Prezidentka Čaputová vopred rozhodla

Prezidentka svojím verejným vyhlásením cez Rádio Expres, že automaticky nevymenuje zvoleného kandidáta na post predsedu Najvyššieho súdu SR, skopírovala a prevzala vyhlásenie Václava Havla, že „nie je automat na podpisy“ čím nezasiahla do práv zvoleného kandidáta alebo kandidátky, ale priamo zasiahla do základných ľudských a občianskych práv kandidáta JUDr. Štefana Harabina.

Potvrdila tak hypotézu, ktorá často platí, v rozpore s jej opakom, že ľudia nie sú si rovní v dôstojnosti, právach a príležitostiach. Hneď v úvode musím upozorniť, aby nedošlo k stotožneniu originálnej dikcie výroku „ľudia sú si rovní“ s manželstvom a registrovaným partnerstvom, ktoré nie sú základným ľudským právom, len právom. Ak také právo pozná zákon. Manželstvo áno, registrované partnerstvo nie. Základné ľudské práva treba napĺnať, na zákon treba politická vôľa.
To, čo sa bezprostredne deje, sú vysoké slovenské politiky, popretkávané ľudskými právami. Prezidentka svoju sekeru zaťala privysoko.
Okolnosti odstúpenia JUDr. Harabina od kandidatúry na post predsedu Najvyššieho súdu SR ale spôsobili prezidentkou vynútené vzdanie sa základného ľudského a občianskeho práva kandidáta na post predsedu najvyššieho súdu, v dôsledku (priamy následok, majúci hmotnú aj nehmotnú povahu) verejného výroku prezidentky Čaputovej.
JUDr. Štefan Harabin nebol trestne stíhaný ani disciplinárne potrestaný. Má na svojom konte nie celkom  vyjasnený medializovaný „príbeh“ s odsúdeným narkobarónom Bakim Sadikim, Wikipedia (za pravdivosť wiki údajov je zodpovedná wiki, JUDr. Harabin má práva dotknutej osoby, len zdieľam):
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Harabin#Kauza_telefon%C3%A1tu_s_Bakim_Sadikim
Politická činnosť, Wikipedia:
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Harabin#Politick%C3%A1_%C4%8Dinnos%C5%A5
Ak je pán Harabin negatívne spájaný s obdobím mečiarizmu, tvrdenie mienkotvorných médií a oviec, ktoré si ho osvojili, lebo „pravda médií“ treba konfrontovať s jeho vtedajšou pozíciou v justícii a ako ministra spravodlivosti. Verejná mienka a mienka väčšiny, nerovná sa pravda. Platí to aj pre súčasnosť a jeho „meno“ osoby ako sudcu najvyššieho súdu, so skóre 14:0 v disciplinárnych konaniach…
Autorská poznámka: Venujem sa ľudským právam a k veci a osobe JUDr. Harabina nemám nadštandardný osobný vzťah. Platí to aj z jeho strany. Iba si tu tak píšem, ako občan. Aby ste sa nenudili a čítali názor aj tretej,  tiež relatívne (!) slobodnej a nezávislej strany. To je všetko. Nie som SME ani Denník N. Zmienené médiá sú absolútne „slobodné a nezávislé“ dokonca liberálne! Áach, tí liberáli…
…
Ak sa politická nominantka, poslušná strane Smer JUDr. Jankovská smie vrátiť do talára, právo na prerušenie výkonu sudcu mal podľa zákona o sudcoch a prísediacich po dobu svojej prezidentskej kandidatúry aj JUDr. Harabin. Osobitný zákon Lex Harabin, v porovnaní s praxou v zahraničí a nielen v rámci EÚ, je aj z pohľadu základných ľudských, občianskych a politických práv, prinajmenej sporný…
A dodávam, že aj voľby ústavných sudcov sú výsostne politický akt (aj za mňa to vyhlásil Róbert Fico ako výslovne politicky odmietnutý možný kandidát na ústavného sudcu v prvom kole výberu).
Takže bez apolitických ilúzií…
…
Čl. 145 (3) Ústavy: „Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov. (…)“
Pravdepodobnosť úspechu jeho kandidatúry by bola zrejme nízka, bol navrhnutý len jednou osobou sudkyne najvyššieho súdu (Janu Bajánkovú navrhlo do funkcie 15 sudcov NS, sudcovská rada KS v Banskej Bystrici, Trenčíne a Nitre, plénum sudcov OS Piešťany a jedna členka Súdnej rady. Štefana Harabina navrhla sudkyňa NS. Bývalú predsedníčku ÚS Ivettu Macejkovú navrhlo 26 sudcov NS a Soňa Mesiarkinová kandiduje na návrh jedného člena Súdnej rady.)
