Prečo platíme výpalné nemeckým lobistom za nepotrebný mýtny systém ?

Niekoľko nepríjemných otázok Róbertovi Ficovi.

Dopravcovia idú do štrajku. Znova sa chystajú pripomenúť jeden z množstva predražených „projektov“ imitátora vládnutia. Od prvej myšlienky projekt likvidačný, ktorý nesleduje verejný záujem.

Človek „inaugurovaný“ Širokým a jeho záujmami na post ministra, Ján Počiatek, tvrdí, že autodopravcovia nemajú žiaden dôvod na štrajk. Zachádza v „argumentácií“ ešte ďalej. Podľa neho ide o politickú hru v kontexte volieb prezidenta, čo neznamená nič iné, ako narastajúci strach Róberta Fica z prehry.

Ak by Slovensko bolo právny štát, a Róbert Fico vie, prečo z neho vytvoril štát neprávny, namiesto mňa by vám kládol justičný systém tieto otázky :

Kto sa dohodol s „nemenovanou“ (zatiaľ) nemeckou lobistickou skupinou pôsobiacou v najvyšších bruselských poschodiach moci a vplyvu na vysokých platbách „výpalného“ za nepotrebný a niekoľkonásobne predražený mýtny systém ?

Kto sa dohodol so, zatiaľ inou nemenovanou nemeckou lobistickou skupinou s rovnakým miestom pôsobenia, na vyplácaní tučných provízií za „rekonštrukcie železničných tratí“ ? Za manipuláciu s verejným obstarávaním, kde sa robili ústupky tým, ktorí sa tendrov nezúčastnili a nemajú skúsenosť s týmto druhom práce a tí, ktorí ňou disponujú si vpísali do svojej kroniky „úspechov“ dva padnuté mosty ?

Kto riadil proces zmeny vlastníckych pomerov v Doprastave a osobne na ňom participuje, napriek tomu, že mu to Ústava a zákony zakazujú, pretože patrí do skupiny troch členov súčasnej vlády ?

Aj v tomto, diaľničnom priestore, sa pohybuje tretia nemecká lobistická skupina, ktorá už iba čaká na zvýšenie jedinej bonity – zmanipulované verejné obstarávanie na stavbu ďalších diaľničných úsekov.

Pre Róberta Fica by nemal byť problém odpovedať, pretože všetky informácie hovoria o jeho osobnom vklade.

Róbert Fico neodpovedá na nič z čoho sa dá usudzovať zásadné. Pitie Coly zanecháva „trvalé následky“ na pamäti.

Kauzy, o ktorých píšem, sú spojené s jeho predstavou obsahu vládnutia. Proti tomu stojí opačný názor dvoch tretín občanov.

Prirodzene ma zaujíma, aký iný program ponúka na trhu programov kandidátov na prezidenta. Jeho program je krátky a dá sa zhrnúť do sloganu – „Sedemkrát JA, JA,JA. Ja Róbert Fico. Siedme v Desatore prikázaní je viac, ako symbolické – Nepokradneš !

Dvadsaťtri rokov jedna politická garnitúra za druhou má jeden spoločný znak. Neustále sa prehrabávajú v problémoch tej, ktorú vystriedali. Riešenia zamerané na úspech občana, spoločnosti, štátu nenájdeme.

Až na jednu výnimku.

Rada Procházku, kde je zrozumiteľne poukladané jedno riešenie za druhým. Program na ozdravenie chorého neprávneho štátu, ubolenej spoločnosti s jej rovnako postihnutým občanom.

Keď človek číta históriu starú päť šesť tisíc rokov späť, dopracuje sa k odpovedi, čo všetko urobili úspešní vládcovia. Aby ľudia prosperovali, aby kvitla veda a vzdelávanie, aby zdravie obyvateľstva malo inú kvalitu, aby umenie kultivovalo náš život.

To ČO, kedy sa ľuďom darí dobre, som našiel aj u Rada Procházku. A dalo by sa zastrešiť jedným slovom. Užitočnosť.

Užitočnosť, ktorej dominuje fenomén Spravodlivosti.

Povedané inak – Recept na úspech.

Recept, kde nájdeme rovnosť pred zákonom, spravodlivosť, humanizmus s toleranciou. Základ ku skutočnej demokracií, k rešpektovaniu slobôd občanov a zdravým peniazom štátu.

Peniazom štátu, ktoré budú konečne pracovať na prospech ľudí.