Peniaze, peníze a ekonomika
Voľné pokračovanie článku „Koniec EÚ na dohľad“ na tému ekonomika.
Peniaze, peníze a peňeži. To sú tri veci, ktoré sú potrebné na vojnu, ale súčasne aj tri veci, ktoré boli príčinou všetkých vojen v celej histórii ľudstva.
Ďaľšia existencia EÚ je vo hviezdach. Keby som bol astrológ, vedel by som presne čo má nastať. Lenže som len pozorovateľ a z prebiehajúceho deja vyvodzujem závery a snažím sa predvídať budúcnosť. Akákoľvek zmena správania, konania a postojov môže moje predikcie zmeniť. Idea voľného pohybu tovaru a osôb je správna a na tomto by mohla stavať Európa do budúcna. Kapitál je samostatná kapitola, pretože v jeho ponímaní nastanú obrovské zmeny a budúcnosť sa s ním už nedá jednoznačne spájať. Je to určite prekvapujúce vyhlásenie, a na prvý, a dokonca aj na druhý pohľad vyzerá nepravdepodobne, ale ja to už beriem ako fakt, s ktorým počítam rovnice vývoja. V predchádzajúcich blogoch som spomenul volebný zákon, ktorý bude iniciátorom radikálnych zmien v usporiadaní spoločnosti. Samotnou príčinou, akýmsi primárnym spúšťačom zmien, bude vojna, ktorá je paradoxne, vedľajším následkom základného problému – rozpadu hodnôt spoločnosti. V článku by som sa chcel zaoberať ekonomikou po stránke hodnotovo-morálnej, ekonomikou budúcnosti. Kvôli lepšiemu pochopeniu, mal tomuto článku predchádzať článok o hodnotách, ale, pretože línie sa prelínajú a do budúcna budú úzko späté, spojitosti načrtnem aj tu. Nie som ekonóm a preto neposkytnem odborné, rukolapné zdôvodnenia. Chcel by som načrtnúť pravdepodobnosť ďaľšieho vývoja ekonomického systému, pretože kapitalizmus je už mŕtvy. Teda, ideovo je mŕtvy, a tam kde nie je vízia budúcnosti, nie je právo na ďaľšiu existenciu. Súčasný systém dožíva už len svojou zotrvačnosťou a kopením chýb urýchľuje svoj absolútny koniec. Musíme sa nevyhnutne začať zaoberať systémom postaveným na nových základoch.
Aké parametre bude musieť nový systém napĺňať? Skôr ako začnem, musíme si uvedomiť, že sa bude jednať o celosvetovú premenu, prerod bude sprevádzaný brutálnymi vojnami, bude trvať dlhú dobu, bude presahovať dĺžku dekády a pravdepodobne aj storočia. a z tohto dôvodu niektoré z mojich predpovedí sa dnes budú zdať utopické, nepravdepodobné.
Globálnosť. Po definitívnom skone kapitalizmu sa otvorí možnosť pre nástup globálneho systému. De facto kapitalizmus už skonal, pri živote ho udržiavajú len kroky politikov, ktorí netušia čo s tým. Cca 10% populácie planéty vlastní takmer celé jej bohatstvo. Ak má byť kapitalizmus životaschopný aj naďalej, bohatá vrstva musí začať vykorisťovať samu seba. A to bude teda riadne funny! V reále si to však neviem predstaviť. No, ale aj tak, čo by sa stalo potom, keď sa aj tento proces ukončí a celá zemeguľa sa sústredí v rukách jediného človeka? Poberie sa vykorisťovať mimozemšťanov? Ale, vážne, viete si predstaviť ten svet? Silné mocenské a ozbrojené zložky, ktoré budú udržiavať nespokojnosť poddaných, odporcov likvidovať, potlačené práva a sloboda ostatných obyvateľov planéty. Ostatne, vývoj tohto procesu je pozorovateľný už dnes. Spomeňme len legendárny výrok slovenského prezidenta Andreja Kisku: „Ľudské práva nemôžu byť nadradené obchodným záujmom“, alebo aj nedávny prejav Camerona pri OSN , v ktorom hovorí o terorizme. Všetci, ktorí nezdieľajú oficiálny názor, sú potenciálni teroristi. Aplikovať sa to dá na každého ideového odporcu. Ako blízko majú tieto idey k fašizmu?. Alebo sa pozrime, ako bola zlikvidovaná myšlienka líbyjského vodcu Kaddáfího o africkom zjednotení a zavedení spoločnej africkej meny. Jeho odstránením bol zlikvidovaný nielen on, jeho myšlienka o spoločnej Afrike, zlikvidované boli aj dlhy Západu voči tejto krajine a zlikvidovaná bola aj bezpečnosť regiónu severnej Afriky a tým aj Európy. Prečo sa po príchode demokracie do Lýbie z tejto zasľúbenej zeme valia hordy utečencov cez Lamperduzu do Talianska? Taliani si nevedia dať rady a Európa sa len slepo prizerá narastajúcemu problému. Ach, ešte stále netušíme ako vážne sme si ublížili. Pred Líbyou sa nadchádzajúce udalosti ešte dali zvrátiť, dnes už to nie je možné. Pokračujme radšej v téme, pretože zoznam krajín postihnutých demokraciou je nekonečne dlhý.
