Pekný sen

Kráčala som mestom plným bielučkého snehu. Pozrela som sa na radničnú vežu, času do otvorenia plavárne mám ešte habadej … pomyslela som si a prekročila som veľký závej k stojanu na bicykle. Nasadla som na svoj lolo bicykli (červený bicykel) a po ešte panenskom snehu som si to šinula smerom na Sedmičku (VII. sídlisko). Cestou som cez výklad zamávala kamarátke za pokladňu drogérie a v novinovom stánku som zazrela že majú nové číslo môjho obľúbeného časopisu.

Zastavila som sa v knižnici, vymeniť si knihy. Som tu takmer každý týždeň a aj dnes si beriem 4-5 viac i menej obchytaných kníh ktoré prečítam cestou do Nitry alebo len tak, po večeroch, keď v TV nedávajú nič zaujímavé. Na plavárni som vybehla na poschodie k bazénu, voda a plávanie mi dnes padli výnimočne dobre. Na mobile som si našla neprijatý hovor a správu od Janky. Správa znela: Ahoj schwesterka, mozes o tretej vyzdvihnut Daniho zo skolky? Ja sa musim v praci trochu zdrzat a s najvacsou pravdepodobnostou to nestiham. Odpísala som že samozrejme a na bicykli som sa presunula k Lodiaru. Kúpila som lososové filety a hranolky, Danielko si pochutná.

Doma som si pri varení prečítala noviny a pred treťou už som sedela v aute pred Daniho škôlkou. Cestou domov mi rozprával ako dnes maľovali zimnú krajinu a vystrihovali snehové vločky a že jeho a Nelinkina boli najkrajšie, na schodišti mi povedal básničku ktorú sa dnes naučili. Povedala som mu čo som pre neho pripravila a so žiariacimi očkami mi pri umývaní rúk hovorí: „Eka, to je dobré papajko.“

Vtom som sa zobudila. Červenou odrazkou mi „hokejka“ (barla) popriala dobré ráno. Pod sprchou s vyloženou nohou som rozjímala o tom aký pekný sen sa mi sníval …