavujú mizivý záujem o mier, Guterres môže robiť len veľmi málo, okrem čakania a nádeje.
Jediným mužom, ktorý má všetku silu a moc na ukončenie vojny dohodou, je úradujúci americký prezident Joe Biden. Zabudni na NATO. Bez USA je blok v lepšom prípade umierajúci a v horšom prípade úplne bez života. Ukrajinská vojna priamo padá ako závlaha na zahraničnopolitické ciele Washingtonu o budúcnosti Ruska. Myšlienkou, nepochybne vo svetle rozšírenej rusofóbie, je oslabiť Rusko.
Ako už predtým povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, cieľom USA a Západu je decimovať Rusko a vojensky oslabiť krajinu akýmkoľvek možným spôsobom predtým, ako rozdrví rozsiahlu krajinu na kúsky menších národov, ktoré majú malú alebo žiadnu medzinárodnú hodnotu. To má byť budúcnosť Ruska, ktorú Kremeľ pri mnohých príležitostiach vyjadril. Prezident Putin preto nedávno varoval, že Rusko môže byť vo vojne na Ukrajine „veľmi dlho“. Jeho armáda však bude trpezlivo presadzovať svoje ciele v boji proti vplyvu neonacistov v kyjevskej administratíve. Je to bitka, do ktorej sa Moskva rozhodla pustiť. A je to boj, ktorý je Moskva pripravená bojovať až do konca – príde peklo alebo veľká voda. Akokoľvek dlho trvá ukončenie vojny, hlavným motívom Ruska zostáva uistenie krajiny o svojej národnej bezpečnosti, ktoré je Západ odhodlaný odmietnuť.
Tohto týždňové odhalenie Merkelovej si vyžiadalo prehodnotenie toho, prečo je Ukrajina taká dôležitá pre NATO a Západ pod vedením USA. Ukrajina je životne dôležitá pre geopolitickú agendu NATO s cieľom decimovať Rusko.
Vojenský blok akýmkoľvek potrebným spôsobom využije a využije solidaritu v rámci svojich členských štátov, zmobilizuje zdroje, medzinárodne izoluje Rusko a prekreslí hranice posledných zvyškov posledného zostávajúceho symbolu bývalého Sovietskeho zväzu. To je koniec hry. V opačnom prípade by tisíce ukrajinských úmrtí z ruského ostreľovania spôsobili, že západní vojnoví štváči prehodnotia svoju spoločnú túžbu zatlačiť Kyjev na palebnú líniu Moskvy. Vojna nie je nikdy dobrá pre nikoho. Zafinancovať Kyjev, aby zostal na bojisku, sa nakoniec ukáže ako škodlivé pre všetkých.
Angela Merkel vedela už v roku 2015, že Minské dohody nie sú zo strany Kyjeva myslené vážne, a že boli podpísané Kyjevom len preto, aby Ukrajina získala čas na vyzbrojenie a potom aby mohla zaútočiť na Krym a na Donbas.A Európska únia to vedela tiež, že Kyjev tie protokoly podpísal len na získanie času. Tým sa Brusel stal spolupáchateľom vojny na Ukrajine. Je to potvrdenie toho, že keby Rusko nezaútočilo prvé, zaútočil by Kyjev. A keď vojna vypukla, čo teraz vidíme? Neustály vreskot politikov v EÚ, že je potrebné Ukrajincom posielať viac zbraní, viac rakiet, viac tankov. Reakcia Vladimíra Putina:
https://www.facebook.com/Spacek.republika/videos/679843993530107
Nápadné mi bolo, že Kolektívny Westerťn na Kyjev aby naplnilo Minské dohody, vôbec netlačí… iba odsudzuje ruskú „agresiu“… je to faloš, faloš a faloš…
Prieskum ukázal, že väčšina Nemcov si návrat mutti Merkel nepraje ale ten istý prieskum potvrdil, že Angela viedla Nemecko v časti ekonomika lepšie ako dnes Olaf Scholz. Za hlasom pre návrat emeritnej kancelárky je Zväz nemeckého priemyslu, mohol by prísť aj comeback G. Schrödera z SPD, spriaznenca s Putinom…
Toto už nie je nemecký národný socializmus ale transatlantický neonacizmus, riadený neokonzervatívcami USA. Olaf Scholz drží Nemecko pod vlajkou USA a NATO, ktoré ho „okľukou“ ženú do vojny s Ruskom. Popri tom nakupuje ruský plyn z Číny za násobne vyššie ceny, než by ho z Ruska dostal cez Nord Stream, ktorý zničili alebo dali zničiť USA, čo ako úmysel verejne uviedol Biden. Olaf Scholz vie a zbabelo mlčí. A s ním celá EÚ. Po zastropovaní ruských cien, prídu na rad problémy s nedostatkom ropy. A ak chce Ukrajina byť členom EÚ a NATO, užije si to s nimi. Po útokoch Rusov na elektro-energetickú infraštruktúru príde na rad plynová a ropná a zastavenie dodávok z Ruska.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!