Prečo zlyhá (láska)?

Dnešné  vzťahy….sú príliš krátke. Prečo je tomu tak? Dvaja ľudia, ktorý sa do seba zamilujú sa po krátkom čase doslova až znenávidia. Dôvody sú rôzne. Podvádzanie, rozdielne názory, odlišné záujmy, strata intímneho života, blízkosti, dôvery…..Zvláštne však je, že na počiatku to bola LÁSKA.  kam sa stratila? Ide snáď o zvláštnu chemickú substanciu, ktorá sa po čase vyparí? Zdá sa, že nie len to, ona sa doslova pokazí a mi nevládzeme v tom pachu vydržať:) …. alebo sme si lásku jednoducho pomýlili s niečím iným….možno príťažlivosť, sexualita, sympatia…..tieto vlastnosti sú na tom druhom tak príjemné… na  úprimný,  dôverný a bezpečný vzťah  trošku málo.  Ale zase nechcime dokonalosť….máme však právo  a dokonca musíme vedieť , ako to s nami ten druhý myslí, aké má plány do budúcna sám so sebou….a potom si tie otázky položme aj sami sebe a hlavne, buďme k sebe úprimný. Možno to radšej ani nechceme vedieť, zacítime strach….možno by odpovede toho druhého prekvapili.  Nie je  jednoduché, poznať sám seba a priznať si svoje vlastnosti. Najmä pokiaľ ide o tie menej príťažlivé ako agresia, hnev, závislosť, lenivosť, netrpezlivosť a iné inak „normálne“ súčasti človeka. Ak si ich vieme priznať, vieme totiž s nimi aj niečo urobiť! Ak si ich priznať nechceme a ukazujeme svetu iba svoju druhú, krajšiu tvár (lebo áno…máme aj tú) pri najbližšej krízovej situácii v medziľudskom vzťahu máme problém.  Veď „stále slnko nesvieti“.  Nie je však  práve v móde ukazovať „slabosti“ a preto sa uzatvárame jeden pred druhým a potláčame, vyhýbame sa a hlavne nepripúšťame si ich.  Je to smutné….