Preskákala som zopár zamestnaní

a vďaka každému som si pripísala do registra vedomostí nejaké tie nové. Zaujímavé je, že odtiaľ, kde som skončila dobrovoľne-nasilu, s podtitulkom „z núdze cnosť“, som si vždy oddniesla niečo, bez čoho by som sa nepohla v tom nasledujúcom jobe. V živote naozaj nie je nič samoúčelné a všetko so všetkým súvisí. To, čím sa živím teraz, mi zatiaľ ešte ani len nenačrtlo, kam sa, ak sa?, pohnem ďalej, no verím, že hodinovú opatrovateľku nebudem robiť do smrti. Znie to trochu ako „hodinový hotel“, aj významová zhoda tu je. Nechávam sa najať na dohodnutý počet hodín denne. V mojom prípade ide o posun smerom hore, oproti klasickému turnusovému opatrovaniu. To som si vyskúšala tiež, skoro som umrela! A tak som vymenila istotu dvojtýždňového zatvorenia na jednom mieste, za hektiku zháňania klientov, platenie podnájmu vo Viedni a za ničím nenanahraditeľný pocit, že som sama sebe paňou. Teda, keď stihnem zarobiť, koľko potrebujem. Takže sú dni, keď sa idem uštvať a zase sú také, keď blahorečím slovenskému trhu práce, respektíve jeho diskriminácii voči mojej osobe, za túto skúsenosť. Lebo, aj keď by sa mi náhodou podarilo s mojou pôvodnou kvalifikáciou nájsť voľné miesto, určite si nemôžem dovoliť pracovať za prislúchajúcu mzdu. To by sme skončili pod mostom. Priznávam, túto prácu som si práve nevysnívala, nie som z tých, čo sa idú pominúť od nadšenia a vypisujú ódy na to, ako sa našli v opatrovaní, ale keď už niečo robím,tak poriadne, či už som v tom úplne, alebo trošku menej dobrovoľne.

Honosné označenie opatrovateľka kamufluje slúžkovskú robotu a rakúšania vedia dosť jednoznačne dať najavo povýšenosť (asi genetické dedičstvo z éry monarchie). Na chvíľu ich vie trochu pribrzdiť, keď sa dozvedia, že plienku im vymieňa, nie zriedkavo, trebárs vysokoškolsky vzdelaná žena, ale o sekundu im už nerobí problém poslať ju umyť okná, či pokosiť trávnik s jasným odkazom „ja ťa platím, tak funguj“, aj keď to s náplňou opatrovateľskej práce nemá spoločného ani fň. Už som počula aj jednu kolegyňu, že ona také pridruženosti robí rada a vraj to všetko spadá pod bod „udržiavať plynulý chod domácnosti“. Vtedy som jej povedala, že teda môže nabudúce aj vymaľovať! A ona, že kľudne! No, a práve takýchto „drobností“ je hodinová opatrovateľka ušetrená. Je to práca čisto o opatere, často aj u mladých ľudí, napríklad po úrazoch, takže fakt som povýšila. Síce tie pokakané zadky sem tam utieram tiež, ale pri klientovi som maximálne pár hodín, takže ma nestihne zneužiť a naozaj robím iba to, čo má táto práca obnášať. Bonusom je, že ma zastrešuje prominentná agentúra a to znamená prominentnú klientelu. Takže sa nakoniec, naozaj nesťažujem, že som momentálne tam, kde som. Veď, kedy by sa mne podarilo tráviť čas s herečkami, diplomatmi, spisovateľmi, profesormi, či opernými spevákmi? Postupne si overujem platnosť axiom, že tringelt od bohatého nedostaneš a, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Do hrobu si nevezme nikto z nás nič. Oči mojich klientov sa rozžiaria iba pri spomienkach na to krásne, čo prežili, má to pre nich trvalejšiu a väčšiu hodnotu, ako honosne zariadené byty na najlepších adresách. A, tak sa aj učím. Napríklad, už sa viem oveľa ľahšie rozhodnúť, či úspory investovať do zážitkov, alebo do novej kúpeľne!