Prečo Putin bojuje s Ukrajinou? (príspevok lídra opozičnej strany RPR Parnas)

Počet zobrazení: 4

pevné prepojenie: http://www.pravda.com.ua/rus/articles/2014/09/1/7036345/

Prečo Putin bojuje s Ukrajinou?

Boris Nemcov, pre UP pondelok 1. 9. 2014, 10:14

Na prvý pohľad, z hľadiska psychicky zdravého človeka, je vojna medzi Ruskom a Ukrajinou nočná mora, šialenstvo, prinášajúce všetkým len utrpenie, konflikty a problémy.

Ešte pred šiestimi mesiacmi sa takýto scenár zdal úplne neskutočný. Urobiť nepriateľov z dvoch národov so stáročnou spoločnou históriou dokáže len nepriateľ Rusov a Ukrajincov.

Aktuálny vývoj však ukazuje, že sa tu rozvíja scenár najstrašnejšej, najkrvavejšej a bratovražednej vojny. Toto nie je naša vojna, to nie je vaša vojna, to nie je vojna vyslaných dvadsaťročných výsadkárov. Je to Putinova vojna.

Načo ju potrebuje? Na túto otázku však už odpovedal aj on sám: „Musia byť začaté rokovania o politickom usporiadaní spoločnosti a štátu na juhovýchode Ukrajiny“.

Toto vyhlásenie urobil až teraz, ale činy ako vyslanie sabotérov separatistov, dodávky zbraní, silná Putinova túžba donútiť Porošenka sadnúť si k rokovaciemu stolu s proputinovskými bojovníkmi, z ktorých mnohí sú občanmi Ruska – to všetko vyzradilo jeho zámery už dávno predtým, ako ich verejne priznal.

Slová Peskova (Putinovho hovorcu), vyslovené hneď po Putinovi, že Putina zle pochopili ohľadom štátnosti východu Ukrajiny, netreba brať vážne. Púšťa z úst samé nezmysly. Napríklad ten, že Putin má Rusko za manželku… Čítať po rusky vieme aj bez neho.

Ešte raz a pomaly. Putin: „Musia byť začaté rokovania o politickom usporiadaní spoločnosti a štátu na juhovýchode Ukrajiny“. Koniec citátu.

Až donedávna sa úloha rozštiepenia Ukrajiny verejne nikdy nenastoľovala a nahradzovala sa myšlienkou takzvanej federalizácie.

Pokrytectvo Kremľa spočíva v tom, že sa snaží nanútiť Ukrajine a ukrajinskému ľudu, čoho sú občania Ruska pripravení, pretože žiadny federálny štát v Rusku už dávno (od roku 2004) neexistuje. Nesmelé pokusy obhajovať záujmy regiónov, predovšetkým finančné, sa neľútostne potláčajú.

Takže Putin sa usiluje o rozštiepenie Ukrajiny a o vytvorenie bábkového štátu Novorosija na východe štátu s plnou ekonomickou a politickou kontrolou z Kremľa.

Pre jeho klan je nesmierne dôležitá kontrola hutníctva na východe Ukrajiny, a rovnako tak aj kontrola vojensko-priemyselného komplexu. Juhovýchodná Ukrajina je bohatá aj na zásoby bridlicového plynu, ktorého ťažba prináša reálnu konkurenciu biznisu Putinovskej spoločnosti „Gazprom“.

Katastrofálna sezóna v Kryme – výrazné zníženie prúdu turistov, nebývalý nárast cien za služby i potraviny, nedostatok pitnej vody – to všetko režim nabáda na pripojenie juhovýchodu Ukrajiny, aby zabezpečil pozemný koridor na polostrov.

Preto Putin vyslal vojská, vrátane výsadkárov a kadyrovcov, dodáva na východ zbrane a vojenskú techniku, kvôli tomu odsúdil Rusko na izoláciu a sankcie.

Kvôli týmto paranoidným cieľom hynú Rusi i Ukrajinci. A Rusko sa ponára do lží, násilia, tmárstva a impérskej hystérie.

To všetko možno ľahko vysvetliť tým, že je to vážne duševne chorý človek. Takto niekedy uvažujú mnohí, vrátane autora. Existuje však aj ďalšie vysvetlenie.

V jeho krvavom počínaní, v podnecovaní bratovražednej vojny možno odsledovať hlavný cieľ – udržať si osobnú moc a peniaze za každú cenu.

Až do vojny sa jeho rejting pomaly ale isto znižoval.

Naša spoločnosť, aj napriek cenzúre, si postupne začala uvedomovať, že pri moci sú chamtiví, amorálni ľudia, ktorých hlavným cieľom je osobné obohatenie. Jeho strana zlodejov strácala svoje pozície a potrebovala otras obrovských rozmerov, ktorý by obrátil tento trend a obnovila obľubu a dôveru.

Ukrajina priniesla príklad revolúcie proti zločincom, ktorá zvrhla zlodejského prezidenta. Ako to, že ste si trúfli vyjsť von a zvrhnúť prezidenta? Za to musí byť Ukrajina potrestaná! Len aby, nedajbože, Rusom neprišla na um myšlienka revolúcie.

A okrem toho, Ukrajina si zvolila európsku cestu, predpokladajúcu vládu zákona, demokraciu a pravidelnú rotáciu vlád. Úspech Ukrajiny na tejto ceste znamená priame ohrozenie moci Putina, ktorý si zvolil presne opačný smer – režim doživotnej moci, svojvôle a korupcie.

A preto, aby sa raz nedostal za mreže za porušovanie Ústavy Ruskej federácie – kvôli invázii do inej krajiny bez súhlasu Rady federácie Ruskej federácie a medzinárodným záväzkom Ruska pri nešírení jadrových zbraní – kvôli porušeniu Budapeštského memoranda, Putinovi nezostáva iný priestor na manévrovania, ako zostať prezident až do smrti.

Takto jeho správanie vyzerá navonok ako šialenstvo, ale v praxi ide o chladnú vypočítavú stratégiu celoživotného despotizmu.

Zástancovia „ruského sveta“ často vysvetľujú Putinovu agresiu proti Ukrajine aj tým, že postsovietske republiky, vrátane „nezaležnej“, sú zónou životných záujmov Ruska. Namiesto toho, aby slúžil za príklad právneho štátu, bezpečnosti, rozvoja, vysokej životnej úrovne, do vedomia občanov sa implantuje koncepcia hrubej sily a hrozieb. A pritom dosahuje presne opačný výsledok.

Ukrajina sa už usiluje vstúpiť do NATO, hoci pred vojnou mala štatút nezúčastnenej krajiny. Samotná Severoatlantická aliancia sa posilnila, spojenectvo Ameriky a Európy oproti minulosti spevnelo. Okrem toho, Putinova agresia konsolidovala ukrajinský ľud a boj za nezávislosť a územnú celistvosť sa stal národnou myšlienkou.

Inak povedané, žiadny z cieľov deklarovaných Putinom nebol dosiahnutý. Dochádza k presnému opaku.

Boris Nemcov, pre UP