Prečo vo svete nie je trvalý mier

Po druhej svetovej vojne, v čase keď fašisti a vojnoví štváči sa ukryli pred svetom, mierumilovný svet sa spojil a prijal Chartu OSN a Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a slobôd. Realizáciou týchto dohôd sa mal nastoliť trvalý mier vo svete.

Miesto mieru sa však svet zmieta v lokálnych vojnách. Len od roku 1990 boli tieto vojny: 1990-1991 Vojna v Zálive, 1990-1993 Občianska vojna v Rwande, 1990-1995 Tuaregšké povstanie,

1991-1994 Občianska vojna v Džibuti, 1991-1995 Občianska vojna v Juhoslávii, 1991 Slovinská vojna za nezávislosť 1991-1995 Vojna v Chorvátsku, 1992-1995 Vojna v Bosne Hercegovine, 1991-2002 Občianska vojna v Sierra Leone, 1991-2002 Občianska vojna v Alžírsku, od 1991 Občianska vojna v Somálsku, 1993 Operácia Gothic Serpent, 1991-1993 Občianska vojna v Gruzínsku, 1993 Ruská ústavnej krízy 1993, 1993-2005 Občianska vojna v Burundi, 1992 Vojna v Podnestersku, 1994-1996 Prvá vojna v Čečensku, 1995 Vojna o Cenapu, 1996-2006 Občianska vojna v Nepále, 1997 Povstanie v Albánsku 1997, 1997-1998 Prvá vojna v Kongu, 1998 Šesťdňová vojna (Abcházsko), 1998 Operácia Púštna líška, 1998-2003 Druhá vojna v Kongu, od 1998 Povstanie al-Káidy v Jemene, 1999 Kárgilská vojna, 1999 Vojna v Kosove (Operácia Spojenecká Sila), 1999 Druhá čečenská vojna, 2000-2005 Druhá intifády, 2001 Islamistickej povstanie v Nigérii, 2001 Albánskej povstania v Macedónsku, od 2001 Operácia Trvalá sloboda (Vojna Proti terorizmu), Vojna v Afganistane (2001-súčasnosť), 2002-2007 Prvá Občianska vojna v Pobreží Slonoviny, 2003-2010 Vojna v Iraku, 2003-2011 Povstanie v Iraku 2003-2009 Konflikt v Darfúre, od 2003 Konflikt v Balúčistane (Oživenie), od 2004 Vojna v severozápadnom Pakistane, od 2004 Občianska vojna v Stredoafrickej RepublicEmail, od 2004 Vojna v delte Nigeru, od 2004 Konflikt v južnom Thajsku, od 2004 Povstanie v Saada, od 2004 Konflikt v Kivu, 2005-2010 Druhá občianska vojna v Čade, od 2006 Mexická drogová vojna, 2006 Druhá libanonská vojna, 2008 Vojna v Južnom Osetsku, 2008 Invázia na Anjouan, 2008-2009 Vojna v Gaze, od 2009 Nomádske konflikty v Sudáne, Od 2009 povstanie Na severnom Kaukaze, od 2009 Povstanie v južnom Jemene, 2010-2011 Druhá občianska vojna v Pobreží Slonoviny, 2011 Občianska vojna v Líbyi, 2011 Vojenská intervencia v Líbyi, od 2011 Občianska vojna v Líbyi (2011-súčasnosť), od 2011 Povstanie v Iraku (2011-súčasnosť), od 2011 Občianska vojna v Sýrii, od 2011 Povstanie na Sinaji, od 2011 Post-Intervenčné násilia v Iraku, od 2011 Povojnové násilia v Líbyi, 2011-2012 Kríža v severnom Kosove, 2012 Operácia Pilier obrany, 2012-2013 Operácia Linda Nchi (časť Občianske vojny v Somálsku), 2012-2013 Konflikt v severnom Mali, 2012-2013 Povstanie M23, od 2013 Občianska vojna v Južnom Sudáne, 2014 Krymská kríza, 2014 Vojna Na východnej Ukrajiny, 2014 Občianska vojna v Líbyi (2014), 2014 Operácia Ochranné ostrie, 2014 Iracká kríza (tiež: sunnitskej povstania v Iraku), 2014 Vojenská intervencia proti Islamskému statu

Takmer všetky tieto spory sa dali urovnať mierovou cestou v zmysle Charty OSN, alebo Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd, hlavne práva občanov na demokraciu.

Nestalo sa to, lebo zástupcovia fašistických korporácií a nepotrestaní vojnoví zločinci vyšli zo svojich úkrytov a znefunkčnili demokraciu a spravodlivosť v Orgabizácií spojených národov a tým aj vo svete. OSN znefunkčnili tak, že títo vojnoví štváči – otrokári si začali vytvárať vlastné vojenské zoskupenia a vlastné pravidla ochrany ľudských práv a slobôd.

Miesto jednej spoločnej armády na ochranu mieru a spravodlivosti vo svete pod záštitou OSN, boli víťaznými mocnosťami USA, Veľká Británia a ZSSR vytvorené vojenské pakty a to v 1949 NATO, v 1955 CENTO, SEATO a Varšavská zmluva. Potom víťazné mocnosti cez tieto pakty presadili v členských krajinách a importovali vlastné nefunkčné demokracie. Za ochranu tak členské štáty stratili suverenitu a stali sa satelitom – protektorátom víťaznej mocnosti.

Miesto toho aby sa spoločne na celom svete presadila Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd, začali otrokári vytvárať nové dohovory o ochrane ľudských práv a slobôd, z ktorých však už nefigurovalo právo na demokraciu. Tak vznikol aj terajší v roku 1950 v Ríme Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd. Cez slobodnú súťaž politických síl v krajine sa tak presadila reklamnú demokracia, v ktorej vyhráva ten, kto má lepšiu reklamu a nie ten, kto je lepší. Otrokári totiž vlastnili majoritnú väčšinu médií a ďalšie vznikajúce média odkupovali.

Aby ľudské práva a slobody patrili iba vyvolených, Európsky súd pre ľudské práva môže bez odôvodnenia vyhlásiť akúkoľvek sťažnosť, pretože právna medzera v rokovacom poriadku im to dovoľuje. Ochranu ľudských práv a slobôd sa tak vymenila za ochranu a slobodu kapitálu.

Viac: http://seta.blog.pravda.sk/2012/10/04/ludske-prava-su-iba-pre-vyvolenych/

Takto si otrokársky systém vo svete si upevnil svoje postavenie.

Viac: http://seta.blog.pravda.sk/2014/12/13/povstanie-otrokov-2014/

Na Západe ľudí otrokári zotročili cez nefunkčnú – reklamnú demokraciu pomocou ich nadnárodných bánk a korporácií, pomocou ich média a pomocou ich vládnych politických stran.

Viac: http://seta.blog.pravda.sk/2015/01/11/preco-mame-funkcne-auta-a-nefunkcne-demokracie/

Na Východe boli ľudia zotročený marxistickou ideológiou, médiami a komunistickými stranami, ktoré museli robiť iba takú politiku, ktorú vytýčilo KGB. Kto nešiel v uvedenej línií bol okupovaný. Maďarsko 1956, Československo 1968.

Viac: http://seta.blog.pravda.sk/2014/12/16/manifest-najvacsi-podvod-sveta/

Výnimku tvorili krajiny, ktoré zostali neutrálne. Tie si vytvorili funkčné demokracie, ktoré im potom zabezpečili prosperitu. Patrí tam Švajčiarsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko a Japonsko.

Po roku 1989 aj väčšina našich občanov chcela ísť cestou neutrálnych štátov. Lokaji vojnových štváčov nás však zatiahli do NATO. Miesto vojenských základni ZSSR, tu budú americké, keď im to naši lokaji vojnových štváčov umožnili..

Vo svete nie je trvalý mier aj preto, lebo väčšina manipulovateľných občanov jednotlivých krajínnedala šancu mieru. Nedala šancu, pretože si zvolila lokajov vojnových štváčov za zástupcovjednotlivých krajín a inteligencia pritom mlčala pre svoju ľahostajnosť, alebo zo strachu pred stratou svojho blahobytu, alebo preto, že si ju otrokári kúpili.

Tí čo najnebezpečnejší pre otrokárov boli navždy umlčaní.

Napríklad:

John Kennedy

John Lennon 

Cesta k mieru vedie iba cez funkčnú demokraciu, v ktorej občania nepoverujú správou veci verejných lokajov vojnových štváčov.

Viac: http://seta.blog.pravda.sk/2014/11/25/ake-demokraticke-principy-a-nastroje-potrebuje-slobodny-obcan/