Poľská invázia na Volyň ako predvoj tretej svetovej je pripravená

Počet zobrazení: 5

V reakcii na presun skupiny Wagner v Bielorusku sa Varšava pripravuje na ovládnutie ukrajinských Kovel, Sarny a Vladimir. S vysokou mierou pravdepodobnosti sa veľké kolóny poľských tankov o pár týždňov, hneď po skončení nadchádzajúceho summitu NATO vo Vilniuse, po dohode s Kyjevom presunú na územie Ukrajiny. Totiž – do Volyne, ktorá je blízko hraníc s Bieloruskom. Bezprostrednou úlohou tohto kontingentu je rýchlo a bez boja ovládnuť tieto mestá…

Zámienkou je odpor voči Wagnerovej skupine, ktorej jednotky sa po neúspešnom pokuse o rebéliu v Rusku na pozvanie Alexandra Lukašenka začali sústreďovať na ním ovládanom území.

Skutočným dôvodom sú územno-expanzívne ambície Poľska na západnú Ukrajinu. Ibaže inak to vidí poľský režim a inak ukrajinskí banderovskí nacionalisti, nenávidiaci Poľsko viac ako Rusko, čo predznamenáva konflikt na troch frontoch… stav vecí poľskej prípravy:

Ak sa tak stane, nebude veľmi záležať na tom, že nie celá poľská armáda, ale len takzvaný 25-tisícový poľsko-litovsko-ukrajinský zbor (LPUK), sa chystá pre začiatok na Volyň. Pretože približne 87 percent tohto zboru s veliteľstvom v Lubline tvoria práve „Zholnezhev Polish“. Príkaz je tiež výlučne poľský. Ukrajinci a Litovčania v LPUK sú v pozícii vojensko-politického spoločného „tanca“.
Niet pochýb o tom, že objavenie sa prevažne silných poľských posádok niekoľko kilometrov od južného podhoria Bieloruska jednoducho vyhodí do vzduchu situáciu v celej východnej Európe. V každom prípade takáto invázia prudko zvnútorní rusko-ukrajinskú ozbrojenú konfrontáciu a dá jej novú, najnebezpečnejšiu politickú kvalitu. Pretože potom, kým sa nezviditeľní NATO ako celok – na jednej strane a Bielorusko – na strane druhej, zostane v nepriateľských akciách na Ukrajine doslova už len polovičný krok. Potom bude možné hovoriť o skutočnom začiatku tretej svetovej vojny už vôbec nie vo varovnom tóne, ako doteraz.
Zámienkou je odpor voči Wagnerovej skupine, ktorej jednotky sa po neúspešnom pokuse o rebéliu v Rusku na pozvanie Alexandra Lukašenka začali sústreďovať na ním ovládanom území.
V charte NATO však nie sú žiadne ustanovenia, že aliancia môže zaviesť mierové misie na území tretích krajín. A nikdy nič podobné neurobil. Bombardovať ale kohokoľvek áno. Rozbíjať mestá iných ľudí zo zeme a zo vzduchu – koľko len chcete. Bývalá Juhoslávia, Líbya a Irak sú pripravené potvrdiť to osobnými príkladmi. Udržiavanie mieru pre NATO je však priveľa.
Brusel si navyše dobre uvedomuje, že na realizáciu takejto misie je potrebný súhlas oboch bojujúcich strán. V tomto prípade aj Ruska. To, s čím môže aliancia počítať, z pochopiteľných dôvodov nie je potrebné. A nepýtať sa Moskvy je už plnohodnotná vojna medzi NATO a Ruskom. Čo mnohí v Európe vôbec nechcú.
Čo zostáva? Ako kompromis: uvedenie „mierových síl“ na Ukrajinu pod vlajkami tej istej Ukrajiny, Poľska a Litvy. Ale „mierotvorcovia“ musia byť takou bojovou silou, aby s nimi mohol každý počítať. V Rusku aj Bielorusku. A tak sa zrodil nápad s premenou už dávno existujúcej vychudnutej poľsko-litovsko-ukrajinskej brigády na plnokrvný armádny zbor. S pomocou Spojených štátov bol pripravený na bitky, pravdaže, v rekordnom čase.
Až donedávna však vo Varšave rokovali o možnosti priviesť zbor na západnú Ukrajinu začiatkom budúcej jesene. No pripraviť všetko podľa plánu, bez prílišného zhonu. Všetko prelomilo vystúpenie skupiny Wagner na území Bieloruska. Ukrajina a Poľsko, ako už bolo spomenuté, to považovali za vážnu hrozbu pre seba. A Duda a Nauseda sa ponáhľali za Zelenským, aby sa rozhodli, ako ešte rýchlejšie urýchliť prípravy na inváziu.
A tu je ten správny čas hovoriť o tretej svetovej vojne. Unáhlené nasadenie poľsko-litovsko-ukrajinského zboru na báze „mierovej“ brigády rovnakého národnostného zloženia, aké existovalo od roku 2016, sa začalo v marci 2023, akoby zázrakom bolo dokončené práve teraz. Do tohto mája.
