Prečo Toma Nicholsona vyhodili z redakcie SME

Z rozhovoru v časopise REFLEX som sa dozvedel, že M. Kostolný svojho času vyhodil Toma Nicholsona z redakcie SME so zdôvodnením v tom zmysle, že je v konflikte záujmov, pretože jeho manželka Lucia sa ako členka koaličnej strany stala štátnou tajomníčkou. To napriek tomu, že, ako Tom Nicholson v rozhovore povedal, o miesto veľmi stál a snažil sa M. Kostolného všelijako presvedčiť o neopodstatnenosti ním udávaného dôvodu.

Kto ma pozná alebo dokonca číta, čo občas napíšem, vie, že mám, mierne povedané, skeptický názor na ľudí v SME, okolo SME a nadriadených SME. Uvedená informácia z rozhovoru v REFLEXe ma ale zbavila akýchkoľvek ilúzii. Po tomto je môj názor na SME taký, že je to organizácia, ktorej cieľom je pod rúškom orientácie na európske hodnoty napomáhať zločineckým skupinám ovládajúcim tento štát. Určití ľudia obsadili beztak malý slovenský priestor pre slobodné médium týmto trápnym plátkom a my sme im uverili. Keby nebolo SME, možno by tu miesto neho boli iné noviny, ktoré by naozaj písali tak, ako sa patrí. Ktoré by zamestnávali redaktorov s charakterom, osobnosťou, hodnotami a zmyslom pre pravdu. Noviny, ktoré by boli šťastné, že môžu mať za redaktora niekoho ako je Tom Nicholson. Dokiaľ ale je tu SME, tento priestor je blokovaný – pre iné noviny tohto druhu tu už nie je priestor. Teda účel existencie SME je splnený (viem, ten účel je, akože, zarábať peniaze, ale nezdá sa mi, že tak, ako to v SME prebieha, ide o tie peniaze, ktoré sú zarobené čestne). Ako vieme, služby ako je tá, ktoré SME niekomu preukazuje, sa na Slovensku neposkytujú ani zadarmo ani náhodou. A peňazí na takéto účely je u nás vždy dosť. Rozhovor Toma Nicholsona v REFLEXe mi pripomenul aj iné zaujímavosti, ktoré potvrdzujú to, čo tu tvrdím (síce, pripúšťam, sú trochu anekdotické, ale podľa mňa príznačné). Navrhujem, aby sa milý čitateľ tohto článku nad týmito vzorkami chovania SMEákov zamyslel. Určite by sa našli aj ďalšie indície potvrdzujúce moju tézu, ale teraz ma napadajú tieto:

Zatajenie spisu Gorila, nasledované trápnym pokusom o zdôvodnenie, pre ktoré SME  údajne informácie o spise nemohlo zverejniť po dva roky na to, čo sa o ňom dozvedela (Prečo sme nepísali o Gorile). Z komentárov pod videom je jasné, že nie som sám, kto má takýto názor na SME a tých, ktorí stanovujú, čo sa v ňom píše (nádej žije!). Kto videl, ako boli slovenskí žurnalisti v tejto súvislosti zahanbení v rozhovore s ich českými kolegami v televíznej relácii Lampa: Kauza Gorila, musí aspoň tušiť, aká je Slovensko intelektuálna a hodnotová provincia aj v porovnaní s Čechami. Tragédia je, že SME sa vďaka neľútostnému marketingu  usadilo v mysliach mnohých zápecníkov ako arbiter spravodlivosti v žurnalistike (Kali: „SME mi to urobí trikrát lepšie!“).   Zúfalé!

Ďalej: „Prológ“ Alexeja Fulmeka (šéf a zrejme aj spolumajiteľ vlastníka SME) ku knihe Gorila.
http://www.youtube.com/watch?v=FCseNGdzNus&feature=player_detailpage#t=176s
Toto veľdielo z kategórie „dílo nastavuje zrcadlo“, okrem toho, že pokračuje v ospravedlňovaní neospravedlniteľného nezverejnenia informácie o spise Gorila, nám dáva dobre mienenú radu staršieho súdruha k tomu ako máme knihe rozumieť (teda v tom zmysle, že vôbec nie je isté, že sa niečo stalo, pretože keby sa to naozaj stalo, čo sa vôbec nedá ani dokázať a možno v blízkej budúcnosti dokonca ani povedať, bolo by to veľmi nepekné, bŕŕ. Radšej dáme mladšiemu súdruhovi šéfredaktorovi, ktorý dokonca bol aj v Amerike, a teda vie aké je to tam zlé, doporučenie, aby písal o veciach, ktoré ľudí naozaj zaujímajú a toľko neiritujú, hlavne nech to nie je komplikované). Za koľko sa takéto „číslo“ dá kúpiť?

A čo Tom Nicholson? Ako typický Kanaďan, uvádza menovaného tavárišča ako svojho priateľa a ďakuje mu za všetko, čo preňho urobil.  Ideálne! Hodné génia, ktorý jediný môže stáť na čele takého nepostrádateľného periodika ako je SME! Všetko je super! Kapitáni môžu byť spokojní – bola trochu turbulencia, ale teraz máme veci späť pod plnou kontrolou! Gorily všetkých farieb fičia po starých džungľových chodníčkoch, kríza-nekríza.

A čo Slováci? Tým je dobre!  Majú slobodnú tlač a tým aj vládu, ktorá si musí dávať pozor, to predsa každý vie! Minule tam dokonca písali, že hrozilo nebezpečenstvo, že sa kuriatko pokakalo, ale našťastie, vďaka najmä rýchlemu zásahu orgánov štátu, nedošlo k najhoršiemu. A tiež mali rozhovor na telo so súdruhom Ficom, ten sa ale zapotil – darmo, našim redaktorom neunikne nič! Dobrí ľudia na Slovensku môžu kľudne spať, ich riadne zvolení zástupcovia vo vláde a v parlamente na všetko riadne dohliadnu a SME dohliadne na nich!

Geniálne! Len, dokedy to vydrží?