Pripútajte sa, vezmite misku chrumiek, začíname…

Branko Kišš môže naďalej pôsobiť ako prvý viceprezident Policajného zboru. Vyplýva to z neodkladného opatrenia, ktoré vydal Mestský súd Bratislava IV. Na sociálnej sieti ho zverejnil advokát Peter Kubina tu.

Ministerstvo vnútra (MV) SR avizovalo, že využije opravné prostriedky.

Nepoznám rozhodnutie súdu, či je výrok „obligatórny“ teda že menovaný Branko Kišš musí zostať na danej funkcii, alebo „fakultatívny“, teda či daný subjekt na funkcii zostať môže. Zároveň súd nerozhodol vo veci zrušenia funkčných miest viceprezidentov ani o povinnosti ministra preradiť oboch viceprezidentov na iné funkčné voľné tabuľkové miesta.

Kauza sa ale deje na báze rozhodnutia ministra Eštoka primárne o zrušení funkcií viceprezidentov Policajného zboru. Nie o osobách viceprezidentov…
A to so zákonom o ochrane oznamovateľov nemá už vôbec nič spoločné… ten zákon nemôže „zabetónovať“ kdekoľvek kohokoľvek. Zákon neukladá povinnosť štátnej a verejnej správe tobôž ministerstvám zachovať pracovné a služobné miesta zo zákona o štátnej službe.
Kroky ministra Eštoka spochybnila aj prezidentka; rozumejme: jej právnici.
Ani najvyšší správny súd nemôže rozhodovať o organizačnej štruktúre prezídia policajného zboru tobôž na báze zákona o ochrane oznamovateľov… pre osoby z takého zoznamu musia byť zachované posty a služobné miesta viceprezidentov? Veď to je „na hlavu“!
Prezidentka je povinná prostredníctvom ministrov vlády dbať o riadny chod ministerstiev a nie ich riadiť alebo prácu ich ministrov spochybňovať! Zákon o oznamovateľoch (whistleblowers) nie je v postavení nad zákonmi o štátnej službe.
Minister vnútra Eštok voči rozhodnutiu súdu použije zákonný opravný prostriedok. Vo veci Branka Kišša a ďalších, mal by rozhodnúť vecne príslušný správny súd, poťažmo najvyšší, prípadne ústavný súd. Po vyčerpaní všetkých dostupných možností na Slovensku Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburg.
No, napokon, to je jedno. Čo bude robiť ministrom Eštokom nechcený Branko Kišš? Prípadne ostatní? Okrem toho, aké vzťahy nastanú na pracovisku po prehratom súdnom pracovnoprávnom spore víťaz, teda zamestnanec?
Tak či tak, predikujem jedinú možnosť: Eštokom „poškodený“ Branko Kišš to psychicky nedá a podá žiadosť o ukončenie služobného pomeru. Alebo ho minister „brutálne“ preradí na iné voľné tabuľkové miesto. Trebárs na Obvodné oddelenie PZ Dolná Horná…
Na mieste advokáta Kubinu by som neodkladným opatrením Mestského súdu Blava IV. nad hlavou víťazoslávne nemával… vo veci musí rozhodnúť správny (kasačný) súd. A po ňom ústavný súd.
Ak sa opozičným silám nepáčia kroky nových ministrov, naporúdzi sú dve riešenia a/ odňatie politických nominácií vládnej koalícii, b/ zrušenie politických nominácií ako celku. To by ale znamenalo odpolitizovanie a apolitizáciu moci a vládnutia, čo je môj „nevolebný“ program.

Odvolaný námestník odvolaného prezidenta policajného zboru Hamrana Branko Kišš vraj čerpá do konca roka dovolenku, alebo je na služobnej zdravotnej rehabilitácii zo zákona o policajnom zbore a štátnej službe…
Konanie advokáta Kubinu by si mala všimnúť advokátska komora.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Doplnok: Polemika vznikla aj o tom, či má vo veci policajta Kišša rozhodovať civilný alebo správny súd. Členka súdnej rady Dana Jelínková Dudzíková pre Právne listy vysvetlila, že civilný súd nemôže rozhodnúť o zákonnosti či nezákonnosti personálneho rozkazu vydaného vo veci služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru v nadväznosti na organizačné opatrenie ministra vnútra. Túto právomoc má teda výlučne správny súd, a to len v prípade, že policajt využije možnosť podať opravný prostriedok proti personálnemu rozkazu a následne využije možnosť podať správnu žalobu po vydaní druhostupňového rozhodnutia. Pokiaľ takéto právne možnosti nevyužije, jedná sa o zákonné rozhodnutia. „V praxi sa pomerne často stáva, že žalobný návrh obsahuje mix petitov. V takom prípade napríklad správny súd vylúči na samostatné konanie petity prináležiace do kompetencie civilného súdu a postúpi vec civilnému súdu. V prípade pochybností, kde je hranica medzi „civilom“ a „správkom“ rozhoduje kompetenčný senát,“ vysvetlila Dudzíková. Uvádza denník Pravda tu.