V neprospech Harabina sa vyjadrila aj predsedníčka NS JUDr. Daniela Švecová, opakovane neúspešná iniciátorka disciplinárnych konaní proti podriadenému sudcovi NS JUDr. Harabinovi…
Z počtu navrhujúcich osôb je zrejmé, že najvyššiu šancu by mala mať JUDr. Ivetta Macejková, voči ktorej je aktuálne vedený mediálny útok vo veci akademického titulu LL.M (vo veci Macejková koná žalobou).
Prezidentka Čaputová sa rozhodla aj, že sa „zahrá“ na českého prezidenta Zemana, ktorý si už po dva razy vymohol zmenu osoby kandidáta na ministra zahraničných vecí Pocheho na Petříčka a kultúry Šmardu na Zaorálka, ibaže na českého prezidenta, so svojou mentálnou výbavou, intelektom, slovenská „hlava štátu“ nemá…
…
Ak má slovenská prezidentka z ústavy právo vymenovať deviatich ústavných sudcov z 18-tich zvolených kandidátov, má legálnu možnosť výberu (selekcia zvolených kandidátov). Možno mať dôvodné výhrady k novému hodnoteniu ich odbornosti prezidentkou, pretože tá už bola osvedčená v parlamente, čo platí aj pre už len jedinú budúcu zvolenú kandidátku na post predsedníčky najvyššieho súdu. Na mieste je súvaha už len aspektov osobnej integrity, osobnostnej stability a nepriestrelnosti étosa zvolených kandidátov a kandidátok. Ostatok je už len vecou výlučného osobného vkusového faktora a „biochémie“ alebo „zadných dvierok“ pre iné, než záujmy ústavného súdu alebo najvyššieho súdu…
Z dikcie Čl. 145 (3) má ísť o právo vybrať prezidentkou z dvoch najlepších (návrh súdnej rady po voľbe a jej výsledku) osobu predsedu a podpredsedu. Hypotéza: Ak by medzi dvomi navrhnutými bol Štefan Harabin, a prezidentka by ho odmietla vymenovať alebo za predsedu či podpredsedu, bolo by prezidentkino odmietnutie v súlade s ústavou? Mohla by si tým vynútiť nový výber a voľbu? Mala by vôbec právo navrhnuté zvolené osoby nevymenovať?
Mohla by prezidentka konať obdobne ako v prípade (aj jej predchodca Kiska) ústavných sudcov (nepáči sa mne, alebo mojim poradcom, tak jeho alebo ju nevymenujem)?
Tajná voľba, v danom prípade internej voľby v rámci najvyššieho súdu, by ale mohla v otvorenej možnosti pre JUDr. Harabina, priniesť výsledok v jeho prospech. To sa už nedozvieme.
Všeobecná deklarácia ľudských práv, Listina základných práv a slobôd, Ústava SR a Charta základných práv EÚ (zhrnutie): „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Každý má spôsobilosť na práva. Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Musí sa rešpektovať a ochraňovať.“
Verejným vyhlásením prezidentky pro futurum bolo toto právo JUDr. Štefanovi Harabinovi, kandidátovi na post predsedu najvyššieho súdu, ako nedosiahnuteľné, nepriamo znemožnené a vopred verejne odňaté. Prezidentka svojím výrokom narušila korektnú súťaž a výber zo štyroch súdnym stavom korektne navrhnutých kandidátov; očakávalo sa recipročné korektné správanie prezidentky, čo sa nestalo, podobne ako v prípade predčasného ohlásenia výsledku dozoru nad vyšetrovaním pôvodne trestnej kauzy A. Babiš a spol. (štátny zástupca Šaroch…). Ani policajný zbor sa vždy „v danom štádiu preverovania a vyšetrovania k veci nevyjadruje“ aby nezmaril výsledky vyšetrovania.
Ústava SR Čl. 19 (1) „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu svojho mena.“
Je tu aj dôvodná obava, že prezidentka zmarila regulárny výsledok riadnej voľby osoby JUDr. Harabina na post predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu. Pod verejne deklarovanou zámienkou, ako stelesnená a zosobnená „bašta právneho štátu“ ochrany „právneho štátu“ a „dôveryhodnosti slovenskej justície“…
Reakcia JUDr. Štefana Harabina na verejné vyhlásenie prezidentky má prirodzenú realistickú logiku Occamovej britvy. Okrem bezprostredných jeho osobných konzekvencií, nie vzdaním sa (!) ale stiahnutím svojej kandidatúry, v dôsledku výroku „eticky nepriestrelnej, nestrannej a spravodlivej“ hlavy štátu a ďalšími, v jeho moci slobodnej vôli a možnostiach, predpokladám, a reálne „hrozí“ že JUDr. Štefan Harabin vstúpi, prepytujem, do parlamentnej politiky a pýtam sa, obzerajúc si vlastné topánky: „Do čoho?“ Kto sa teda najviac bojí Harabina v talári alebo v politike? Odpoveď: Isté kruhy. V talári alebo politike.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan