Primátor Nesrovnal a župan Frešo ma už blokli na svojom profile

Nepatrila som do okruhu tých, čo týmto politikom nadávali do smrdov, opľujem Vás a podobne alebo boli nejak ostrí. Pridávala som týmto pánom na nástenky odkazy na poslankyňu JUDr. Máriu Ritomskú. A ako som sa dozvedela, že sa zrušila bezplatná doprava pre ZŤP a držiteľov Jánskeho plakéty a pridávala som kritické názory a vety, že voľte radšej Mariku Ritomskú, tak mi títo dvaja páni zakázali prístup na svoj fb profil. Ono sa to berie tak, že je to spamovanie. Ak je to tak, tak nech je to tak. Marika Ritomská na rozdiel od týchto dvoch pánov, nemá priestor v médiách alebo len veľmi malý.

Osobne mi dvihol tlak článok poslanca Juraja Káčera, že nič nie je zadarmo, ani zľavy pre ZŤP a študentom. Všetko niečo stojí, presne tak. A všetko stoja aj platy manažérov BPMK, nesprávne hospodárenie a iné. A presne tak niečo stoja aj platy tzv. multifunkčných funkcionárov ak pani Frešo a Káčer. Pán Frešo ako poslanec NR SR poberá cca 3 tisíc eurá, a to tam nie je skoro vôbec, aby mohol vykonávať druhú lukratívne platenú prácu, župana bratislavského kraja. Tak to už tiež niečo stojí. A to, že riadi svoju firmu. A Marike Ritomskej vyčítajú, že by mala sedieť v NR SR, a nie venovať sa združenie Práca a Vzťahy. Marika Ritomská vykonáva prácu v tomto združení zadara. A na rozdiel od pánov Freša, Dzurindu, Mikloša sedí vo svojej kancelárii. Ale to som iba odbočila.

Pán Káčer je tiež multifunkčný poslanec. Až trojitý. Za krajskú župu, Bratislavu a Dúbravku. A keď sa to zráta, koľko to stojí Bratislavčanov? Očko by sa dalo privrieť, ak by bol poslanec Dúbravky a župy alebo mesto, ale iba jedného z nich. Alebo keď je poslanec NR SR poslanec na komunálnej úrovni. Je to prepojenie oboch úrovni politik. Alebo ak je poslanec NR SR, starostom malej dedinky. Môže tak pomôcť aj malej dedinke.

Na Slovensku je hit, čím viac funkcii, tým viac mašiek – slangový výraz pre peniažky. Do politiky sa hrnú ľudia, ktorí nechcú nič robiť a chcú zarobiť. Preto to aj vyzerá na Slovensku ako vyzerá. Mňa nahneval článok p. Káčera, že nič nie je zadarmo. A predtým zrušenie zadara cestovať držiteľom jánskeho plakéty a preukazu ZŤP. Ekonomické dôvody. To isté hovoril aj bývalý premiér SR, Mikuláš Dzurinda. Utiahnuť si opasky, aby sa zabránil dlh. Áno, my sme boli za Dzurindu ekonomické tigre. Uťahovali nám opasky. Investori ku nám chodili. Ale zlyhanie Dzurindu spočívalo v tom, že to nevyužil pre bežných ľudí Slovenska. V čase svojej najväčšej slávy, keď bol znova zvolený. Prišiel ešte s brutálnejšími ekonomickými reformami. Ešte viac si uťahovať opasky. A komu to pomohlo? Ficovi. Zrejme ekonomiku sme mali dobrú, ale bežní ľudia to nepocítili. Platili sme za ubytovanie v nemocniciach, u lekára. A problémy, čo sú za Fica, boli aj za Dzurindu. Len Smer tomu nasadil kráľovskú korunu. Není iba Smer strašiak, maslo na hlave majú aj predošlí.

Za chyby bratislavských politikov a manažérov majú niesť jednoduchí ľudia? ZTP a držitelia janského plakéty? Keby bola zavedená hmotná zodpovednosť politikov, za ich chyby by sme neplatili my, tzv. uťahovaním opaskov. Dzurindové drastické opatrenia ( počas volebnej kampani 2012 pani Dzurinda a Mikloš hovorili, že reformy bolia, ale vedia ku úspechu), tak kam nás doviedli – exekútori, samovraždy, mobbing na pracovisku, zlý zdravotný stav obyvateľstva, závisť a veľa iných negatív.

Ľahko sa o uťahovaní opaskov hovorí tým, ktorým majú príjem niekoľko tisíc eur mesačne, keby zarábali iba tri, štyri stovky eura mesačne, tak by spievali inú pesničku. A možno by to boli oni, ktorí by hádzali petardy na vládne budovy.

Keby politici začali poberať minimálnu mzdu, veci by sa určite pohli ku lepšiemu. Lebo by tam boli, tí, ktorí chcú ľuďom pomôcť, a nie ryžovať.

V každej politickej strane sú dobrí aj zlí ľudia. Aj Sdkú malo svojich dobrých a kvalitných ľudí. Ku konci túto stranu dodrbali pani Dzurinda a Mikloš, kráľovskú korunu tomu nasadil pán Frešo, keď z 6 tich percent by už sdku volilo iba 1 percento.

Dávam návrh tým, ktorí sú chcú ešte stranu Sdku voliť, a nie sú tam osobne zainteresovaní ako poslanci, rodiny, funkcionári, lebo títo ho vo vlastnom záujme budú voliť, aby radšej volili Stranu Práce Slovenska, stranu Márie Ritomskej. Mnohí, ktorí surfujú po nete, sledujú jej činnosť a vedia, že ako sa  obetavo a odborne venuje obetiam mobbingu, a že neodoprie pomoc nikomu. V poslednej dobe je tak zaťažená prácou, že nestíha odpovedať na všetky maily. Jej prácu musia uznať aj jej neprajníci. Rovnako či jej neprajníci alebo aj čo jej prajú, ale neveria, že nemá šancu sa dostať samá do NR SR. Nik nevie či sa tam dostane. Ale jedno je isté, ak sa nájde stotisíc ľudí, ktorí jej v marci dajú hlas, tak vtedy sa určite dostane. Ale to závisí od ľudí, ktorí ju podporia. Strana Márie Ritomskej nie je ako Nova, Skok, Sas, Šanca, ktorá má priestor v médiách a má aj finančné prostriedky na kampán v mediách. Je iba odkázaná na vďačných, či ochotných ľudí. A možno, ktovie.

Na záver: Nemala som v úmysle písať o Marike Ritomskej, iba pár dní po článku Dve akcie s Marikou. Ku tomu ma priviedli fb statusy pánov Nesrovnala a Káčera.

A vyjadrujem úctu a poklonu pánovi Káčerovi, ale nie tomu poslancovi, ale tomu, ktorí napriek telesnému handicapu prešiel na bicykli celým Slovenskom, aby pomohol tým, ktorým pánbožko nedal zdravie do vienka.