Prečo si Západ rád klame sebe samému o islame

Povedzme, že ste dostali zvodnú ponuku od nigérijského princa a rozhodli ste sa investovať nejaké peniaze, aby ste mu pomohli previesť jeho veľký majetok z Burkiny Faso, alebo z Dubaja do banky hen oproti. Táto zdanlivo jednoduchá úloha previesť viac než 18 miliónov dolárov, ktoré mu zanechal otec má nejaké háčiky, ktoré si vyžadujú, aby ste do toho vkladali stále viac a viac vašich peňazí.

Prípadne ste investovali viac, než ste pôvodne plánovali, čiste kvôli tomu, aby ste chránili stratené náklady, peniaze, ktoré ste už potopili v schéme Princa Husseina Ngoba. A aby ste chránili svoju sebaúctu, musíte veriť, bez ohľadu na čokoľvek, čo princ Ngobo robí, je úprimný a dôveryhodný. Akékoľvek problémy v komunikácii sú buď vaša chyba, alebo chyba nejakej tretej strany. A ktokoľvek vám povie opak, musí byť Ngobofób.

Teraz si predstavte, že skutočné meno princa Ngoba je Islam.

A presne v tejto situácii sa teraz nachádzajú západné elity. Investovali strašne veľa do ilúzie kompatibilnej islamskej civilizácie. Tieto investície, či už v islamskej imigrácii, alebo v islamskej demokracii alebo do mieru s islamom sa ukázali ako stratové, ale tieto investície sa jednoducho nedajú vyhodiť, to jednoducho neprichádza do úvahy, lebo to by znamenalo odpísať princa Ngobu ako podvodníka a odísť s pocitom, že som blázon. Západné elity, ktoré sa rady predvádzajú, že sú inteligentnejšie a osvietenejšie než múdri muži a proroci akéhokoľvek náboženstva a ktoré zakladajú svoje celé právo vládnuť na inteligencii a osvietenosti nemajú vo zvyku pripúšťať, že sú blázni.

Arabojarníci, ktorí predpovedali, že moslimské povstania prinesú nový vek sekularizmu, slobody a ukončia násilie medzi islamom a Západom práve veľmi intenzívne vypisujú nové šeky. Thomas Friedman spisuje eseje, ktoré vysveľujú, prečo nástup Moslimského bratstva bude znamenať regionálnu stabilitu a mier s Izraelom (a ak nie, je to naša chyba).

Nie je to šialenstvo, je to slovo, ktoré sa rýmuje s istou riekou v Egypte. Víťazstvo Bratstva diskreditovalo Arabskú jar, čo ďalej diskredituje možnosť arabskej demokracie, čo diskredituje kompatibilitu islamu a ľudkov z Piatej Avenue. Choďte proti prúdu rieky a náhle sa stane Stret civilizácií nepopierateľným faktom. Je jednoduchšie vzdať sa a nechať rieku popierania plynúť, až sa, do piatich rokov nájdete, ako vysvetľujete, prečo je vláda Al -Kajdy v Lýbii vlastne dobrá vec pre každého.

V roku 1993 Izrael podpísal dohodu územie za mier so slizkým egyptským týpkom menom Jásir Arafat. Káhirčan Arafat takto zmenil svoju bandu teroristov na vládu a políciu a vládu nad autonómnym územím výmenou za ukončenie násilia. Clinton sa blažene usmieval, keď sa potriasalo rukami a nová éra mieru nás očakávala. Táto éra však má ešte len prísť.

Viac než dve desaťročia terorizmu neotriasli vierou amerického alebo izraelského establišmentu v „Dvojštátne“ riešenie, ktoré absolútne nič neriešilo, možno to, ako urobiť zo Stredného východu ešte nestabilnejšie miesto. Ako sa násilie zvyšovalo a cesta k mieru sa rozplývala, americkí prezidenti a izraelskí premiéri zdvojnásobili svoje ponuky na ústupky a svoju vieru v Dvojštátne riešenie – čo je teraz vo väčšine kruhov dogmou. Popieranie nie je iba rieka v Egypte, tak isto siaha až na pobrežie Tel Avivu, tečie na anglické pobrežie a všade po Európe.

Opýtajte sa eurokrata, koľko je hodín a on vypočíta, koľko zaplatíte na podporách remeselníkom, vyrábajúcim hodiny, čo sú potrebné na odpoveď na túto otázku. Opýtate sa ho na islamskú integráciu a začne vás zasýpať rečami, ako všetko ide hladko a problémy existujú v iba v mysliach niekoľkých ľudí, plných predsudkov a na stránkach niekoľkých bulvárnych časopisov.

Moslimská integrácia do Európy ide hladko, podobne ako izraelsko-palestínsky pmierový proces a arabská jar. Ide to prosto skvele, ladia spolu ako dom a oheň, nehovoriac už o autobuse, kope áut a dvoch vežiach v plameňoch na druhej strane Atlantiku. Nech sú už akékoľvek problémy, podobne ako s mierovým procesom a jarným procesom, sú nepochybne vinou niekoho, kto nie je moslim.

Arabská jar, palestínsky mierový proces a akákoľvek podobná možnosť transformovať región za predpokladu že príčinou moslimského riešenia bol nedostatok moci na vlastné riešenia a teda, následne, splnomocnenie je riešením. Dajte tým drahým chudáčikom nejaké zbrane, krajinu, volebnú urnu, slobodné a otvorené voľby a budú mať menej chuti odpaľovať sa niekde v predmestskom vlaku, hľadajúc tak 72 panien. Naopak, dať moc ľuďom, ktorí boli násilní, keď boli bezmocní ich urobí iba násilnejšími. Niektoré z najlepších myslí na oboch pologuliach sa zaoberajú riešením tohto paradoxu, ktorý vôbec nie je paradoxom, ale jednoduchou, priamou projekciou.

Ak Abdul stína ľuďom hlavy preto, že má iba meč, ak mu dáte pušku, začne ich strieľať. Ak vyhadzuje do povetria autobusy, keď má iba teroristickú skupinu, bude vyhadzovať do luftu krajiny, keď má krajinu. Ak sa dá Abdulovi moc, nezmenší to jeho sťažovanie, lebo jeho sťažnosti sú funkciou jeho schopnosti byť násilný. Zvýšenie jeho kapacity zvýši jeho sťažnosti, až kým nebude celý svet na nesprávnom konci jeho splnomocňovacej šable.

Liberálna projekcia „Abdul + moc + peniaze + väčšie búchačky = mier“ je asi taká vierohodná, ako príbeh princa Ngoba, že jeho prevodové poplatky prekliali čarodejnice, ale ako sa spieva v piesni „Musíš tomu veriť“. Niektoré veci, v ktoré veríme sú väčšie než my a niektoré sú jednoducho my sami. Tí, ktorí veria v princa Ngobu a neškodnú povahu islamu v skutočnosti veria vlastným inštinktom a veria im, že sú správne dokonca aj keď majú priamo pred očami dôkazy ich nesprávnosti.

Málokedy poznávame vec takú, aká naozaj je. Vo väčšine prípadov ju vnímame takú, akú chceme aby bola. Naše vedomosti o svete sú neoddeliteľné od nášho svetonázoru a stroja menom ego, ktorý vrhá tiene, ktoré premietajú náš vnútorný svet do nášho vonkajšieho sveta. Jediným spôsobom, ako sa vyhnúť tejto pasci je študovať dôsledky, vytvárať teórie, ktoré vychádzajú zo skutočných udalostí, než z spriadania udalostí, založených na teóriách.

Väčšina ľudí si premieta svoje vlastné túžby a motivácie do druhých. Američania predpokladajú, že moslimovia chcú iba demokraciu, slobodné podnikanie a jablkový koláč. Moslimovia predpokladajú, že Američania konšpirujú, ako ich zničiť a podkopať sériou nesmierne komplikovaných sprisahaní a konšpirácií, pretože toto by na ich mieste urobili oni… a to je aj to, čo sa snažia urobiť. Eurokrati predpokladajú, že moslimovia chcú byť dobrí multikúltúrni socialisti, lebo chcú, aby takými boli. Predpokladajú, že Arabská jar je ekvivalentom socialistických monarchistických hnutí Európy, keď chybne predpokladali to isté o arabských socialistických hnutiach minulú generáciu. Predpokladali tieto veci, práve tak ako obchodní partneri princa Ngoba sa snažia zistiť, ako sa dovolať do Lagosu, chcú aby boli pravdivé kvôli svojim vlastným želaniam.

Náklady slobodného sveta utopené v ilúzii, že islam je neškodný, že je to pozitívny vplyv a že sa s ním dá koexistovať, sú enromné. Pred nákladmi v dolároch, eurách a šekeloch blednú aj tie najväčšie podvody. Kultúrne náklady sú ešte vyššie.

Mechanizmus popierania sú tie stratené náklady. Tá viera, ktorú majú v seba naše politické, kultúrne a akademické elity – vo svoju čestnosť, svoj vhľad a svoje racionálne nástroje vedeckej vlády. Moslimovia sa neodvažujú spochybňovať islam, lebo sa boja Alaha. Liberáli sa neodvažujú spochybňovať islam, lebo sa boja toho, že budú pokladaní za bláznov. Ak sa úplne mýlili v prípade islamu, v čom ešte nemali pravdu? Vytiahnite jedno vlákn a celý plášť snov sa rozpadne a ukáže veľmi nahého cisára.

Čím dlhšie podvod pokračuje, tým nemožnejšie je pre nich pripustiť, že nemali pravdu. To, čo sa dalo zamietnuť po roku je po dvadsiatich rokoch súčasťou viery a po štyridsiatich rokoch nepopierateľná dogma. Pripustiť, že ste urobili chybu práve teraz je znesiteľné, ale pripustiť, že vaša politika za posledné generácie bola čistým šialenstvom je nepripustiteľné.

Problém s nahými cisármi je ten, že každý vie, že sú nahí. Dajte ľuďom možnosť poukázať na očividné a začnú si na to ukazovať a smiať sa. Jediným spôsobom, ako predísť tomu, aby vyšli na posmech je zúfalo udržiavať konsenzus, že každý vie, že sú tam nohavice, aj keď ich nevidíte. Každý vie, že islam je násilný, niekde v hlbších častiach ich myslí, kde prebiehajú funkcie zdravého rozumu na základe zozbieraných skúseností. Dajte ľuďom povolenie poukázať na očividné a s hnevom vyhodia tých, ktorí im klamali a manipulovali ich celé desaťročia. A čo je ešte horšie, označia ich za neschopných bláznov, ktorým nemôže byť zverená vláda.

Čo je najzákernejšie, ľavica miluje imaginárny svet, ktorý si stvorila. Multikultúrna utópia s žoviálnymi Pakistancami, pridávajúcim trošku korenistosti Londýnu, Saudi, stavajúce malé chutnučké mešitky na kanadskej prérii a elegantní šíti, prinášajúci diverzitu do Dearbornu nie je iba propagandou, je to imaginárny svet, v ktorom chcú žiť. Presne tak ako The Newsroom vytvorila imaginárny svet, kde ľavica za posledné dva roky vyhrala všetky debaty, nový svetový poriadok, ktorý si vysnívali s priateľským, multikultúrnym a demokratickým islamom je ich vysnívaným svetom, vytvoreným a udržiavaným z našich vreciek, v dokonalom rozpore s realitou a rozumom.

Ilúzia islamu sa stala, podobne ako bankovým systémom, príliš veľkou na to, aby skrachovala. Nemôže zlyhať, pretože by vzala so sebou priveľa, pričom by za sebou zanechala omnoho bezohľadnejší svet. Bez ohľadu na to, ako neintegrovaní sú moslimovia v Európe, eurokrati musia trvať na tom, že okrem pár bláznov, ktorí sa odpaľujú na cestách všetko ide podľa plánu. Kedykoľvek môže lesbická imámka kázať cnosti sekularizmu vo Finsbury Park. Musí to byť tak, lebo inak to byť jednoducho nesmie.

V Izraeli musí byť riešením Dvojštátne riešenie, lebo alternatívou je večný konflikt. V zostávajúcej časti regiónu musí fungovať Arabská demokracia, lebo inak nezostane nič iné len zúfalstvo nad nenapraviteľným barbarstvom.

Musíme veriť, nie v hocaké božstvo, vrátane hlavného božstva islamu, ale v našich lídrov. Moslimovia veria, že Alah je neomylný, zatiaľ čo my očakávame, že politici a profesori, diplomati a novinári sú. To, že majú pravdu, hoci neustále pokračujúce násilie dokazuje, že nemajú pravdu.

Ľudia, ktorí tvarujú našu polovicu sveta naleteli na podvod nigérijského princa menom islam a musia veriť tomu, že vedia, čo robia a potrebujú nás, aby sme tomu verili tiež. A keď šek z Lagosu nepreplatia, keď vybuchujú bomby, keď horia autá, keď sú v školách vraždené deti a lietajú rakety, neobviňujú princa Husseina Ngobu, odpaľovačov áut, teroristov a podrezávačov hrdiel – obviňujú nás, že im kazíme ich ilúziu, keď v ňu neveríme.

Daniel Greenfield @ the Sultan Knish blog

Originál:
http://sultanknish.blogspot.sk/2012/07/why-west-loves-lying-to-itself-about.html