Posol, ktorého meno je Ahmad

Boh vraví, {a tým, ktorí nasledujú posla, Ummi proroka (Ummi – vo význame “pochádzajúceho z matky miest,” teda Mekky; význam “neučený,” (ako ďaleko je Prorok od toho) uvádzajúci sa v slovenských a českých prekladoch Koránu, nie je správny – pozn. prekl.), ktorého nájdu im oznámeného v Tóre a Evanjeliu a ktorý im prikazuje vhodné a zakazuje zavrhnutiahodné, ktorý im dovoluje pokrmy výborné a zakazuje im škodlivé a sníma z nich ťaživé povinnosti a putá, ktoré ich tažia. A veru tí, ktorí v neho uveria a podporia ho a budú nasledovať svetlo, ktoré im bolo zoslané, tí budú blažení!”}{Súra Al-Araf 7:157}

{A spomeň si, ako vravel Ježiš, syn Márie: “Dietky Izraela, ja som vskutku posol Boží k vám, potvrdzujúci pravdivosť toho, čo bolo predo mnou zoslané z Tóry, a oznamujúci vám radostnú zvesť o poslovi, ktorý príde po mne a ktorého meno Ahmed bude.” Avšak keď predviedol im jasné dôkazy, povedal: “To je kúzelníctvo zjavné.”}{Súra Al-Saf 61:6}

Tieto koránske verše poukazujú na argumentáciu Proroka Muhammada (PMSNAJR) textami, ktoré ho spomínajú menom skrze predošlých prorokov a poslov. Nie sú to doslovné preklady toho, čo je napísané v Starom a Novom zákone, ktoré máme dnes v rukách a text a vôľa, sprevádzaná poznaním a múdrosťou, a volanie, a domáhanie sa vernosti Bohu je boží zákon, ktorý Boh umiestnil pre ľudstvo, prostredníctvom ktorého dokážu spoznať nástupcov (PMSNV) a Imám Ahmad al-Hassán (PMSN) to objasnil na viacerých miestach.

A čo sa týka záležitosti vnímania textu alebo vôle ako dôkazov, pozornosť by mala byť venovaná dvom dôležitým veciam, ktoré sú: prvou je, že k božiemu textu, ktorý perzonifikuje Boží dôkaz, sa nikdy nemôže hlásiť iný, než jeho právoplatný vlastník, ako inak by mohol byť považovaný za dôkaz?

Druhá vec je, že text nie je nevyhnutne doslovný, v mnohých prípadoch je symbolický a človek, ktorému patrí, tento text vykladá. Príklad toho je text Starého zákona, ktorý odkazuje na Ježiša (PMSN), niet jediného textu, v ktorom je priamo jeho meno. Napríklad v Biblii Ježiš (PMSN) vraví,

(45  Nemyslite si, že ja budem na vás žalovať u Otca. Vaším žalobcom je Mojžiš, do ktorého ste vložili svoju nádej.   46  Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, veď on písal o mne.   47  Ale ak neveríte jeho písmam, akože uveríte mojim slovám?!)… celý článok.