Prečo na Slovensku hlúpneme?

Slovensko sa od roku 2003 zúčastňuje medzinárodného prieskumu gramotnosti 15 ročných žiakov medzi krajinami OECD – PISA. V roku 2003 sme ešte držali krok s priemernými výsledkami týchto krajín. V decembri 2013 boli zverejnené výsledky testovania PISA 2012. Meranie úrovne gramotnosti PISA prebieha v troch oblastiach – matematická, čitateľská a prírodovedná gramotnosť. Slovensko v poslednom teste prepadlo.[1]

Slovensko si v priebehu desaťročia pohoršilo oproti priemeru OECD vo všetkých meraných parametroch. Plošne to pre znamená, že úroveň vzdelanosti našich žiakov neustále klesá.

Jedným z trendom, ako zlepšiť nepriaznivý vývoj vzdelanosti je aj znižovanie počtu žiakov v triede. Logika tohto smerovania je postavená na predpoklade, že učiteľ dokáže kvalitnejšie naučiť svojich zverencov, keď ich má namiesto 30, povedzme len 20. K znižovaniu počtu žiakov v triedach dochádza už samotným demografickým vývojom. Rozdiel medzi počtom žiakov na základných školách medzi rokmi 1989 a 2012 je zobrazený na ďalšom grafe[2].

Je zrejmý neustály pokles počtu študentov. Za 23 rokov bol pokles na základných školách o vyše 30%. Súčasne zvyšujeme počet učiteľov. Nárast počtu je na jednej strane spôsobený tendenciou znižovania počtu žiakov, ale zároveň je potrebné si uvedomiť, že oproti roku 1989 pribudli do vyučovacích osnov pre žiakov s povinnou školskou dochádzkou predmety, ako druhý cudzí jazyk, informatika či náboženstvo. Počet učiteľov stúpal. Tieto dva trendy – pokles populačného ročníka na školách a zároveň nárast počtu učiteľov spôsobil, že v priemere počet žiakov v triede klesol o tretinu[3].

Napriek tomu, že došlo k poklesu žiakov v triedach na základných a stredných školách, zlepšenie výsledkov sa nedostavilo. Vyššie uvedené ukazuje, že počet žiakov v triede, resp. počet žiakov na učiteľa nepredstavuje podstatný parameter pre kvalitu výučby, čo reálne spôsobuje neustále sa zhoršujúce výsledky našich detí? Hlavným prvkom vyučovania na základnej škole je učiteľ. Samotná kvalita pedagóga je dokonca omnoho dôležitejšia, ako technické vybavenie – nezávisle od toho, či sa deti učia z tabule, knihy alebo tabletu, pokým ich práve učiteľ neusmerní, tak si mnohokrát nepomôžu. Naše školstvo by teda namiesto predpisovania počtu žiakov v triedach malo skôr riešiť, ako reálne pozdvihnúť kvalitu pedagogického zboru.