Pozývaci list pre NATO na vyčistenie Slovenska od Biľakových vnúčikov.
Vážený pán Anders Fogh Rasmussen, generálny tajomník NATO,
nemám skúsenosti moci-súdruha Vasiľa Biľaka či Aloisa Indru, autorov „Pozývacieho listu“ okupantovi Leonidovi Brežnevovi do Moskvy v roku 1968. Prežil som to obdobie „hlbokých obáv“ o socializmus. Armády piatich členov Varšavskej zmluvy obsadili Československo, následne ho okupovali 22 rokov, a ako tvrdia slovenskí internacionalisti, bol pokoj. Pre otrokov.
Žijem v nádhernej krajine vkorenený a vrastený do sveta Ducha predkov. Do ich umu, rešpektu zákonov prírody, no som na pochybách. Či katastrofou je moja pamäť na udalosti po druhej svetovej vojne až po november 1989, alebo strata pamäti asi milióna spoluobčanov po novembri ´89. Netvrdím, že sú zaslepení červeným závojom škodoradosti nad stupňom deformácie demokracie či aplaudujú lacnému nacionalizmu, alebo populizmu vo výpredaji zo zúfalstva a odmietajú logiku súčasnosti. Môžem s určitosťou povedať, že sú vedení k nenávisti a pomste za november ´89 formou najtragickejšou. Metódou rabovania Slovenska, ktorej dodávajú punc legality aj svoje požehnanie. Forme, ktorá spochybňuje a ničí ústavné princípy právneho štátu.
My, Slováci sme vždy túžili byť veľký, no nikto nám nechcel požehnať až sme si zvykli na svoju malosť. A keď sme sprostredkovane dostali požehnanie rukou čo ho prinášala, tak sme ju zlomili.
Konštruktéri „Čiernej diery“, od Mečiara po Gašparoviča vedení zlým úmyslom, položili karikatúru základov štátnosti, aby svojou zaslepenosťou, ľudskou ľahostajnosťou, citovou a mravnou otupenosťou, agresívnou hlúposťou, rozkrádaním a podlosťou túto obludnosť udržiavali takmer 20 rokov.
Značná časť občanov, odmieta dar slobody. Nedokáže sa presadiť v nových podmienkach a vytvára tak potrebu politiku zločinu akceptovať, podporovať a živiť v nádeji, že niečo dostane.
Kam vlastne patríme?
Patríme tam, odkiaľ sme nikdy nemali ani ambíciu sa vzdialiť ?
K miske šošovice položenej na zem, aby sme sa nevystreli ?
Nebolo nás treba ujarmovať, národ mal a má potrebu žiť v otroctve.
Dnes sú Demokracia, Sloboda a Základné ľudské práva v ohrození.
Štátna moc nepochádza od občanov, ale je kupovaná a korumpovaná záujmovými skupinami. Zločincami, ktorí sa nikdy nevystavili súťaži o voliča vo voľbách. O legitimitu.
Politické práva sú ignorované samotnými občanmi. Sloboda prejavu je postupne obmedzovaná , fenomén cenzúry je prítomný, petičné právo je dlhodobo občanmi ignorované, právo zhromažďovať sa a vyjadriť svoj protest umrelo strachom občana, sociálny kapitál spoločnosti nemal ani ambíciu položiť základy, politické strany nielen že nie sú oddelené od štátu ako požaduje Ústava, ale slúžia ako prostriedok na ovládnutie štátu záujmovými skupinami, zákon o zmene volebného systému je v nedohľadne, imunita poslancov je folklórom s nedobytnou pevnosťou, volebné právo je dehonestované kupovaním ´hlasov Rómskych spoluobčanov a právo občana postaviť sa na odpor, proti každému, kto by odstraňoval demokraciu, základné ľudské práva a slobody radšej emigrovalo krátko po komédií zvanej „sametová revoluce“.
Hlava štátu ,nepoznaným rozmerom porušovania Ústavy, sa dostala na hranu trestného zákona.
Štátna moc je znefunkčnená svojim rozmerom korupcie a závislosti na finančných skupinách, na lobistoch, na „podnikateľov“, ktorí vykrádajú štátnu pokladnicu a samo-deštruovala základné princípy právneho štátu. Od starostov až po prezidenta.
Historické zmeny v roku 1989 odstránili hrozbu vojenských operácií, ktoré tu boli prítomné v čase diktatúry ZSSR, no deformáciami súčasnosti priniesli nové bezpečnostné problémy a riziká. Nestabilita štátu zapríčinená vážnymi hospodárskymi problémami a z nich plynúcimi sociálnymi i politickými neistotami a prítomnosťou dlhodobo udržiavaných etnických sporov vytvárajú napätie, ktoré sa v krátkom čase môžu zmeniť na situáciu ohrozujúcu európsku stabilitu.
Slovensko, ako členský štát Európskej únie, členský štát NATO, je dlhodobo okupované monštrami, ktorým SIS dala príznačné meno. Gorily.
Tieto obludy etablovali na Slovensku anarchiu najhrubšieho zrna. Gorily a ich politickí Obsmrdáči si rozdelili Slovensko na sféry vplyvu a svojimi klanmi ohrozujú právny štát, demokraciu a slobody i kvalitu života nielen jeho občanov.
Permanentná deštrukcia politického života spoločnosti vytvorila minulý rok situáciu, s ktorou na dlhý čas prichádzajú politické krízy . V nich bude nacionalizmus v kombinácií s populizmom zdrojom vážnych sociálnych problémov s vyústením do bezpečnostných rizík.
Slovensko chce patriť aj naďalej do oboch štruktúr, ekonomických i bezpečnostných a byť ich pevnou a stabilnou súčasťou.
Skorumpované silové zložky štátu, skorumpovaná prokuratúra, skorumpovaná justícia aj skorumpovaní politici naprieč politickému spektru nedávajú záruku, že Gorily budú čeliť spravodlivosti.
Pozývací list nemá ambíciu súdruhov z roku 1968, ašpiráciou vyzývajúcou na okupáciu. Je žiadosťou o dôsledné vyčistenie Slovenska v záujme demokracie.
NATO má povinnosť chrániť svojho člena v prípade ohrozenia. Tento stav je už prítomný. Rovnako, ako istota, že Gorila Gorilu nevyšetrí.
Ochrana demokracie by nemala mať však povahu vojenského zásahu.
V Európe žije dostatok lovcov, ktorých skúseností s odchytom zvierat sú na nezaplatenie. Slovensko potrebuje odchytiť cca 30.000 Goríl, dostať ich do klietok a transportovať ich do domovského prostredia.
Do Rwandy.
Život horských goríl v Rwande je ľahký.
Je tu dostatok potravy, ktorá sa ľahko zberá.
Dravcov je málo rovnako ako povinnosti pracovať.
Stačí jesť, spať a hrať sa.
Náklady spojené s touto čistiacou akciou zaručene uhradia občania, ktorí si demokraciu a slobodu vážia i cenia, pretože tvoria zlomok toho čo Gorily ukradli Slovensku a jeho občanom za obdobie od novembra 1989.
Otázka na záver pre vnúčika Vasiľa Biľaka, súdruha Fica : „Bol si súdruh na Vazovovej ulici v inkriminovanom byte v spoločnosti Haščáka z Penty ?
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!