Poznámky k právu na adopcie a osvojenie detí

Možnosť adoptovať si deti by mali mať len manželské páry, myslí si predseda vládnej strany Smer Robert Fico. Avizuje už aj novelizáciu ústavy, v ktorej by pravidlá pre adopciu dopĺňali definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. Fico tak chce zabrániť tomu, aby si v budúcnosti mohli osvojiť deti páry rovnakého pohlavia. Otázne je, či nájde potrebných 90 hlasov v parlamente.

Perex tohto článku je prevzatý citát titulky článku denníka Pravda:
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/524529-adopcie-rozputali-polemiku-medzi-ficom-pellegrinim-aj-caputovou/
Ústava Slovenskej republiky Čl. 41 – Ochrana rodiny a manželstva (Piaty oddiel, Druhá hlava, Ústava SR): https://knowww.eu/nodes/5a9fd99afc55d60001442b72
(1) Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.
(bez poznámky)
(2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.
(bez poznámky)
(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.
(Aj právo byť zverené do dočasnej starostlivosti alebo byť adoptované, viazané na súhlas-nesúhlas dieťaťa. Toto právo je v dobe veku života a čase nespôsobilosti na právne úkony maloletých detí vykonávané ponad a mimo ich vôľu takých a týchto detí, štátnou mocou pred a po rozvode, alebo v krízových situáciách v prostredí, kde sa dieťa nachádza…)
(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
(detto odsek 3)
(Vážny problém je dobre informovaný súhlas dieťaťa verzus metódy á la nórsky Barnevern, ktoré najlepší záujem dieťaťa presúva mimo výslovnú vôľu dieťaťa do rúk a vôle inštitútu podobnému Barnevernu; a to je aj problém slovenského systému sociálnej starostlivosti, ako nástroja štátu, a aj slovenskej juvenilnej justície; odobratiu detí by mal predchádzať zvýšený dohľad sociálky s kontrolou prijatých opatrení…)
(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.
(6) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.
Porovnanie s českou ústavou
Ústava ČR v Čl. 32 na rozdiel od Čl. 41 Ústavy SR manželstvo nedefinuje a neprecizuje.
(Explicitná definícia manželstva sa v českej Listine nenachádza, ostatná dikcia je zhodná so slovenskou). Ostatné odseky Čl. 32 ÚČR sú zhodné s odsekmi Čl. 41 ÚSR.
V oboch prípadoch podrobnosti ustanovuje zákon (plus vyhláška k zákonu).
Problematika adopcií by mala a mohla vychádzať z Čl. 41 (1) Ústavy SR:
„Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“
Zákon o rodine ako nižšia ústavná právna norma precizuje pojem rodina v nadväznosti na ústavnú definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy s príslušenstvom.
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701.html
Rodinu zakladá manželstvo muža a ženy prednostne s vlastnými biologickými alebo adoptovanými deťmi a príslušenstvom. Bezdetné manželstvo nie je rodina ale bezdetné manželstvo.
Registrované partnerstvo nerovná sa manželstvo.
Liberáli pokračujúcou liberalizáciou a liberáciou „základných“ ľudských práv a slobôd a k nim patriaca a k liberalizmu sa hlásiaca dúhová loby vedie priamy útok na preambulu (charakter Slovenska) a ústavu v časti definícia rodiny všeobecne ale aj v súvislostiach v konfrontácii s právom na adopcie, ktoré slovenská ústava explicitne neuvádza; pokúšajú sa definovať inštitút adopcií ako všeobecné základné ľudské právo. Najmä dúhová loby pritom argumentuje údajnou rovnosťou práv a slobôd, ktorú údajne zaručuje Hlava prvá, všeobecné ustanovenia, Článok 1.:
„Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“
Podrobnosti ustanovuje Ústava zákon. Inštitúty adopcie a osvojenia sú upravené týmito zákonnými normami a viazané medzinárodnými dohovormi:
1. https://www.zakonypreludi.sk/obor/51046
2. https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/51829/1/2
3. https://www.unicef.sk/kto-sme/11-dohovor-o-pravach-dietata/
Adopcie nie sú základné ľudské právo v zmysle a podľa definície základných ľudských práv a slobôd, ale akcesorické právo, o ktorom rozhoduje súd a najlepší záujem dieťaťa v opore o Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa a Dohovor o ochrane detí.
Prvým z predpokladov najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je jeho život v úplnej rodine, založenej manželstvom muža a ženy; život mimo manželstvo, v registrovanom partnerstve, s osamelou osobou (single matka, otec) sú rodine, založenej manželstvom podružné a záujmom v druhom, treťom rade, ak nie je možné dieťaťu, voľnému k adopcii, umožniť život podľa prvej časti tejto vety.
Podporou prvého predpokladu je právo dieťaťa nielen života s obomi biologickými rodičmi, ale aj ich právo a prirodzená potreba výchovy detí podľa prirodzeného mužského a ženského vzoru; možnosti druhého a tretieho radu takýto život a výchovu deťom neposkytujú.
Výchova detí pozná mužský a ženský element. Mužský a ženský princíp. Mužský a ženský vzor. Ak kto chce, mužský a ženský „stereotyp“. Nepozná „to“. Ním je dieťa (chlapec alebo dievča). Budúci muž alebo žena.
Ostatok je odchýlka od normálu, definovaného všeobecným pojmom normalita v rámci sexuality a deviácia ako odchýlka od normy aj v rámci definície zdravia a normality podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH WHO.
Právo na manželstvo a registrované partnerstvo ako základné ľudské právo neexistuje. Existuje len základné ľudské právo na súkromie a rodinný život. Obe práva sú odvodené od zákona, ak také práva pozná zákon. Slovenský zákon nepozná pojem registrované partnerstvo, pozná manželstvo.
Inštitút registrovaného partnerstva má všetkým osobám bez rozdielu pohlaví a rodov umožniť právne istoty (práva a povinnosti) porovnateľné a zhodné s inštitútom manželstva muža a ženy ako koliesko známej salámovej metódy  smerujúcej k manželstvu aj osôb rovnakého pohlavia a ostatnej „dúhy“.
Na manželstvo treba sobáš, na registrované partnerstvo stačí registrácia. Manželstvo je spoločensky a právne stabilný zväzok, registrované partnerstvo nie. Ústava a zákon ale nemá mocenský vplyv na stabilitu manželstva a nebude mať taký vplyv ani na registrované partnerstvo.
Nad obomi inštitútmi sa vznáša najlepší záujem detí. O žiadostiach o adopcie a osvojenie maloletých detí rozhoduje súd.
Slovensko a súčasná politická reprezentácia strana Smer plus a najmä občania, SNS nemajú právnu istotu, či po parlamentných voľbách budú-nebudú schválené registrované partnerstvá.
Slovenská exekutíva (vláda, prezidentka) Slovensku zakladá prenos záťaže a konzekvencií súvisiacich s Istanbulským dohovorom na svojich občanov (právna neistota) a budúcu vládu tým, že odmietnutie ratifikácie Istanbulského dohovoru slovenským parlamentom (zákonodarná moc) riadnou cestou neoznámila Rade Európy.
Hrozba rodovej ideológie na Slovensku trvá.
Aj adopcie detí „dúhou“: „Deti, a koľkože je pohlaví a rodov?“ (učivo slovenčiny a občianskej náuky, akútne chýbajúcej explicitnej výchovy k zodpovednému plánovanému rodičovstvu a manželstvu, pod tlakom dúhovej loby na zmenu názvu a obsahu ako sexuálna výchova a výchova k reprodukčnému zdraviu, slobode voľby a slobodným potratom.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan