Príčiny a následky

Začnem vojnou, pretože od nej sa odvíja všetko podstatné, ale dotknem sa jej len letmo. Je to však dôležité pre pochopenie línií z ktorých musíme vychádzať pri povojnovom usporiadaní. Raz som písal nemenovanému poslancovi parlamentu na jeho aktivity, že môžu byť úspešné až po vojne. Samozrejme, že mi vtedy nerozumel a jeho asistent mi odpísal, že pán poslanec mi odpíše neskôr. Neskôr však nikdy nenastalo, pán poslanec bol príliš zaneprázdnený, než aby si vypočul názor občana. Mám pocit, že ten spomínaný čas je tu. Bohužiaľ, keďže nie sme schopní korigovať naše nesprávne postoje dobrovoľne, prinúti nás k tomu vojna. Boh má rôzne páky ako presadiť svoje zámery.

Samozrejme, v súčasnosti u nás najviac rezonuje téma Ukrajiny. Idea tejto vojny je spôsobiť problémy Rusku a privodiť jeho neskorší rozvrat. Rusko má však víziu sveta v akom chce žiť a dnes je dostatočne silné, aby si ju uchránilo aj za cenu vojenského konfliktu. Zámerom Západu je oslabenie Ruska a prístup k jeho surovinovému bohatstvu. Presvedčivo o tom tvrdí posledné kolo sankcií uvalených na Moskvu. Tieto sankcie sa zameriavajú na energetické podniky s väčšinovou účasťou štátu (okrem vojenského priemyslu). Avšak sankcie sú pre Európu sebapoškodzujúce, pretože Rusko určite odpovie. Sebapoškodzovanie je diagnóza, jedincom je doporučovaná návšteva psychiatra, lenže kto vylieči EÚ? Odpoveď je jednoduchá: VOJNA. Tešiť sa zo sankcií môžu Spojené štáty, pretože súčasným oslabením Európy a Ruska zabijú dve muchy jednou ranou. Predpokladajú, že oslabenú a vo vojne sa zmietajúcu EÚ ľahko prinútia k podpisu obchodných dohôd TTIP a zabezpečia tak upevnenie korporátneho fašizmu v Európe, skrývajúceho sa za myšlienky demokracie. Pre úplnosť je potrebné povedať, že sankcie môžu byť zrušené, alebo upravené, podmienkou je zapojenie sa Ruska do urovnania konfliktu na Ukrajine. Lenže predstavy Západu o urovnaní, sú odlišné od predstáv Ruska a podmienky, ktoré predkladá Západ, Rusko nemôže splniť. Príčiny tejto vojny je potrebné hľadať v postoji Západu a jeho presvedčení o svojej svetovej dominancii. Lenže svet sa krúti, a to čo platilo v minulom storočí, dnes už neplatí. Zatiaľ čo Rusko pod vedením Putina vykročilo v ústrety novému tisícročiu, Západ ustrnul hlboko v minulom storočí a buď bude svoje konanie korigovať a postoje aktualizovať, alebo skončí vo vojne a bude tak prinútený urobiť neskôr. Samozrejme, za cenu zbytočných obetí. Bolo by dobre, keby si túto myšlienku osvojili naši politickí predstavitelia a pochopili do akého dobrodružstva sa púšťajú. Táto vojna sa nesie v duchu boja proti systému, ktorý Západ presadzuje a otvára dvere príchodu systému nového. Západ túto vojnu nemôže vyhrať, pretože vývoj musí napredovať a nedá sa vrátiť späť. Ako dlho bude trvať táto premena (a súčasne vojna) závisí od otvorenosti nášho myslenia. Vedomie občanov Európy je už otvorené prijať myšlienky novej koncepcie ekonomického fungovania spoločnosti. Predpokladám, že Rusko si je vedomé svojho prepojenia s Európou, taktiež slabosti EÚ a jej podriadenosti USA a preto sa pri konflikte, ktorý nevyhnutne musí prísť ako následok nášho nesprávneho počínania, zameria na skutočného nepriateľa slobody a demokracie, USA. Preto predpokladám, že ku konfrontácii príde na vode, v celej oblasti Čierneho mora už čoskoro. Predpokladám, že táto vojna nepotrvá dlho, Rusko si upevní svoju pozíciu a zásadovým správaním sa, zostane bokom od ďaľších konfliktov. Západ si na Rusku vyláme zuby a práve Rusko sa neskôr stane garantom slobody a otvorí cestu k nástupu nového spoločenského a ekonomického systému. Lenže to je len jedna vojna, nazval by som ju ideová. Západ uviazne v oveľa horšom a dlhotrvajúcom konflikte, konflikte kultúr.