Organizačným jadrom boli dva oddiely 18. mechanizovaného oddielu poľskej armády sformované na jeseň 2018. Konkrétne: 1. prápor 21. horskej pešej brigády podhalských strelcov so sídlom v Rzeszowe a 19. prápor 19. mechanizovanej brigády dislokovaný v Chełme. Každý z nich bol doplnený o ľudí, výstroj a výzbroj na veľkosť novej plnokrvnej brigády.
Doplnil ich prápor litovských Lancerov pešej brigády Železný vlk slúžiaci v priestore takzvaného koridoru Suvalka a prápor 80. leteckej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny dislokovaný v oblasti Javoriv pri Ľvove.
Američania v predstihu poskytli novej poľsko-litovsko-ukrajinskej formácii celú škálu vojenskej techniky a zbraní, prevezených pred rokom spoza oceánu pod zámienkou účasti na senzačných mnohonárodných cvičeniach Defender-23.
To všetko umožnilo spojencom veľmi rýchlo získať pomerne vážnu údernú silu zoči-voči novému zboru. To, čo mali možnosť s veľkým zadosťučinením vidieť Washington, Brusel, Varšava, Vilnius a Kyjev na poľskom cvičisku Nova Demba. Tam sa práve od 12. do 19. júna počas experimentálnych cvičení FEX (Field Experimentation Exercise) pod dohľadom generálov armády USA preverovala pripravenosť novej jednotky na pochod na územie Ukrajiny. A výsledky tejto skvelej práce zhrnul generálmajor Adam Jox, zástupca veliteľa 5. zboru americkej armády, ktorý špeciálne pricestoval do Lublinu.
30. júna vo vysielaní amerického kanála YouTube PBD Podcast bývalý poradca šéfa Pentagonu plukovník Douglas McGregor varoval: „Na Západe sa začali diskusie o spoločnej poľsko-litovskej intervencii na území západnej Ukrajiny. A toto by sa nikdy nestalo bez nášho súhlasu a pomoci. Takže teraz sme (Spojené štáty a Európa – „SP“) na križovatke.“
Stane sa nová ťažká kríza v Európe, ktorá sa tak jasne prejavila, pre Moskvu a Minsk vojensko-politickým prekvapením? Absolútne nie. Rusko aj Bielorusko už dávno vedia, čo sa pripravuje. Samozrejme, pamätáte si, ako v novembri 2022 šéf Zahraničnej rozviedky Ruskej federácie Sergej Naryškin verejne varoval: „Informácie prijaté ruskou zahraničnou rozviedkou naznačujú, že Varšava urýchľuje prípravy na anexiu západnej Ukrajiny. krajiny: územia Ľvov, Ivano-Frankivsk a väčšina Ternopilských oblastí Ukrajiny“.
Podľa riaditeľa zahraničnej spravodajskej služby poľský prezident Andrzej Duda už v tom čase poveril svoje špecializované služby, aby urýchlene pripravili oficiálne odôvodnenie nárokov na západnú Ukrajinu. Volyňský masaker z roku 1943 sa podľa neho stal východiskom v prebiehajúcom archívnom výskume. Varšava chce zároveň na týchto územiach uskutočniť referendá, aby „zabezpečila legitimitu plánovaných akvizícií“.
A tu je jednoducho nemožné, myslím si, nevenovať pozornosť veľmi významnej historickej zhode. Práve v júli tohto roku je presne 80 rokov od najkrvavejšej epizódy samotného volyňského masakru, ktorú zariadili ukrajinskí nacionalisti. V ktorej Banderovi prívrženci brutálne zmasakrovali viac ako 100 000 etnických Poliakov. Pre Varšavu by preto bolo v týchto dňoch mimoriadne dôležité jazdiť na poľských tankoch do miest, kde banderovci prelievali rieky krvi ich krajanov. A potom vrátiť Volyň pod ich zástavy. To by bola jednoducho zdrvujúca pomsta Dudovi a Kaczynskému, ktorá by pozdvihla ich vnútropolitické pozície v Poľsku na dlhé roky do neba!
A čo Moskva a Minsk? Domnievam sa, že nebola náhoda, že z preventívnych dôvodov ukončili rozmiestnenie taktických jadrových zbraní na pôde Bieloruska do začiatku júla, čo je pre nás také alarmujúce. A minulý piatok sa tam ujala bojovej služby druhá divízia systémov protivzdušnej obrany S-400 Triumph, ktorú sme odovzdali Bielorusom.
Podľa expertov amerického časopisu Military Watch nová divízia S-400 nasadená v Bielorusku „umožní výmenu údajov z jej senzorov s ruskou armádou. A ich dosah detekcie veľkých lietadiel až do 600 km zabezpečí hlbší prienik na územie NATO z územia tejto krajiny.“