Predčasné ukončenie tehotenstva a eutanázia vo svetle etiky a ľudských práv

Pôvodný, priemerne vzdelaný Európan nie je povinný vedieť, že jeho vedomie a povedomie Európana akejkoľvek európskej národnosti  je inšpirované židovsko-kresťanskou tradíciou (hlavne katolíckou etikou), aristotelovskou, tomistickou, fenomenologickou a existencialistickou filozofiou, ale aj etikou hodnôt a cností, ktoré sú súčasťou jeho vnútornej osobnej výbavy a genetického kódu a ľudského genotypu, ako súboru všetkých genetických faktorov rodeného (pôvodného, autochtónneho) Európana.

Od 60-70-tych rokov minulého storočia, po páde Berlínskeho múra, Veľkom Novembri a rozpade Sovietskeho zväzu je najmä východný Európan konfrontovaný s neoliberálnym kapitalizmom, neomarxizmom a západnými, transatlantickými liberálnymi ideológiami, pod vplyvom ktorých je dnes už aj proti svojej vôli integrovaný do Európskej únie.

Individualizmus, relativizmus hodnôt, individuácia ľudských práv a slobôd na nosnej vlne multikulturalizmu a rodovej ideológie amerického typu, najmä v USA (krajina pôvodu) už narazili na svoj strop a začali udierať svojimi hlavičkami o kliniec. Ak americký kongres neprijme opatrenia, neprekoná odpor cynických zbrojárskych koncernov a ich biznisu (ľahko dostupné zbrane pre občanov USA, vývoz zbraní do konfliktných regiónov sveta), Američania sa vzájomne vystrieľajú a vojenské konflikty neutíchnu. Maslo na hlave má aj najmä západná Európa.

Slovensko je členom aj takejto EÚ, čo vyvoláva  a otvára otázky spôsobu existencie Slovenska v európskom spoločenstve v kontexte ľudských práv, migračnej krízy a národno-štátnej suverenity Slovenska.  Do toho všetkého chaosu vstúpila naliehavá otázka vo vzťahu k imigrácii islamu do Európy vo veciach jeho kompatibility s európskou kultúrou, zvykmi a tradíciami, rozporu medzi islamom, židovstvom a kresťanstvom a (!) európskym svetským právom a očami západnej civilizácie vnímanými ľudskými právami (ľudský život, postavenie a práva žien).

Slovenská sociálna demokracia, vládnuca na Slovensku dve volebné obdobia, schyľujúc sa aj k vláde po tretí raz, voličské preferencie získava aj z ad hoc politickej praxe strany Smer, lavírovaním medzi ľavým a pravým, liberálnym kapitalizmom a socializmom, pod tlakom Brusela, Luxemburgu a nadnárodnej finančnej oligarchokracie.

Súčasné všeobecné predstavy, tradície, svetonázor ani technicko-medicínske základy rozhodovania (vývoj a možnosti medicíny) nedokážu samé odpovedať na otázky ukončenia liečenia pri nevyliečiteľných chorobách, otázky hraníc lekárskej manipulácie s počiatkom ľudského života, po dobu ľudského života a na jeho konci.

Humánna bioetika je výsledkom zrážky súčasného rozvoja vied o živote (aj medicíny) s tradičným svetom morálnych hodnôt a mravných princípov.

Dnešná biomedicínska veda (genetika) ponúkajú reálnu možnosť „darovať“ život (umelé oplodnenie), určovať a meniť jeho hodnotové parametre (génové inžinierstvo, transsexuálna chirurgia) „odďaľovať hodinu smrti“ (reanimácia, transplantológia, gerontológia).

Nové možnosti sú nasmerované nielen na liečenie, ale aj na „riadenie“ ľudského života: vstupujú do protirečení s platnými morálnymi hodnotami a princípmi (napr. zničenie života v jeho embryonálnom štádiu).

Reakciou na tieto protirečenia je vznik medicínskej humánnej bioetiky, ktorá sa formuje ako systematické poznanie hraníc prípustnosti manipulácie so životom a smrťou človeka.

Protirečenie medzi tradičnými morálnymi hodnotami a technickými možnosťami súčasnej medicíny sa prehĺbilo v dôsledku rastúceho morálneho pluralizmu západných spoločností, v oblasti ľudských práv nevyliečiteľne chorých v ich terminálnom a komatóznom štádiu, tiež mentálne a telesne postihnutých, poškodeného ľudského plodu a pod.

Všeobecný ľudský aspekt humánnej bioetiky je v pseudo (domnelo, umelo ) vytvorenom antagonistickom konflikte prístupov (pohľadov): „zdola“ (svetský) a „zhora“ (náboženský).

Ľudstvo cez prizmu oboch disponuje slobodnou vôľou reflektovať samé seba a vedecky bádať a výsledky spätne reflektovať cez prizmu svedomia, etiky, morálky a v medicínskych vedách humánnej lekárskej bioetiky. Reálny teda nie je ani „konflikt“ veda verzus náboženstvo.

Európske svetské právo vzniká na pozadí svetskej a náboženskej svetonázorovej platformy.

Cirkevné právo sa týka výlučne vnútorného života cirkvi. Do svetského práva nezasahuje, ani sa s ním neprelína. Svetské právo platí rovnako pre veriacich klerikov i laikov. Sú plnoprávnymi občanmi slovenského štátneho zriadenia, povinní riadiť sa ústavou, zákonmi a právnym poriadkom. Nezávisle na cirkevnom práve.

Veriaca časť občianskej spoločnosti (kresťanskej proveniencie) sa vo veci otázok práva na život (interrupcie, eutanázia, zabitie, vražda, samovražda) riadia kresťanským učením a katechizmom, ale sú povinní rešpektovať slovenskú ústavu a zákony.

Týka sa to aj výhrady vo svedomí, ktorú upravuje ústava aj zákon. Podstatou kauzy Kim Davisovej (ako štátna úradníčka odmietla vydať licenciu homosexuálnemu páru na uzavretie manželstva) je porušenie pracovných povinností a zákona. Riešenie (aj pre gynekológov, lekárov a odmietačov interrupcií alebo lekárskych výkonov v rozpore s ich vierou a svedomím, alebo, všetkých, ktorí sú v konflikte záujmov pri výkone akéhokoľvek zamestnania a povolania je: hľadať si zamestnanie, ktorým nebude dotknuté ich presvedčenie). Okolo tejto kauzy bol vyvolaný zbytočný mediálny humbug.

Úradníčka sa pri výkone svojej práce dostala do konfliktu s kresťanským učením (porušila dve dotknuté zásady):

1. „Dajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je božie“. Ježišovo podobenstvo o dvoch stranách jednej mince (Matúš 22:21)

2. Kresťania nie sú z tohto sveta, lebo Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta.

3. Kresťania sa nemiešajú do svetských politík svetského systému vecí, v ktorom žijú.

Jeden z možných dostupných zdrojov: http://www.christ-net.sk/node/275

Skutočná a pravá kresťanská cirkev nemá vládu vo Vatikáne ale v nebeskom Izraeli. Hlavou cirkvi nie je pápež ale Ježiš. Vatikán ma pokojne môže ako dedičného katolíka exkomunikovať ako heretika. Praví kresťania „nie sú z tohto sveta“, ale po dobu svojho života na Zemi sú riadnymi občanmi štátu, v ktorom žijú, konajú v súlade so svetskými zákonmi a právnym poriadkom a sú riadnymi platcami daní. Tým nie sú dotknuté ich náboženské ani občianske slobody.

Život má dve stránky: existenčnú (hmotnú) a existenciálnu (spôsob existencie, kvalita života). Iba zmysluplne prežívaný a naplnený (hmotne, duchovne) naplnený život má plnohodnotný zmysel  a význam a v tom tkvie to, čo aj v prostredí EÚ vnímame ako právo na dôstojný život: každý inak a svojsky (aj vo vyjadrení definície chudoby a hmotnej núdze). Ibaže: dôstojný život predpokladá nielen jeho hmotnú stránku…

Eutanázia a asistovaná samovražda sú na Slovensku neprípustné. Interrupciu upravuje zákon. Ten prijal hranicu 12. týždňa a v jeho rámci slobodnú vôľu tehotnej ženy.

Humánny bioetický problém: ide aj o možnosť ukončenia tehotnosti zdravej ženy a zdravého plodu. Proti právam ľudského plodu, momentom počatia nadobúdajúcim ľudské práva. A proti ústavnému: „Ľudský život je hodný ochrany aj pred narodením, po narodení, až po prirodzenú smrť“.

Počatý plod má svoje práva už pred narodením na najlepšie podmienky svojho prenatálneho vývoja, počaté dieťa má v potencialite zdravého pôrodu právo dediť.

Zdravý novorodenec po dobu svojho vývoja od dieťaťa do dospelosti postupne nadobúda ďalšie práva (v 15-tich OP), v 18-tich aktívne aj pasívne volebné právo a ďalšie, akcesorické (doplnkové) práva v možnosti.

Druhá hlava Ústavy v čl. 15, odseky

1/ Každý ma právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.

2/ Nikto nesmie byt pozbavený života.

4/ Nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné (nutná obrana, krajná núdza, oprávnené použitie zbrane príslušníkom PZ). V rozpore s kresťanským učením: Nezabiješ!

Svetonázorový pluralizmus predstavuje existenciu rôznych foriem chápania sveta, ktoré by mali mať zjednocujúci, všeľudský základ a konsenzus, nie na trendizme (USA náš vzor?) ani súdnom aktivizme (USA). Islam je pre tento konsenzus všeľudsky neprijateľný (poznámka pod článkom).

K slobodnej vôli zdravej ženy a legálnemu potratu zdravého plodu jej života otázka: Prečo do 12. týždňa?! Otvorenou v možnosti by mali byť len dôvody

a/ medicínske: ohrozenie zdravia a života plodu alebo tehotnej ženy, budúcej matky,

b/ tehotenstvo v dôsledku fyzického sexuálneho násilia, voľba by mala byť ponechaná tehotnej žene, ktorá by mala mať právo na slobodné rozhodnutie v súlade s jej osobným  presvedčením (humánna bioetická dilema ostáva na nej a v nej do konca jej života…). Ibaže: počaté dieťa nepočaté z pravej lásky muža a ženy je v tom úplne nevinne (!),

c/ dieťa počaté slobodnou alebo mladistvou matkou tiež!

Sociálne a ekonomické dôvody nie sú kvalifikovanými dôvodmi na predčasné ukončenie tehotenstva.

Dôvodom na legálny potrat nie je ani zlyhanie antikoncepcie (farmako priemysel a ktorákoľvek lekáreň sa z tejto vraždy „úspešne“ vyviní). Finančne profituje farmakopriemysel, predajca a úžasný interrupčný a transplantačný biznis. Pod vplyvom liberálnych ideológií u žien prevažuje pôžitok zo sexu nad osobnou zodpovednosťou, zodpovednosťou za prípadne počaté dieťa a túžbou počať a starať sa o počaté dieťa.

V Prvej hlave prvého oddielu základných ustanovení  Čl. 1 (ale) uvádza (1) „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“

V prvom prípade (ideológia) ide o plazivú lož, lebo multikulturalizmus a genderizmus sú neomarxistické ideológie, na ktorých je postavený plán Nového svetového poriadku a v druhom (náboženstvo) polopravda: školstvo a štátny program vzdelávania obsahuje povinnú voliteľnú alternatívu – náboženstvo alebo etika. Tá na pôde štátnych škôl náboženstvo nemá čo hľadať. Etika má v sebe svetský aj náboženský aspekt v jednom. Som za odluku náboženstva od štátneho školstva.

Otázky eutanázie v terminálnom štádiu života, paliatívna starostlivosť o osoby v terminálnom štádiu života (zmiernenie fyzickej bolesti algeziologickými  a psychofarmakologickými spôsobmi, ale vedomie utlmujúcimi metódami spochybňujú účel zaistenia kvality života umierajúceho. Otázka znie: Akej kvality? A o čom je inštitút asistovanej samovraždy (?) samovražda je neriešiteľná a trestno-právne nepostihnuteľná dilema. Páchateľ je mŕtvy.

Potrat, vraždu (úmyselné zabitie) eutanáziu, samovraždu a asistovanú samovraždu kresťanské učenie odmieta…

Veriaci a neveriaci by sa v prístupe k týmto otázkam života a smrti z pohľadu humánnej bioetiky mali vzájomne rešpektovať a akceptovať. Tieto otázky by sa mali stať predmetom otvorenej spoločenskej diskusie odborníkov s laikmi, dôsledkom by mal byť kvalifikovaný ľudský a občiansky (reálne demokratický) konsenzus, nie svojvoľné politické rozhodnutia pod vplyvom ideológií a náboženstiev, pretavených do politických programov volených subjektov.

Fakt a stav ťažko poškodeného syna a prípad otca, ktorý ho odpojil od kyslíka, kvalifikovaný naším právnym poriadkom ako vražda, významne zasahoval do kvalít života dotknutej rodiny už pred a s ťažkým následkom pre páchateľa a jeho rodinu po čine. Osobná dilema jednotlivca sa stala verejnou dilemou a dilemou spoločnosti, a tá musí pohnúť ústavou a zákonmi.

Osobná poznámka blogera: Som náboženský, ideologický a politický abstinent. Do svetských, náboženských a politických vecí sa nemiešam, môj ľudský profil sa prelína s občianskym (občan volič, občan nevolič). Nestotožňujem sa so žiadnym politickým davom. So žiadnou ideológiou ani náboženstvom. Tému interrupcií a eutanázie reflektujem ako človek vo svetle ľudských práv.

Svoj blog končím parafrázou pápežovho „Kto som ja, aby som súdil?“ A, kto som ja, aby som prinášal riešenia?

Okrajová ale pre existenciu Európy a jej súčasnosť významná poznámka k islamu:

V hektike dnešných dní a migračnej vlny je na mieste zmieniť islam v kontexte blogu, ľudských práv a politík Bruselu: nezávislým nemoslimským islamológom sa islam javí ako extrémne totalitná, fašistická, globálne expandujúca ideológia, vydávajúca sa za náboženstvo. tento názor a presvedčenie sú závislé na mier, hĺbke, kvalite a pravdivosti poznania princípov islamu.

Na blízkom východe prebieha tretia fáza (úplnej) islamizácie a súbežne vojensko-politický konflikt sunnitskej a šiitskej vetvy islamu a ich odnoží…

Islamské právo  nie je kompatibilné s európskym svetským ani cirkevným (kresťanským) právom. Z pohľadu svetského aj kresťanského humanizmu sú svetská, židovská aj kresťanská časť západnej civilizácie v priamom a otvorenom konflikte s civilizáciou islamského sveta. Ibaže svetská, sionistická časť svetového židovstva, majúca v rukách svetový finančný kapitál a zbrojný priemysel umelo rozdúchava regionálne občianske a s nimi hroziaci tretí svetový konflikt nevídaných rozmerov…

Odkaz globálnemu antisemitizmu: antisemitizmus má dve stránky: náboženskú (judaizmus) a svetskú (sionizmus). Nemiešajme ich, prosím, dohromady a nehádžme všetkých židov do jedného vreca. Aspoň na Slovensku…

Ešte k moslimom: islamské učenie ich delí na pravých a nepravých. Nepraví (nedôslední) aj voči jednému z piatich pilierov islamu (džihád) sú islamským učením takfír označovaní za nepravých, teda nevercov tak, ako príslušníci iných náboženstiev a ateisti. Sú odsúdení na smrť. Za urážku islamu je smrť (Charlie Hebdo, salman Rushdie).

Pre kresťanofóbov: pracovnou náplňou a spôsobom šírenia pravého kresťanstva nie je násilie. Vyberte si. Toľko aj k voľbe prijatia utečencov: moslimovia, alebo sýrski kresťania? Bruselská, nemecká a francúzska argumentácia „ľudskými právami, rovnakým zaobchádzaním a solidaritou“ sú scestné, obzvlášť nebezpečné  bludy.

Ľudské práva utečencov (muži, ženy, matky s deťmi, tehotné ženy, deti, detencia, internácia, bránenie slobodnému pohybu…) sú krížom-krážom porušované už pri vstupe na pôdu Schengenu, neschopnosť ich riešenia sú neklamným znakom, že tak, ako je deklarované, to nefunguje. Európu čakajú krušné časy…

Uvedomenie si týchto reálií  (fakty) je závislé na miere, hĺbke a kvalite poznania islamu, zodpovednosti za život európskej občianskej spoločnosti a ďalšej existencie EÚ.

Stigmatizácia a prípadná kriminalizácia odporcov islamu xenofóbiou je ľahkomyseľne scestná, obzvlášť nezodpovedná a hrozí fatálnymi dôsledkami pre existenčné aj existenciálne prežitie európskej civilizácie.

Mimochodom, z iného súdka: anketa Homofób roka by mala byť trestnou. Flagrantný dôvod: pripomína fašizáciu Nemecka stigmatizáciou údajných homofóbov a Norimberské zákony.

Jogjakartské princípy a Istambulský dohovor sú nebezpečné, genderovou ideológiou poznačené dokumenty. Ale, vraj (Ústava SR) a ešte raz: „Slovensko s neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.“ Naozaj?

Cisár je nahý!? Nie! Má nádherné, nové šaty!

Aj Slovensko sa strmhlav ponára do poloprávd lží. Lebo svetové trendy. A nastupujúci globálny chaos. Čím väčší, tým „lepší“. Lebo v ňom a na ňom sa rodí vláda nového svetového poriadku a jediného svetového náboženstva. Všetky doterajšie a súčasné sú určené na zánik.