Pozeral som Hríbových tridsiatnikov a videl som vyhorenú generáciu.

Ak bolo zámerom dramaturgie v mladej generácii utvrdiť rozčarovanie z demokracie na slovenský spôsob, ak bolo úmyslom dať priestor nihilizmu – odmietnutie ustálených hodnôt i vyššieho mravného princípu, potom obskurnejšie panoptikum v jednom priestore nájdeme iba u Madame Tussauds. Pri voskových figurínach nikto neočakáva vývin, budúcnosť, iba hlavu obrátenú do historickej minulosti.

Ak bolo zámerom relácie dať spoločnosti a občanovi signál, že súčasná spoločenská bezútešnosť je nemenná, lebo nie poznanie dobra a zla, ale plné brucho je tým meradlom, ktorým sa má merať naša cesta zákutiami zrady, defraudácie i zobchodovania ideálov Novembra 1989, potom hádam niet obludnejšieho činu, ktorý by verejne vyzýval k „samovražde“ väzňov politického systému, ktorý sme dnes znova nútení žiť. Väzňov, ktorí odovzdane čakajú na prízrak kata, lebo ako píše dobová tlač, „kat je spojovacím kameňom klenby ľudského pokolenia“.

Ak bolo zámerom tvorcov a hlavne účinkujúcich poskytnúť notovú sústavu, ktorá glorifikuje súčasnú politickú spodinu, v takzvaných spravodajských reláciách jej hovoria elita, že je nenahraditeľná a ona si bude formovať svojich Kolesíkovcov, Martvoňovcov či Hlinovcov, potom sa do mladých ľudí vkladá semienko poznania o jedinej životnej nevyhnutnosti. O potrebe účinnejšej a štátom dotovanej energie , ktorá urýchli umieranie rôsolovitých mužov stredného veku.

Ak skrytým úmyslom relácie bolo na „novinárske porisko“ vyryť heslo, „Solo deo gloria“ – „Len pre slávu Božiu“ , rozumej „slávu Hríbovu“, potom ma to privádza k životnému príbehu najrozporuplnejšieho majstra popráv, kata J. Berryho, ktorý po vykonaní 200 popráv dospel k zásadnému životnému obratu. Popri ďalších popravách bola jeho najobľúbenejšou činnosťou obhajoba zrušenia trestu smrti.

Ak relácia mala iba zámer vnútiť myšlienku o existencii nechuti a skepsy, potom vám, páni účinkujúci, musím povedať, že je prirodzené, ak sa človek vzprieči a nad ochotu prijať prehru už na začiatku zápasu aspoň imituje snahu využiť výsledky takzvaného víťazstva iných generácií v Novembri 1989.

Videl som duchovnú púšť bez jedinej oázy, kde dýcha život, plnú plaziacej sa mŕtvolnej karavány. Človeka, ľudí i ich budúcich dní bez náznaku ochoty hľadať hlbiny pravdy dnešných dní. Videl som mužov, ktorí si zobrali masku mužov politiky Slovenska, čo nemajú odvahu a sú iba zbabelou zostavou, ktorá plní príkazy tých za oponou karikatúry slovenskej demokracie.

Človek má vždy na výber. Nie ako prasce, ktoré ženú v bitúnku na čiaru popravy, aby zasýtili brucha ľudí a dali im tak náhradu meradla súčasného hodnotového systému spoločnosti, lebo tie kvičia a vzpierajú sa.

obraz. múzeum Madame Tussauds