Západ svojim imperiálnym konaním, atakovaním moslimskej kultúry a rozvratom štátov celého regiónu Blízkeho východu si zamiesil cesto na obrovský koláč problémov, ktoré prerastú do svetovej vojny. Je celkom možné, že prepuknutie konfliktu západné hodnoty versus východná kultúra urýchli ukončenie vojny s Ruskom. Európa sa bude musieť sústrediť na skutočne vážny problém – vlastné ohrozenie. Je pozoruhodné pozorovať počínanie médií, ktoré o tomto reálnom ohrození vôbec nehovoria, ale vyrábajú strašiaka z Ruska. Západ svojim stáročným počínaním, snahou udržať svoj vplyv nad arabským svetom, dospel ku konfrontácii s Východom. Počínanie Západu v arabských krajinách v posledných rokoch, túto vojnu priblížilo na dosah ruky. Spusteniu vojny bráni posledná oáza akej-takej stability – Irán. A práve Rusko dokáže kontrolovať správanie tejto krajiny. To Rusko, s ktorým sme v konflikte. Ak Európa stratí Rusko, môže stratiť aj kontrolu nad Iránom. Potom už nič nezabráni prepuknutiu skutočne veľkej, dlhotrvajúcej a ničivej pohromy. Západ si musí uvedomiť svoju zraniteľnosť práve tým, že je obývaný vysokým počtom moslimov. V niektorých priemyselných mestách už majú moslimovia nadpolovičnú väčšinu. Konflikt bude pre niektoré krajiny Európy zničujúci. Pochopiteľne, pre krajiny Stredomoria najviac. Pod falošnou zámienkou USA rozvrátili stabilitu v Iraku. V Líbyi, z Kaddáfího médiá urobili diktátora, z líbyjských aktív urobili kaddáfího peniaze a zmrazili ich v západných bankách. Nikdy už nebolo počuť o ich rozmrazení, zrejme sa v tých bankách rozpustili. Západnou podporou revolúcií v krajinách severnej Afriky je celá oblasť v rozvrate. Bezprávie je živná pôda chaosu. Chaos Západu vyhovuje, pokiaľ ho dokáže riadiť. Riadený chaos. Ibaže Západ kontrolu stratil a práve vznikom ISIL (dnes už len IS) sa z riadeného chaosu stal chaos neriadený. Je príznačné, že Islamský štát vznikol na území niekoľkými vojnami sužovanom Iraku. Náš minister zahraničných vecí Lajčák vyhlásil, že ISIL je zlo a Slovensko sa zúčastní na ťažení proti nemu. To s tým zlom má pravdu, ale reakcia nie je správna. Bohužiaľ, ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, ale riešenia už nevidím žiadne. Teda riešenia prijateľné pre Západ. Táto hra sa vyvíjala dlhodobo a neexistuje predpoklad, že sa mašinéria zastaví pred odpískaním konca. To je ako futbal, s prvým výkopom sa všetko dá do pohybu a len blázon bude predpokladať, že hráči aj lopta zostanú stáť. Vojnou sa zabrániť vojne nedá. Možnosťou by bolo upevniť poriadok v rozvrátených krajinách, lenže na to je potrebná podpora domáceho obyvateľstva a peniaze. Veľa peňazí, ktoré EÚ nemá a nemá na takomto riešení ani záujem. Sýria. Afganistan. Pýtam sa, čo sme vlastne dosiahli inváziou, resp. podporou vojny v týchto štátoch? My, ktorých 80% z rozpočtu na armádu sa minie na platy vojakov? Čo tam vlastne chceme? Nuž, dosiahli sme nestabilitu v regióne od Atlantiku až po Pacifik, ktorá ohrozuje už aj nás samotných. Na tomto území sú už len ostrovčeky stability a tie by mali byť chránené ako budúce zárodky usporiadania tohto regiónu. Tiež sa podarilo vybudovať nenávisť moslimského sveta voči západnej kultúre, odmietavý postoj k západnému typu „demokracie“, ale aj zhnusenie vlastných občanov z počínania našich politických špičiek. Európa kráča v ústrety veľkej vojne. Dokonca dvojnásobnej. S Ruskom a s Východom. Obe majú spoločnú črtu: očividné nerešpektovanie partnera, a snahu o jeho podriadenie. Pokiaľ bude EÚ tento prístup nadradenosti používať v zahraničnej politike, dovtedy sa bude zmietať vo vojnách.

