Pamätný deň deklarácie zvrchovanosti bol falošné politikum

Nedeľné oslavy Deklarácie zvrchovanosti Slovenska boli obsahovo vyprázdnené falošné politikum. Ďalšia búrka v slovenskom toxickom pohári vody. SMER či SĽUK sem-tam, to je jedno. V kontexte s udalosťami niet čo oslavovať.

Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Schválené Slovenskou národnou radou uznesením zo 17. júla 1992 číslo 26:

„My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.
Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.“
Bratislava 17. júl 1992

Deklarácia o zvrchovanosti nemala žiadny právny účinok. Mienená ňou bola vôľa pre „autentickú federáciu“ typu spolkové Nemecko, USA… konfederáciu, žiadna z týchto foriem sa nestretla s konsenzom. Treba odlišovať sémantické rozdiely pojmov zvrchovanosť, suverenita, samostatnosť. Referendom boli voľby v Česku a na Slovensku s výsledkom Klaus a Mečiar, ich rokovania, demisia prezidenta Havla, z čoho (v zjednodušenej krátkosti) napokon vzišiel akt dohody o rozdelení. 

Prvého septembra 1992 bola prijatá Ústava zvrchovanej Slovenskej republiky. Preambula ústavy: „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave“ a nasleduje ústava.

Chceli sme samostatnosť, suverenitu a zvrchovanosť, preto sme opustili federáciu s Českou republikou. V roku 2004 bola európskym spoločenstvom odmietnutá Ústava Európskej federácie (Ústava pre Európu). Tá sa v rokoch 2007-9 zmenila na Lisabonskú zmluvu o spôsobe a fungovaní Európskej únie, smerujúcu k federalizácii a centralizácii moci. Slovensko ju aj s desuverenizačnými hrozbami a rizikami, na rozdiel od iných členských krajín prijalo bez akýchkoľvek námietok a výhrad. 

Piaty júl je štátny sviatok svätého Cyrila a Metoda s odkazom na solúnskych kresťanských poslov jazyka a kultúry Slovákov, na ktorý odkazuje preambula slovenskej Ústavy.
Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR 17. júl je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR.

Oba dni boli zneužité na falošné politikárčenie bez skutkov pseudo vlastencami a národovcami na falošnom kresťanskom pozadí. Čaká nás ešte hanba prvého septembra, štátneho sviatku prijatia Ústavy zvrchovanej slovenskej republiky.

Vstupom do EÚ a NATO Slovenská republika o svoju zvrchovanosť prišla. Jej stratu prehlbovali a prehlbujú všetky slovenské vlády. Zvonka aj zvnútra je vedený útok na preambulu ústavy, ktorá je dnes už len bezvýznamný popísaný zdrap papiera. Slovensko je s EÚ kolóniu Westernu, súčasťou globalistického matrixu Pax Americana a zvonka či zvnútra rozkladané neomarxistickou voluntaristickou ideológiou „európskych hovnôt“ (sorry, „preklep“).

Právo veta v Európskej rade je poslednou poistkou národných štátov pred stratou všetkej suverenity. Predbežne je v ohrození v zahraničných a bezpečnostných politikách (Scholz). EÚ ale ide za hranice možného tlakom na prijatie pseudo práv osôb a skupín dúhy, v opore o nič! Pribudne do slovenského kalendára ďalší štátny sviatok alebo pamätný deň?

Slovenská republika potrebuje zmenu systému v prístupe k sebe, revíziu národno-štátneho záujmu bez cudzieho diktátu, návrat k zvrchovanosti a novú druhú ústavu, kde zvrchovanosť je inherentne včlenená do materiálneho jadra ústavy.

Systém nemožno zmeniť žiadnymi voľbami, len zmenou systému. Odmietnutie systému som deklaroval vzdaním sa svojho aktívneho volebného práva po prvom kole prezidentských volieb. Sviatok Cyrila a Metoda ani Deň deklarácie slovenskej zvrchovanosti som neslávil. Postupne mi od osláv odpadol dôvod.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan