Podpora vojenskej hrozby môže byť trestným činom proti mieru.

   Občania Slovenskej republiky, ktorí verejne hlásajú potrebu zvýšenia vojenskej hrozby voči Rusku, sa podľa môjho názoru dopúšťajú trestného činu.

   Trestný zákon hovorí:

DVANÁSTA  HLAVA

TRESTNÉ ČINY PROTI MIERU, PROTI

ĽUDSKOSTI, TRESTNÉ ČINY TERORIZMU, EXTRÉMIZMU  A TRESTNÉ ČINY

VOJNOVÉ.

Prvý diel.

Trestné činy proti mieru a ľudskosti, trestné činy terorizmu a extrémizmu.

§ 417

Ohrozenie mieru.

(1) Kto v úmysle narušiť mier akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo inak podporuje vojnovú propagandu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až desať rokov.

—————

   Už v minulom storočí dospela podstatná časť svetovej verejnosti k poznaniu, že globálny jadrový konflikt nemôže mať víťaza. Napriek tomu prišiel prezident USA R.Reagan s projektom hviezdnych vojen. Výsledkom bol sovietsky ústup od ďalšieho zbrojenia. Nebol to však ústup z humánnych, ale z ekonomických dôvodov. Politika zvýšeného zbrojenia zaznamenala úspech.

   Dnes sa situácia v podobnom duchu opakuje. Lenže. Lenže nevstupujeme do tej istej rieky. Dnešné Rusko nemá dôvody na ústup. Práve naopak. Podrobnosti odložme bokom. Pre nás je dôležitejšie, aký dôvod na zvyšovanie hrozby máme my!? Aký dôvod máme neobnoviť politiku uvoľňovania!? Aký dôvod máme nevyskúšať to!?

   Ak niekto hlása politiku vojenskej hrozby namiesto vzájomnej dôvery, musí si byť absolútne istý, že jeho protivník má zlé úmysly a ustúpi. Kto garantuje takúto istotu? Ak k ústupu nedôjde, potom riziko premeny rastúceho napätia na ozbrojený konflikt narastá. Ak sa nepreukážu ani zlé úmysly protivníka, tak tvrdenie, že propagácia vojenskej hrozby nie je propagáciou vojny sa tak stáva len výhovorkou. Takýto postup od začiatku vedome uprednostňuje vojenské riešenie pred mierovým. Je preto propagáciou vojny a je  preto ohrozením mieru. Podľa vyššie citovaného ustanovenia ide o trestný čin. Je naivné myslieť si, že by sa dnes našli odvážni prokurátori a sudcovia, ktorí by prípadnú žalobu dotiahli až k vyneseniu trestu. Ale nie je všetkým dňom koniec.

   Spoločenské vedomie je premenlivé. Jeho zmeny znamenajú aj zmenu hodnotových súdov. To, čo dnes davy prehliadajú,  môžu v čase prudkých a vypätých spoločenských zmien považovať za zločin. Občania Slovenskej republiky, ktorí v súčasnosti veľmi snaživo propagujú myšlienky zvyšovania našej vojenskej hrozby voči Rusku, môžu byť teda pri nekompromisnom posudzovaní považovaní za zločincov. Ide o neznáme osoby, ale aj známe – tzv. kaviarenských povaľačov, žurnalistov a dokonca aj ústavných činiteľov. Je čas upozorniť ich, že ak s tým neprestanú, môžu za to raz „skončiť v base“.