Ako z tejto prekérnej situácie vykľučkovať? Bohužiaľ, je potrebné konštatovať, že ja, ako jedinec, môžem vplývať na situáciu len minimálne. Keďže nesúhlasím s politikou štátu, nebudem mu platiť dane, lenže toto je nemožné, pokiaľ nechcem byť stíhaný. Možno by bolo dobre, keby som platil dane obci, kde by som mohol ich použitie viac kontrolovať a občas by mi z nich starosta kúpil borovičku. Môžem uvaliť svoje vlastné sankcie, otvorím si účet v Sberbank a zruším ho v mojej súčasnej banke. Odpojím sa od plynu, budem kúriť drevom a budem mať všetkých dodávateľov energií na háku. Lenže to tiež nie je celkom možné, aspoň nie pre každého. Možno najlepšie a najjednoduchšie by bolo, mať vplyv na politiku štátu? A hoci sa objavujú aj opačné názory ako je ten môj, niekedy dokonca znevažujúce, či urážlivé, som presvedčený, že je potrebné zmeniť volebný systém. Dnešný volebný systém, to je ťahanie zajacov z klobúka. Nikdy neviete či bude biely, alebo čierny. Posledným hmatateľným príkladom je náš prezident. Bol zvolený zo vzdoru Ficovi a už jeho predvolebné vyhlásenia napr. o Kosove, alebo o tom, že ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom, nútili k zbystreniu pozornosti. Podobne, rozdávanie platu a rôzne charity vyvolávajú otázku, čo chce tento človek svojim počínaním zakryť? Posledným jeho počinom bolo ponúknutie logistickej základne v Kvetnici pri Poprade pre potreby NATO. Treba však podotknúť, že to bolo kolektívne rozhodnutie vlády a prezident len dostal mandát urobiť to. Neviem, či práve toto sme chceli. Hneď sa ozvali popradčania a prezentovali svoj odmietavý postoj, dokonca primátor! To znamená, že dotknuté mesto o rozhodnutí vlády vôbec nevedelo. Hoci vojenská základňa nespadá do rozhodovacích právomocí mesta, má vplyv na život jeho obyvateľov a preto je minimálne neetické, mesto z rozhodovacieho procesu vynechať. Preto hovorím o zmene volebných zákonov. Každý okres by mal delegovať svojho zástupcu do parlamentu. Podobne sú na tom Košice s ťažbou uránu, alebo Detva so zlatom (tu musím korektne poznamenať, že vláda sa snaží pod tlakom niektoré svoje rozhodnutia korigovať). To sú snáď najvypuklejšie príklady, kedy si vláda myslela, že tamojších obyvateľov sa problém netýka. Netvrdím, že všetky problémy sa vyriešia, ale určite by to pomohlo uvedomiť si našim voleným predstaviteľom, že by mali byť predĺženou rukou občana. Tlak na vládu a parlament v tejto súvislosti by mali zvýšiť najmä regionálni politici, ktorím by malo na zvýšení svojho vplyvu na politiku štátu záležať azda najviac. Musím však povedať, že niektorí ponuku prezidenta uvítali. Mordechaj Kapusta na svojom blogu okamžite začal s náborom prostitútok, dúfajúc, že amíci obsadia naše Tatry a naše bordely v širokom okolí. Zmenou volebných zákonov by mal možno aj súčasný francúzsky prezident vyššiu podporu ako je dnešné 1% obyvateľov Francúzska. Dokonca si myslím, že obce by mali mať aj vlastné súdy, ktoré by mohli rozhodovať v sporoch, ale mali by mať aj právomoc vynášať rozsudky, napríklad do určitého stupňa deliktu. Aj postoj občanov vo voľbách jasne naznačuje, že je potrebné tento problém riešiť. Už v článkoch matrixu som spomínal odtrhnutie sa rozhodovania štátnych orgánov od názorov a potrieb obyvateľov. Ak štátna moc nebude na problém reagovať, môže sa stať, že ju bude legalizovať vo voľbách len pár percent občanov. Výstrahou pre štátnu moc by mali byť v voľby do VÚC, ale aj do európskeho parlamentu. Bohužiaľ, Fico sa po voľbách do EP vyjadril, že nerozumie slovenskej politike. Myslel tým asi postoj slovenských občanov, ktorí jasne deklarovali, že nepotrebujeme svojich zástupcov v Bruseli, aby riešili problémy námornej plavby, baltických tresiek, alebo predpísaného tvaru ovocia. Máme svojich problémov dosť. Polopatistickejšie to povedať neviem. Čomu nerozumie? Podobne uniká zmysel vyšších územných celkov. No a je samozrejme jasné, že ak problému niekto nerozumie, nemôže ho riešiť. Ak by som šiel do extrému, ľudia nepôjdu voliť vôbec a nedajú voleným zástupcom žiadnu legitimitu. Vláda sa potom asi bude vyhlasovať sama. Samovyhlásenie – to by celkom zapadalo do slovenských politických tradícií. Jediné voľby, ktoré budú určite občanov zaujímať aj v budúcnosti, budú voľby komunálne. Z tohto je potrebné vychádzať pri koncipovaní nového systému, ale aj pri rozdeľovaní peňazí do rozpočtov.

Práve Slovensko má všetky predpoklady vyhnúť sa nadchádzajúcej katastrofe, je však potrebné udržať našich politikov pod kontrolou a zabrániť ich nesprávnym rozhodnutiam. Rozhodne sa nenechať zatiahnuť do vojnových avantúr. Afganistan musí byť poslednou krajinou v ktorej k niečomu podobnému došlo. Je nutné prehodnotiť našu účasť v NATO a netlačiť to až do tragického konca tejto organizácie, prinútiť nášho ministra ZV robiť mierovú politiku a prinútiť jeho nadriadeného, aby ho troška „spacifikoval“.

Vybrané podporné články a video:

http://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/329800-putinova-ukrajinska-dilema/

http://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/329262-najvacsie-chyby-zapadu/

http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/328789-kde-je-verejnost/

https://www.youtube.com/watch?list=WL&v=ct8JKRLokto&feature=player_detailpage

http://www.mordechajkapusta.com/