Postavenie Čurillovcov mimo službu bolo zo zákona povinné

Počet zobrazení: 4

Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby u šiestich obvinených policajtov je plne v súlade so zákonom a minister vnútra nemal inú voľbu, pretože inak by postupoval v rozpore s ustanovením § 46 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ.

Zákon o ochrane oznamovateľov sa dotknutých policajtov netýka a minister vnútra by nevykonaním tohto kroku porušoval zákon ako jeho predchodcovia, a v rozhodnutí mu nebránil zákon o ochrane oznamovateľov.
Osoba v postavení štátneho zamestnanca a policajta podľa zákona o štátnej službe alebo a zákona o policajnom zbore, v čom sú oba zákony identické, mohla byť zo zákona na ochranu oznamovateľov protiprávnej činnosti voči svojmu zamestnávateľovi chránená ako whistleblower vtedy, ak by takej osobe hrozila ujma.
Minister vnútra dočasne pozbavil výkonu štátnej služby obvinených policajtov podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, podľa ktorého „policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin“. Postupovala tak aj viacmetrová prezidentka v prípade riaditeľa SIS Pčolinského v kauze rozuzlenie, na ktorého vo veci Úrad špeciálnej prokuratúry podal súdnu žalobu.
GP SR zrušila vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry Jánovi Čurillovi a Pavlovi Ďurkovi obvinenie v dvoch skutkoch. Kvarteto vyšetrovateľov NAKA a bývalý dočasne poverený šéf Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Peter Scholtz naďalej čelia obvineniu zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Jeden z vyšetrovateľov Ján Čurilla sa stal po nástupe Hamrana zástupcom riaditeľa NAKA Bratislava. Peter J. je zástupcom riaditeľa odboru na NAKA západ. Hamran na ich postavenie mimo službu dôvod nevidel. Súd nevidel dôvody pre väzbu. V prípravnom konaní je „pánom situácie“ Generálna prokuratúra a v súdom nedotknutých častiach obvinení v trestnom stíhaní pokračuje. Špeciálna prokuratúra podala súdnu žalobu na šéfa SIS Pčolinského vo veci kauzy Rozuzlenie.
Zákon o ochrane oznamovateľov má chrániť oznamovateľa pred jeho zamestnávateľom. Čurillovci podľa mediálnych dezinformácií a hoaxov ako aj stanoviska Úradu na ochranu whistlebloverov nemajú nárok na ochranu, lebo neboli oznamovatelia. Cieľom a ani účelom zákona na ochranu oznamovateľov nie je pritom vytváranie osobitnej kasty (elity) policajtov, na ktorých neplatí zákon o štátnej službe príslušníkov PZ a ani „zabetónovanie“ elitných (nedotknuteľných) policajtov v ich riadiacich funkciách.
V štátnom a verejnom spoločenskom záujme žiadam vládu a parlament o vykonanie opatrení voči všetkým médiám, ako zdrojom hoaxov a dezinformácií; do všetkého pchajú nos a máločomu rozumejú. Mienim TA3, Markízu, STV, Denník Nenávisť, SME (empatia s pedofíliou a „Pizzagate“ is a kospiracy theory“), Kuciakove Aktuality, Expres a ostatnú dezinformačnú scénu mediálneho mainstreamu.
Ak kto chce viac, lebo nerozumie a nesúhlasí, odkazujem na relevantné zdroje, ktorými sú zákon o štátnej službe a policajnom zbore. Na zákon o ochrane oznamovateľov zabudnite. V krajnom prípade rozhodne najvyšší správny súd alebo ústavný súd. Individuálne názory právnikov a ústavných právnikov sú vo veci ale aj právomocí prezidentky vymenovať-nevymenovať irelevantné.
Nič z toho, čo SME píše o pokute nepotvrdzujem ani nevyvraciam. Ak to ale nebude pravda, nesmie to ísť do stratena ako vždy, lebo ide o poplašnú správu. A to nie je účel žurnalistiky. Na mieste týchto médií by som radšej mlčal a čakal na rozhodnutie kompetentných – a to súdov tu.
Ak je prezidentka zodpovedná za riadny chod ústavných inštitúcií, minister vnútra za riadny chod ministerstva a policajného zboru. Podľa mňa tam niet o čom.
Ústavná tradícia a precedensy nie sú dikcia materiálneho jadra ústavy rovnako ako môj právny názor.
Slovensko akútne potrebuje návrat k demokracii a právnemu štátu vecne, nie deklaratórne, najlepšie novou druhou ústavou.