Ak máme záujem ukončiť vládu kapitálu nad osudmi ľudí, budeme musieť buď majetok prerozdeliť inak, alebo zmeniť náš prístup k problému vlastniť a ovládať. Alebo jedno aj druhé. Vojna nám napomôže zmeniť hierarchiu hodnôt a do popredia sa opäť zaslúžene pretlačí život, právo na život a rešpekt k právu na život iných. Pojem vlastniť ustúpi do úzadia. Nedá sa slúžiť Bohu aj mamone. V kontexte globalizácie budeme jednoznačne musieť uvažovať o jednej svetovej mene, pretože tak, ako sa dnes tvrdo bojuje o dollár, o 100 rokov sa podobne bude bojovať o juan, alebo rubeľ. A tu sme pri koreni odvekého problému vojen na planéte Zem. Majetok a bohatstvo. Vojny sa vždy viedli o léno, iné v mene náboženstva, motívom však vždy bol majetok. Aktuálne je potrebné brať do úvahy aj otázku, či po procese globalizácie ekonomiky budú peniaze vôbec potrebné? Nebudú peniaze, nebudú vojny. Ale to trošku predbieham udalosti a dostávam sa až za horizont videnia.
Udržateľnosť. Po vojne, v dôsledku ekologických katastrof, na ľudstvo udrie otázka udržateľnosti života na Zemi celou svojou silou a budeme prinútení okamžite zastaviť rabovanie planéty. O slovo sa bude hlásiť úspornosť, efektivita a ohľaduplnosť. Rapídnym a náhlym zhoršením klímy dôjde k nedostatku potravín a problém dostať vývoj do normálu budeme musieť riešiť bezodkladne. Príroda sa ale nedá opraviť šibnutím čarovného prútika zo dňa na deň, strádanie preto bude dlhé a zanechá v ľudoch nezmazateľnú stopu hlbokého duchovného zážitku, ako poučenie pre všetky budúce generácie.
Harmónia. Harmónia v ekonomike? Samozrejme, číry nezmysel. Ale iba naoko. Akokoľvek sa Vám tento pojem nepozdáva, harmónia musí presvetľovať celé naše konanie, aj počínanie v ekonomike. Ak organizmus neladí, chorľavie, ak nedôjde k náprave, chradne a nakoniec umiera. Tak nám dnešný európsky ekonomický organizmus umiera pred očami. Pozoruhodné, počínanie Západu, ktoré má slúžiť k obnoveniu vitálnych funkcií ekonomického systému napomáha urýchleniu jeho definitívneho konca. Ekonómovia sú bezradní, pretože nech urobia čokoľvek, všetko sa neskôr ukazuje ako nesprávne. Jedni radia šetriť, ale súčasne chcú zvýšiť spotrebu. To sa jednoducho nedá. Druhí radia nalievať viac prostriedkov do ekonomiky, tých zase ohrozuje inflácia. Akýkoľvek krok, neblahé následky. Víťazne sme svojho času solidárne zachránili Grécko, a dnes to isté Grécko požiadavky veriteľov chce solidárne zmiesť zo stola. Keď nám na hlavu padajú čísla a výsledky sú desivé, zmeníme metodiku výpočtu. Slovensku tak zázračne klesol dlh verejnej správy pod 55%. Problém bankového sektora v Európe, kde približne pätina bánk neprežila záťažové testy podľa údajov spred roka, kde môžeme byť dnes? ECB nesmie vykupovať dlhopisy problémových krajín na primárnom trhu, robí to na sekundárnom. Aký je v tom rozdiel? V zásade žiadny, ibaže klameme sami seba. Do toho uvaľujeme sankcie na Rusko, v dôsledku čoho klesol export Nemecka do RF o štvrtinu. Akciové trhy Európy sa prepadli nedávno najhoršie za posledných 20 rokov. Ak sa podarí dostať Rusko na kolená, EÚ to ekonomicky neprežije. Páchame rituálnu samovraždu pred celým svetom. To robia len samoľúbi exibicionisti. A zrušiť sankcie nie je jednoduché. Na Srbsko sú dodnes uvalené sankcie, ktoré boli uvalené voči Miloševičovmu režimu, hoci je tento človek osem rokov po smrti. Vo Francúzsku, krízou zmietanej krajine, uvažujú o nedodaní nosičov Mistral Rusku. Projekt za 1,2 mld.