Ústavný súd a postavenie občana v štáte

Presne ako prezident môže rozpustiť parlament, môže ho občan rozpustiť v referende; ústava mu to nijako nezakazuje.

Občan je prvým nositeľom moci v štáte. Voľbami moc deleguje na svojich zástupcov (parlament).
Občan je prvý kontrolór moci v štáte. Referendom si ju môže vziať späť.
Každá vláda spravidla tvrdila, že referendum je proti štvorročnému volebnému mandátu…
Ústavný zákon vylúči neobmedzený počet referend po dobu jedného volebného obdobia takto:
1. Po dobu jedného volebného obdobia možno konať referendum o skrátení volebného obdobia len raz;
2. Referendum nebude prípustné do prvých sto dní vládnutia a pred riadnymi parlamentnými voľbami.
Ústavný súd v odôvodnení nálezu jasne a zrozumiteľne odstavil občana od moci, odstrihol ho od referenda a ponechal mu len právo voliť.
Výsledok: Občan pred voľbami: NULA. Pri volebnej urne: JEDNA. Po voľbách: NULA.
Test parlamentom: Je na parlamente a zákonodarcoch aby ústavným zákonom prezentovali svoju úprimnosť a expresis verbis „potvrdili“ ním už ústavou daný ústavný Čl. 93 Ústavy: Referendum.
Ibaže vládna moc si sama rybník nevypustí.
Prezidentka a ústavný súd si do ústavy „vypýtali“ túto vetu: „Referendom možno skrátiť volebné obdobie Národnej rady pred uplynutím  jej mandátu“ čím sa nezmení materiálne jadro ústavy, len potvrdí moc občana a sila referenda už daného Ústavou SR.
Referendum o skrátení volebného obdobia tejto vlády je posledná možnosť a šanca pre vládnucu moc pred vôľou ľudu aktivovať Čl. 32 občiansky odpor. Ibaže (poznatky):
Slovenská pamäť: Tri dni aj s cestou.
Slovenský pohár je veľký, hlboký, široký a vysoký. Plnia nám ho zmesou gebuzín s blenom. Ešte nepretiekol. Možno únava kovidom alebo horúčavami. Alebo rezignácia z oboch.
Fejzbúk sa má k zmarenému referendu akoby sa nič nestalo. Už ho nezaujíma. Už má iné témy a tára ďalej…
Moja nedôvera k „občanovi“ rastie.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan