Vážny problém s ukrajinskými Rómami v Česku

Počet zobrazení: 9

Extrémnu sociálnu neprispôsobivosť rómskeho utečeneckého etnika z Ukrajiny (hygienické štandardy na úrovni zvierat), hlási celé Česko aj Praha. Chcú byť ubytovaní hromadne aby naplnili ich komunitný spôsob života. Štát nemá také kapacity. Rómovia si sťažujú na diskrimináciu a „neľudské“ spôsoby zaobchádzania. Na miestach dočasných táborísk ostávajú po nich exkrementy a odpadky.

Toto je aj svedectvo zaobchádzania s národnostnými menšinami a etnickými skupinami na Ukrajine. Ukrajina je voči Rusom a ostatným šovinistická a nacionalistická. V opačnom garde sa to dnes tvrdí o Rusku.
Rómovia sa búria, že nie je o nich „náležite“ postarané. Príznačné: Od spoločnosti a štátu zväčša vedia len pýtať, recitujú svoje práva utečencov, nie dávať.
Integrácia Rómov na Slovenku je významne na vyššom stupni realizácie a výsledkov. Stále trvá problém hygieny a hromadenia odpadu s dopadom na životné prostredie v rómskych osadách a ich blízkom okolí…
Integrácia Rómov cez ich inklúziu (osebe) bez komplexných systémových, nie jednosmerných podporných ekonomických a sociálnych opatrení neplní očakávania.
Ak by naši Rómovia utekali na Ukrajinu, mohla by si prsty oblizovať. Problém: Sociálne vylúčené komunity začali vznikať po roku 1989.
Dôvod: oslabenie štátneho etatizmu s pozadím zrušenia povinnosti pracovať a voľnej trhovej ekonomiky. Ekonomicky a sociálne silnejšie sú len osoby, ktoré chcú a vedia. Liberáli sú za čo najmenej štátu. Dá sa konštatovať slabá rómska asertivita a trvá silné: Štát daj, postaraj sa. Ako mnohodetné etnikum, rozoberá si leví diel sociálnej podpory; rodinné prídavky a príspevky na deti tvoria gro ich príjmov. Bez spätnej väzby. Chýba ústretovosť a participácia zo strany väčšiny rómskeho etnika, majúceho vo svojom genóme silný genetický kód a softvér pre pýtanie a branie. Vítam a chválim každú svetlú výnimku. Nie preto, aby som nebol označený za xenofóbneho anti rómskeho rasistu. Mám úprimnú radosť. Bystrým deťom by som aj na vzdelanie prispel…
V mieste svojho bydliska som u nich za „chodiaci bankomat“. Rádovo v centoch a pár eurách… najmä deťom a matkám, v sprievode detičiek. Aj ako dôchodca. Zvážte: ak dáte raz, máte to za povinnosť. Už ma poznajú. Učím ich aby pri každom stretnutí nepýtali; už vedia, že som Gádžo, ktorý tu i tam, ak má, rád dá… (vraj: „Vy ste dobrý človek!“). Koncom minulého roka dostali dve plné káry drevotriesky na skúrenie. Pozor! O to horší som voči bielym hlupákom. Ich zoznam pribúda. Od najvyšších vládnych miest a ešte vyšších, až po „ulicu“.