Dostal Frešo bratislavskú župu za Ficov prezidentský palác ?

Fotografia komunistu Rudolfa Schustera na pôde revolucionárov VPN dokumentuje, ako sa z pohrebu, po ktorom sa občan mal veseliť a potom slobodne žiť, dá urobiť revitalizovaný Ficov zločinecký štát kypiaci zdravým. O niekoľko málo minút jedny z rúk napravo prijali „sponzorský dar“ pre rodiacu sa demokraciu vo výške 100 tisíc korún československých ( viď archív STV ). Dar od komunistu, ktorý sedem mesiacov naspäť sprevádzal po Košiciach Miloša Jakeša s oddanosťou objehajúceho mopslíka okolo súdruhovej nohy ( viď archív Koliba, Filmový týždenník ). Možno s predtuchou, že aj „kôl v plote“ poteší každého psa.

Metóda ľahostajnosti občana na začiatku voči tým, ktorí nikdy nemali dostať možnosť prekročiť hrubú čiaru Novembra , doviedla dnes spoločnosť do priepastného presvedčenia, že navždy stratil stopu dedov a ich otcov.

Dnes všetci bojujeme. Iba tak symbolický, každý pre seba a človek od človeka má znova ďaleko. Tak, ako za totality.

Iba na druhom brehu si spokojne pľujú do dlaní nad každým obchodom financovaným z peňazí občana. Politici. Teda tí, čo ani len netušia o zákonoch moci, o ich vplyve na stav spoločnosti, iba si tak vzájomne lichotia. Dnes bodro predstierajúci zdesenie z nástupu extrémizmu. Dnes hľadajúci talenty s voličom v rozpakoch. Či ide o talenty (peniaze) podľa ev.sv. Matúša 25.14., alebo je tu po politickom debilizme s názvom Ľudová platforma prítomné ešte pokročilejšie štádium.

Znova som si vypočul slová Ľudovíta Kaníka k voľbám prezidenta : „SDKÚ-DS podporí takého kandidáta, ktorý má reálnu šancu vyhrať prezidentské voľby“.

Hovorí to človek, ktorý prostredníctvom politiky zobchodoval pre seba aj to, čo sa nedalo.

Dnes, po roku a trištvrte doviedol Frešo SDKÚ-DS do rovnakej polohy, ako Fico Smer-SD. Do pavilónu Goríl, kde človek márne hľadá čo i len archeologické artefakty kedysi reformnej strany, aspoň závan Ducha tvorivého konceptu o smerovaní štátu či záblesk odvahy zvrátiť neosocializmus Róberta Fica rozšírený o bezbrehé rabovanie štátu a jeho občanov.

Dnes, od východiskového bodu preSchustrovania Novembra a možnosti, ktoré tu začali rysovať, Slovensko bolo ochotné prejsť dlhú dvadsaťštyri ročnú cestu až k míľniku, kedy začína dohárať jeho potenciál.

Dnes Pavol Frešo a jeho odklon k vplyvným postavám Smer-SD hovorí, že je mravné byť vykrádačom hrobu demokracie i hrobu slobody v záujme výhod mecenášov a nimi dosadených politikov.

Dnes, našťastie, pravicový volič dokáže rozkódovať slova poslanca Kaníka a aj meno „kandidáta s reálnou šancou vyhrať voľby“.

Dnes je viac ako čitateľné, že SDKÚ-DS je v hlbokom predklone závislosti na peniazoch Smeráckych mecenášov a odtiaľ je na dohľad kreslo prezidenta republiky a imunita Róberta Fica.

Smutné poznanie v krajine, kde „politici“, nevhodní muži politiky, už ani len nezastierajú nevhodné prostriedky na ceste k osobnému prospechu.