Príčiny radikalizmu a extrémizmu

Vlastnosťou liberálov je aj, že do debaty nepozvali žiadneho radikála. Prišli sa len vzájomne škrabkať pod bradičkami a školiť auditórium. Liberálna idylka. Všetko o pravicových radikáloch a extrémistoch, nič o radikálnej, extrémnej ľavici. Ako zvyčajne. Úplná pohoda; slobodné a demokratické šírenie liberalizmu a liberálno-demokratických názorov. Liberálna debata nemala chybu. Žiadny rušivý element. Liberáli sú „lepšolidi“ (zemanovský pojem) a nechcú medzi sebou oponentov. Tým hrozí trestné stíhanie. 

Prečo volíme (čoraz viac) extrém? 23.9.2019 Bratislava:
https://www.youtube.com/watch?v=Sy_2i9rpkhA
Ak Daniel Gerbery predoslal, že v debate sa budú baviť o radikalizácii takzvanej pravej extrémnej pravice, dokonca „ultra pravice“ pripravil auditórium debaty na prezentáciu vedomých a nevedomých bludov, nezmyslov ale aj vedomých a úmyselných a zákerných lží a poloprávd.
V článku zmienim, odporúčam jeho čítanie pokračovanie, nie naraz, lebo dlhé; krátke sa mi nedá; prečo je liberalizmus ďalšia objektívna a novodobá lož, pod sladkým a ľúbivým povrchom, či otvorene, priamo, dnes, už skôr, než len tu a teraz… (debata 2, písanie článku 8 hodín rovná sa 10 minút čítania…). 🙂
Z debaty vyplynulo, že riadne fungovanie spoločnosti môžu zaistiť len liberáli.
Pre mňa z toho vyplynulo, že „S liberálmi na večné časy a nikdy inak!“ Hmm…
Takmer s hrôzou a „extrémnym znepokojením“ konštatujem, že mentálne slabší v debate si priam osvojili a zvnútornili pojem liberálna demokracia. Vidíte, čo vie a o čom  je memetika (manipulácia pojmami). Nadväzuje na Orwella a jeho newspeak.
Na vaše slobody a práva je vedený útok liberálmi, ktorí vám pod nosmi ťahajú medové motúze tak, ako kedysi komunisti; „dobre sa budeme mať v budúcnosti, ale musíme na tom spoločne pracovať“. My (komunisti a liberáli, a boli to aj nacisti doma, v Nemecku) chceme len vaše dobro, a od vás „len“ aby ste nám oddane verili a poslúchali nás…
Sovieti a socialistický tábor študentské protesty v USA a Európe 60-tych rokov vnímal „pozitívne“ ako dôkaz prehnitosti a úpadku západnej časti civilizácie…
Pod dohľadom našich médií, mädlili sme si ruky radosťou, aký je u nás kľud a pokoj, a ako naša spoločnosť buduje socializmus a organizovali „hodinky hnevu“ za mier a pokoj vo svete: „Prácou posilníš mier.“ Prvé máje a Veľké októbre. Až sme ten socializmus napokon dobudovali. Po „nežnej revolúcii“ prišli Veľké Novembre. Detto. Znova lži. A hodinky hnevu; instantní liberáli verzus tradicionalisti, zvaní konzervatívci od slova konzerva. Hmm…
In medias res: Liberalizmus je ideológia umelo vnášaná do politík a verejného spoločenského života ako sloboda a právo na individuáciu a individualizáciu ľudských slobôd a práv na báze „Bratstvo rovnosť sloboda“ (VFR 1789 – 1799) a ľudsko-právneho: “ Všetci ľudia sa rodia slobodní, v dôstojnosti a v právach“; čo zakladá rovnaké zaobchádzanie (komunisti).
Nad týmto zjavným a liberálmi („osvietenci“) nezmyslom sa treba zamyslieť vhľadom (insight) do diachrónno-synchrónneho kontinua vývoja a histórie každej civilizácie a spoločnosti.
Vezmite už konečne hlavinkami na vedomie, myslite sami, samé, a nenechajte sa vláčiť bludmi liberálov, že:
Ľudia si nikdy neboli, nie sú a nebudú si nie rovní ani v komunizme, ani v nebi, a že každá ľudská bytosť na naplnenie svojich osobných potrieb, záujmov, slobôd a práv musí mať možnosť osobitného prístupu a zaobchádzania.
Pojem sloboda (vonkajšia, vnútorná, hmotná, nehmotná) je relatívny pojem a právo (Ústava, zákon a právny poriadok zákon) je tiež premenná.
Žiadna ľudská bytosť nie je dokonale a absolútne slobodná, absolútnou je len smrť. Ak kto chce, tak dane a smrť.
Občania sú viazaní právnymi normami a čím ich je viac, tým sú menej slobodní ťarchou regulácie ich správania a slobôd právom a zákonmi.
Právo je prirodzené a pozitívne. V lepších prípadoch pozitívne právo vychádza z práva prirodzeného a zvykového. Právo ako také, právny poriadok, dáva práva a slobody jedným a potláča práva a slobody druhých. Tak funguje každá dobrá a civilizovaná spoločnosť a právny štát, jeho ústava a zákony pod kontrolou najvyššieho alebo ústavného súdu, ako kde (právny systém). Vylučuje stav bezprávia.
Každá ľudská bytosť je subjektom základných ľudských, občianskych politických a náboženských a ostatných práv a práv.
K „a práv“: Ide o vedľajšie, nie základné, neodňateľné (…) ale získané arbitrárne ak také práva, právo, spoločnosť, štát pozná.
Katalóg základných ľudských práv sa mení a vyvíja v čase a dôsledku zmien stavu spoločnosti a ľudských potrieb.
Tlačené sú do neho „nové“ práva takzvaných „sexuálnych menšín“ (také neexistujú, s odkazom na definíciu pojmu menšina) práva na migráciu (utečenci, ekonomickí a klimatickí migranti) právo šaría, a tak ďalej…
Liberalizmus je rovnaký extrém ako komunizmus. Liberalizmus speje k ľudskej rovnosti ako komunizmus. Idea rovnosti je blud oboch ideológií. Oba vykazujú znaky idealistického voluntarizmu (viera plus vôľa): „Chcem a stane sa, chcem, je“ („božské“) alebo „Čo sa babe chcelo, aj sa jej snilo.“ Tiež aj že „prianie je otcom myšlienky a tá matkou skutku.“ Už aj preto:
Ideológia liberalizmu a takzvanej „liberálnej demokracie“ mala byť postavená na roveň zločineckej komunistickej a nacisticko-fašistickej ideológii a v zmysle dikcie Ústavy SR Čl. 1, že „Slovensko je demokratický štát a neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo“ by mala byť parlamentom zakázaná a zavedená do trestného zákona spolu s ideológiami a skutkami, ktoré sú nezlučiteľné s ľudskými právami a slobodami a zasahujú do slobôd a práv druhých. 
Všetky tri sú totožné. Hrozí tretia totalita. Pridám islam ako jednotu ideológie, náboženstva a politiky.
Je nešťastné, že politológia ako veda, a mám k nej ako takej výhrady, tak ako k sociológii cez prizmu exaktnosti vied, náuk a „lógií“ prijala do svojho slovníka pojem „liberálna demokracia“. Odkaz na delenie a metodológia vied.
Tvrdím, že demokracia alebo je alebo nie je. Bez prívlastkov a oxymoronov (príkraskov); liberalizmus  je návnada a „udička“  praktikujúcich „veriacich“ liberálov, chyták na negramotných; liberalizmus do seba vtiahol politológov, sociálnych filozofov neomarxizmu  a sociológov a takzvaných „liberálnych politikov“. Sú zvláštnou kastou takzvaných (zemanovský pojem): „lepšoľudí“ a dá sa prevádzkovať len v kaviarňach „liberálov“ nie v reálnych politikách…
Mám pocit, že pre kaviarenských „liberálov“ by bolo potešením z zvnútra kaviarne sledovať, ako sa časť spoločnosti, skupina radikalizuje a extrémizuje. Boli by nadšení… (Havran by sa od radosti priam „upísal“ až do parézy rúk).
Dávam do pozornosti, že týchto darebákov neriešia OČTK; majú linku len na pravicový extrémizmus.
Liberalizmus je ateistické náboženstvo. Postupne vedie spoločnosť do chaosa, ako nadstavba a pokračovanie libertariánstva, ktoré Slovensko nepozná, je ale pripravené v ponuke programu SaS, odmietajúceho štátny etatizmus: Libertariáni požadujú čo najmenej štátu, čo ešte neznamená anarchizmus, ktorý je už za červenou čiarou akéhokoľvek spoločenského poriadku; „len“ redukuje funkciu štátu (teória štátu a práva) „len“ na ochranu a obranu štátnych hraníc (územná celistvosť) a ochranu bezpečnosti, slobôd a práv občanov.
Pre ľudí je stále valídnou etatistická sociálna demokracia, ktorá ale v systéme krízy a rozkladu tradične chápaných takzvaných štandardných politických strán v rámci EÚ stráca na životnosti; pri živote sa drží „sociálnymi balíčkami“ a tie ľudia radi a ktoré sú
a/ sociálno-ekonomickou mašľou previazanou kombináciou napĺňania potrieb občanov a pracujúcich, lebo Ústava: „Slovensko je sociálne orientovaná trhová ekonomika“,
b/ populizmom v jeho politickom význame.
Poznámka: Ak sa ekonomika má riadiť trhovým mechanizmom podľa zákonov ekonomiky, tá nepozná pojem „sociálne orientovaná“ lebo sa riadi len číslami. Ak do ekonomiky vstúpi sociálny aspekt, trhová ekonomika má problém. Má? Nemá? A čo minimálna mzda, dôchodky..? Sociálny aspekt v ekonomike rovná sa ľudský faktor na osi zamestnávateľ-pracujúci-produktivita práce a výsledky.
Preto ľavicovo orientovaný Smer a jeho volebné výsledky. Sociálna demokracia má v sebe prvky socializmu s trhovou tvárou…
Nepoznám osobu, ktorá by odmietla vyšší plat alebo dôchodok s odôvodnením: „Na toto naša ekonomika nemá.“ Preto má sociálna demokracia úspech, lebo pracuje s ľudským faktorom (populizmus).
Pojem politický populizmus sa ale rozkladá v úplne celom politickom priestore a politickom spektre volebnej ponuky; ak ho ktorýkoľvek „školiteľ“ v debate vyššie umiestnili do prostredia radikálnej pravice, tak „on hospodu svou na omylné roli má…“. Toľko Dr. Faustus a Thomas Mann.
Politickým populizmom páchnu všetky politické strany; podliezajú voličom. Ich cieľ ale nie sú ľudia, ale voliči. A moc. Po voľbách je volič nezaujímavý. Vlastnou vinou.
Politický liberalizmus je populistický ideologický a politický smer. Má korene v marxizme; na jeho sociálno-filozofickom pozadí má v oboch prípadoch ísť o „oslobodenú a slobodnú spoločnosť“. Ľudské hodnoty, svedomie a zmysel pre mieru vecí (podľa marxizmu aj neomarxizmu je mierou vecí človek) sa dostávajú do rúk novej, neomarxistickej, progresívnej ľavice , čo v programovej ponuke má Progresívne Slovensko a jeho filiálka Progresívni veriaci.
V prípade marxizmu ide o spoločnosť oslobodenú od vykorisťovania prácou, proletariátom je pracujúca trieda, v prípade neomarxizmu sú proletariátom  rôzne diskriminované a utláčané menšiny a „menšiny“. Cieľ a výsledok: vláda menšín nad väčšinou.
Pracujúci si svoje veci riešia v trojuholníku zamestnávateľ-zamestnanci-odbory; pridal sa k nim sociálno-demokratický a etatistický štát).
Utláčané a diskriminované menšiny a „menšiny“ (pridávam odkaz na definíciu pojmu menšina) dotvárajú farebný kolorit ľudskej a spoločenskej diverzity.
Ich „neziskovkami“ sú tlačené k vymáhaniu si svojich slobôd, práv a „slobôd a práv“ ich ideológmi a politickými lídrami.
Produktom marxizmu boli najmä odbory a prevzatie moci vykorisťovaným proletariátom. Takzvané ľudsko-právne „neziskovky“ sú produkt novej ľavice neomarxistov (revízia marxizmu, kritická teória spoločnosti, adaptovaná na pomery post 50-tych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, tretiu priemyselnú revolúciu, z „tvorivej“ dielne sociálnych filozofov a protagonistov Frankfurtskej školy). Ruka v ruke s neodarwinistami typu Dawkins a pod. Odbory platí štát a zamestnanci a ľudsko-právne „neziskovky“ štát, ich loby doma a internacionalizované lobistické zahraničie (dúhová internacionála). Prežitie „neziskoviek“ visí na ich „proletariáte“.
To je dôvod, pre ktorý mimovládky svojich „chránencov“ tlačia do dúhových prajdov a radikalizácie. Viac o zákone FARA v predošlom článku.
Blízke pravde je, že menšiny a „menšiny“ sú vykorisťované až utláčané ich „neziskovkami“ a politickými lídrami, a správajú sa ako „ovce“.
Svoj osud odovzdane vkladajú do rúk „neziskoviek“ a ich politických subjektov a lídrov. Stačí im nadiktovať texty transparentov, stlačiť gombík a oni „idú“…
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Radikalizmus, akcia a reakcia, kontraproduktivita
Tu i tam čítané na fejzbúku ako vysvetlenie významu slova kontraproduktivita v ľudskom, spoločenskom a politickom priestore a správaní (behaviorálna psychológia) blízo k Jungovej hlbinnej psychológii, vo vzťahu k radikalizmu a extrémizmu, definovaného ako neprimeraná reakcia nad rámec štandardnej demokracie, prostredníctvom nástrojov mimo diskusiu a konsenzus, príklady, ukážky (akcia zakladá reakciu): https://slovnik.aktuality.sk/slovnik-cudzich-slov/?q=kontraprodukt%C3%ADvne
V mojom chápaní ponúkam toto:
1. Radikalizácia istých skupín spoločnosti je spojená s nenaplnenými predstavami o časti života spoločnosti, zakladá ju ich frustrácia;
2. Neprimeraná akcia zakladá neprimeranú, kontraproduktívnu reakciu, ktorú zakladá úmysel alebo skutok v rámci tvorby obsahov a výkonu verejnej politiky (parlament, vláda, prezident);
3. Extrémizmu (až terorizmu) predchádza radikalizmus a mobilizácia odporcu v reakcii na bod 1.
Zákon jednoty a boja protikladov je základný zákon materialistickej dialektiky a funkčný v živote spoločnosti aj v politike. Má byť riešený dialógom, dohovorom a konsenzom. Priechodný je ale len vtedy, ak nejde z antropologického hľadiska o vzájomne nezlučiteľné antagonizmy.
A o tom  je diachrónia a synchrónia aj časopriestorového priesečníka vývoja ľudskej civilizácie a spoločnosti. Boj protikladov prebieha a bude aj v budúcnosti prebiehať vždy v priesečníku diachrónno-synchrónneho kontinua cez prizmu ľudského faktora. A je úplne jedno, v ktorej časti sveta. Ale len vtedy, ak všetci ostaneme ľuďmi so zmyslom pre mieru vecí a funkčným svedomím (rozlišuje a pozná dobré od zlého).
Kontraproduktivita (prvý diel):
Protivládne prostesty adresované Barcelonou (Katalánsko) po šialených rozsudkoch centralistického Madridu (Španielsko) nad „vzbúrencami“ proti vládnemu centristickému režimu Madridu silnejú…
…do Barcelony mieri päť ľudských prúdov z piatich katalánskych miest… (násilie rastie).
Ide o zákon kontraproduktivity. V demokracii je riešiteľný len a len rokovaním, nie násilím a represiou.
Platí aj pre Hongkong; zákaz nosenia masiek vyprodukoval nosenie masiek v oveľa početnejšej miere… (plus ďalšie odpovede).
Kontraprouktivita je porovnateľná s reláciou otázka – odpoveď. Poznáte to aj z fejzbúku…
Pozoruhodná je kontraproduktivita všetkých rozsudkov súdov proti Steigauf, Mazurek, Najvyššieho vo veci ĽSNS, naostatok Krajského súdu Trenčín, vo veci zrušenia zákazu verejného zhromaždenia ĽSNS v Trenčíne (zhromaždenie sa konalo 17.10.) a bude sa konať v Považskej Bystrici, vo vzťahu k reakcii verejnosti, priaznivcov strany a preferencií ĽSNS a postavenie strany v prieskume agentúry AKO. Hmm…
Fakt je aj, že rómska mentalita (správanie) sa nemení naprieč socialistickým aj demokratickým zriadením, mení sa len prístup štátu a opatrenia.
Platí rovnica kontraproduktivity a rovnica: Násilie plodí násilie. Tak ako rovnica E = mc². Alebo, koľko vody vytlačí „Archimedes“ svojím telom vo vani, toľko jej tlačí na svoje miesto aj voda v spojených nádobách…
Toto nechápe takmer žiadna nedemokratická vrchnosť na svete: Ak má Erdogan Kurdov za teroristov, bude im musieť čeliť aj ako teroristom; majú právo na vlastný národný štát, prinajmenej samosprávnu autonómiu (detto Donbas na Ukrajine): Turecká armáda zabila alebo zajala už viac ako 650 kurdských bojovníkov… desiatky civilistov a detí… (prímerie?) Hmm…
Detto Severné Írsko (katolíci verzus protestanti) po pre nich „zlom“ riešení brexitu.
Toto sa ale v takej miere vôbec nedeje v „totalitnom“ Rusku (navzdory istým reálnym pokusom).
Deje sa to v „demokratickom“ Španielsku. S ohňom sa sústavne zahráva Kyjev verzus Donbas. Krym je vybavená vec. Niet o čom.
Kontraproduktivitu prináša obchodná vojna USA-Čína. USA-EÚ. USA-Irán. USA Severná Kórea. USA, USA… Rusko je ticho. Mimo predmet záujmu. Robí si „svoje veci“. A silnie.
K extrémizmu: Je reakciou na kontraproduktívnu akciu. K terorizmu: Dosahovanie cieľov inými, než politickými nástrojmi.
Kontraproduktivitu zakladá aj Pellegriniho výrok: „Nebudem sedieť v žiadnej vláde s ĽSNS“. Dokonca v konflikte s parlamentnou demokraciou.
Xenofóbiu zakladá kontraproduktivita osobnej a sprostredkovanej zážitkovej skúsenosti s „cudzincami“. Xenofóbia je prirodzené ľudské právo. Chorobná xenofóbia je definovaná inak. Boj s xenofóbiou je kontraproduktívny, vyvoláva proti reakcie voči vládnucej moci vo vzťahu k jej migračným politikám; sú kontraproduktívne, posilňujú xenofóbiu. Má nasledovať represia, teror a násilie proti xenofóbii? Také opatrenie budú a sú kontraproduktívne. Obraz post demokracie. Tretej liberálnej totality.
Kontraproduktivita (druhý diel):
https://www.youtube.com/watch?time_continue=51&v=xUBRjua1XJI
https://www.hlavnespravy.sk/bulvarni-mainstreamovi-novinari-zuria-zbadali-sa-v-novom-videoklipe-legendarnej-hudobnej-skupiny-elan/1918500
Poznámka: Článok webu Hlavné správy má pravdu. K konfliktu prišlo postupne a pozvoľna. Vyprovokovali ho dotknuté médiá…
https://www.hlavnespravy.sk/medialne-potkany-reaguju-klip-elanu-bulvarne-krysy-ich-zasiahol-presne-tam-kde-mal/1920359
Tváre slobody a demokracie…
Slobody a práva proti slobodám a právam. Výsledky liberálnej demokracie. Jedni môžu, druhí nesmú…
…
Čo myslíte, Bude mať pravdu Francis Fukuyama: Koniec dejín a posledný človek; víťazstvo liberálnej demokracie, alebo Samuel Huntington: Stret civilizácií; a ním popísaný medzi kultúrny a medzi náboženský konflikt? Ide o vzájomne nezlučiteľné antagonizmy, ktoré Európa v háve EÚ nevie a nerieši. Bude zle. Lebo Huntington. Fukuyamovu optimistickú teóriu konečného liberálneho spoločenského poriadku rozkladajú USA a nielen. Autor usilovne pátra po príčinách v jeho prvej novej knihe: Politický poriadok a jeho úpadok a druhej: Od priemyslovej revolúcie po globalizáciu (úpadok súčasného amerického politického života).
A niektorí politici, takzvané politické „elity“ strácajú rozum, a osobnú ľudskú dôstojnosť.
Tak, aj to by sme mali. Ostatok je na vás, ako s informáciami naložíte. Myslím, že je najvyšší čas aby ste sa „radikalizovali“. Cepy a vidly nechajte doma. 🙂
Že vám sa nechce? Väčšina z vás sa má dobre? Mne to je aj nie je jedno. Iba si tak píšem. Možno ste, menej „zdatní/é“ ani nedočítali…
Som „lepší“. Vydržal som do konca. Dnes tiež dvakrát. Som denník? 🙂