€ a pokuta údajne násobná. Mistrál, kto vie odkiaľ fúka vietor? Francúzsko je pod tlakom svojej ekonomiky a pod tlakom USA. Dva mlynské kamene ho rozomelú. Rozum velí kontrakt naplniť, USA velí Mistraly nedodať. Dovolím si tvrdiť, že kontrakt nakoniec nebude naplnený, odovzdanie bude odkladané a voči Rusku budú vznášané ďaľšie požiadavky, ktoré nie sú zakontrahované a nie je v moci RF ich naplniť. Prečo si to myslím??? Európski politici, no, ehm, ako to slušne povedať? Oni síce možno aj poznajú múdre rozhodnutie, ale akosi nemôžu. Táto impotencia politických predstaviteľov celú EÚ zabije. Myslím to do slova a do písmena. Čelní predstavitelia európskych krajín sú vydierateľní. Dokonca Putin sa zdôveril, že medzi štyrmi očami mu niektorí európski politici priznali, že rozhodnutia nemajú celkom vo svojich rukách. Systém má páky ako na nich. Na Merkelovú NSA vytiahne milenca (horšie by bolo, ak milenku), Ficovi nedoprajeme ďaľšie hodinky z eurofondov, v Bulharsku rozpútame „bankové“ nepokoje atď.. Systém jednoducho vie, ako na to, Francúzsko nevynímajúc! Aj Slovensku bol vyslaný jemný signál, v podobe nepreplácania eurofondov, k vynúteniu poslušnosti. Fico teda kritizuje, ale vždy sa podriadi. Výsledkom je napríklad reverzný tok plynu na Ukrajinu. Maďari ho v pude sebazáchovy zastavili, za čo sa im dostal z Ruska plný objem dodávok zemného plynu a z USA zákaz vstupu predstaviteľom moci, kvôli údajným obvineniam z korupcie. Samotná EÚ bojkotuje dostavbu Južného prúdu a ohrozuje tak existenciu (svojich!) členských krajín závislých na dodávkach z RF. Alebo Ukrajina. UA svojim konaním poškodzuje záujmy EÚ, a hoci je Ukrajina rozhodnutá zmrznúť, Európske krajiny si nechcú dovoliť nechať úplne rozvrátiť vlastnú ekonomiku a tak robia Ukrajine garanta za platby Rusku. Podotýkam, že UA je nečlenská krajina EÚ, ale čo sme si navarili…, tak si pekne kalich horkosti vypime až do dna, či ako to je. V súvislosti s plynovým dohovorom dohodnutým v Bruseli stojí za zmienku, že Rusko prakticky opäť dosiahlo to, čo od počiatku požadovalo. Trhovú cenu za plyn mierne upravenú, ktorú ponúka už asi pol roka, preddavky na odber, a od Ukrajiny bude čiastočne zaplatené za dlh (3,1 mld. do konca roka) peniazmi európskych daňových poplatníkov s otáznikom návratnosti. Aj tu hrozí riziko, že Ukrajina Rusku nezaplatí a problém dodávok cez jej územie sa opäť obnoví. To však bolo jasné už na Majdane, že Európa stúpila do… problému. Ako hovorím, dobré riešenia sa už minuli. Zostali zlé a ešte horšie. Rovnováha je vážne narušená a symptómy choroby sú varujúce. Balans však už nevyrovnáme, pretože politici by museli priznať farbu a liečiť príčiny, nie prejavy. A takáto ochota tu nebude, preto musíme očakávať, že systém sa čoskoro zrúti. Ak neobnovíme harmóniu dobrovoľne, prinúti nás k tomu vývoj. Poriadok však v každom prípade bude nastolený. Skôr, alebo neskôr, avšak s horšími následkami.
Ľudskosť. Žijeme vzrušujúcu epochu prerodu, na vlastnej koži zažívame odchod starého a príchod nového spoločenského poriadku a zrod nových ekonomických pravidiel. Vytvorenie nového ekonomického systému nebude vôbec jednoduché. Pozrime sa s akou vehemenciou sa kapitalizmus a korporatizmus snaží obhájiť právo na svoju ďaľšiu existenciu. USA vyvíja na Európu enormný tlak k podpisu obchodno-politických dohôd. Udalosťami na Ukrajine neváha ohroziť Kontinent vojnou. V tejto súvislosti ma nikdy neprestane fascinovať prístup európskych politických analfbetov, ktorí k tomu aktívne prispeli a prispievajú. Parafovaním dohôd TTIP, alebo CETA by európske krajiny podpísali ortieľ nad svojou slobodou a umožnili plný nástup kapitálofašizmu v Európe. Z toho, ako sa korporácie presadzujú, z toho, že držia pod svojou kontrolou silové ozbrojené zložky, z toho, že neváhajú občanov iných krajín bez milosti uvrhnúť do vojny, ak to slúži k presadeniu ich zámerov, z toho môžeme vydedukovať, že neskôr sa nebudú rozpakovať použiť násilie aj voči vlastným obyvateľom. Vidíme, že boj s kapitalizmom bude naozaj vážne tvrdý a ani ľudský život mu nebude stáť v ceste. Spomeňme si na našu Gorilu, ktorej pochopenie je nám najbližšie. Na chvíľu sa tu pozastavím. Na prípade Nicholsona vidíme, že jedinec proti systému nič nezmôže. Ani sedem statočných, ani dvanásť do tucta. Vidíme, aké ťažké kalibre boli proti Nicholsonovi použité. Lenže ak sa občania zjednotia všetci, smelo sa budú môcť oprieť o 2. článok Ústavy SR a realizovať štátnu moc priamo, úplne demokraticky. Ale to už hovorím o metódach vysporiadania sa so súčasným stavom a dostanem sa k tomu v budúcej časti. Ako som popisoval v Matrixe, peniaze plodia peniaze a častokrát nevytvárajú žiadne iné hodnoty. V tejto virtuálnej ekonomike už celkom uniká zmysel práce. Vpred nás poháňajú čísla. DPH, HDP, inflácia, deflácia, schodok, verejný dlh, výber daní, akciové indexy. Ako žijú reálni ľudia nie je v tejto ekonomike dôležité, leda pred voľbami. Podstatné je, aby pozitívne ukazovatele nášho blahobytu rástli. Ak nie, zmeníme metodiku výpočtu. Čo je vlastne zmyslom toho, že pracujeme? Zmyslom by malo byť zvyšovanie kvality nášho života a života iných. Ako to je v súčasnosti, je na skutočne dlhú polemiku. Každé štvrťstoročie sa technológie dostanú do vyššieho levelu a požiadavky na manuálnu prácu sa znižujú. Logicky bude nezamestnaných pribúdať a príjmová skupina obyvateľov bude musieť postupne odvádzať vyššie percento odvodov, aby sa uspokojili sociálne potreby spoločnosti. V súvislosti so starnutím populácie budú pribúdať ďaľšie výdavky spoločnosti na dôchodky, ale aj zdravotnú starostlivosť. Problém chceme riešiť zvýšením veku odchodu do dôchodku. Týmto, ale obsadíme pracovné miesto niekomu inému. Problém to nerieši, ocitli sme sa v začarovanom kruhu. Rusi majú podobné problémy a uvažujú o skrátení pracovného týždňa na 4 dni, za ponechania rovnakých podmienok ako v súčasnosti. Oproti nám však majú výhodu, takmer žiadny dlh a suroviny v rukách štátu. A celkom prirodzene sa tak dostávame k stati ako problém riešiť. Ľudskosť a solidarita budú výrazne ovplyvňovať budúcu ekonomiku, pretože len čoraz nižšie percento pracujúcich, bude skutočne výkonných v dnešnom ponímaní. Od spoločnosti (štátu), ale občania budú očakávať uspokojenie svojich potrieb.
Dane. V žiadnom prípade nesmieme zabudnúť spomenúť dane. Za feudalizmu sme platili „desiatok“ pánovi, dnes platíme pätinu štátu, na priamych aj nepriamych daniach odvedieme štátu až polovicu našich príjmov. Čert to ber, keby… keby tieto prostriedky boli použité účelne a k prospechu obyvateľov. Buďme k sebe úprimný, moloch štátu väčšinu prostriedkov preje. Mzdy štátnych úradníkov, náklady na prevádzku jednotlivých rezortov. Podľa nedávno zverejneného článku, len v rezorte obrany sa 80% jej rozpočtu minie na platy. Chcel som napísať vojakov, ale nenapíšem, pretože neviem či je v rezorte zamestnaných viac vojakov, alebo sekretárok na Minobrany. (V súvislosti s týmto ministerstvom ma vždy napadne zázračná investícia MOKYS.) To je len jedna časť problému, ďaľšia otázka znie, aké percento sa spotrebuje neúčelne, neefektívne. Ďalej, aké percento sa stratí v korupčnom prostredí. Ako dokážeme zdaňovať nadnárodné koncerny? Otázka rovnakého metra prístupu podnikateľov k výhodám. Štát nám prezentuje trojpercentný deficit štátneho rozpočtu ako úspech našej ekonomiky. Pýtam sa, ste na hlavu? Veď to znamená, že každým ďaľším rokom sa zadlžujeme viac a viac. V celej histórii Slovensko nemalo ani raz vyrovnaný rozpočet. Treba to zaraziť. Zadlžujú nás naši predstavitelia zámerne, alebo tak činia z dôvodu svojej obmedzenosti? Malo by to byť trestné. Švajčiari majú zakotvený vyrovnaný rozpočet dokonca v ústave. Míňame to, čo nemáme. Raz to budeme musieť splatiť, alebo štát dúfa v zázrak? Je jasné, že spoločnosť bude musieť riešiť daňovú otázku veľmi komplexne. Je nutné rozmeniť kumuláciu veľkého balíka prostriedkov na drobné. Tam, kde sú veľké peniaze, tam sú aj veľkí zlodeji. Úzko to súvisí so zmenami v usporiadaní spoločnosti, o ktorých som už písal. Subsidiarita. Všetko, čo môžem vyriešiť doma, nebudem riešiť na obci, okrese atď… Štát posilnením právomocí nižšej správy, musí posilniť aj jej rozpočty. Nie, predchádzajúca veta nie je správna. Naopak, obce, mestá a okresy musia určiť výšku rozpočtu pre štát, podľa toho aké právomoci štátu delegujú. V tejto súvislosti pochopíte prečo sa musí zmeniť správa štátu tak, ako som to popísal v súvisiacich článkoch. V súvislosti so správou daní a spravovaním majetku spoločnosti je potrebné nevyhnutne riešiť trestnú zodpovednosť. Spomeňme si na Mikulčíka s Miklošom, čo spáchali Daňovej správe. Áno, najväčší zlodeji a podvodníci stoja v najvyšších štátnych funkciách a navzájom sa kryjú s finančnými skupinami. Pri výbere daní a tvorbe rozpočtu musí štát vychádzať z predpokladu, že jeho príjmy sa nepodarí zvýšiť. Musí sa teda naozaj vážne zaoberať myšlienkou zníženia výdavkov. Výrazné zníženie výdavkov sa dá dosiahnuť najmä prepúšťaním štátnych zamestnancov. Predpokladám, že tak, ako v takmer každej obchodnej spoločnosti, výdavky na mzdy tvoria najvyššie percento v položke mínus. Predtým je však potrebné vytvoriť mechanizmy, aby títo ľudia mohli byť užitoční pre spoločnosť a aby z toho dokázali prežiť. Dnes je pre nás ťažké predstaviť si, ako budeme platiť dane, ak nebude existovať žiadna mena? Pritom je to celkom jednoduché, pri dnešných ekonomických mechanizmoch a usporiadaní vzťahov to však nie sme schopní pochopiť. Práve plné nepochopenie nových princípov si bude vyžadovať používanie niektorých zabehnutých režimov aj po nástupe nového systému.
Vybrané podporné videá a články:
Vladimír Putin vo Valdajskom klube
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!