Otázky verejnosti

Priebeh prezidentských volieb a kreovanie ústavného súdu položilo na stôl otvorenej občianskej spoločnosti a verejnosti niekoľko naliehavých a ďalších vzájomne súvisiacich otázok.

Infovojna, Harabin, 12.8.2019 (archív): https://www.infovojna.sk/archiv/informacna-vojna
Ad 1.: V prípade pochybností o dôveryhodnosti a nestrannosti ústavného súdu, o čom svedčia okolnosti kreovania ústavného súdu, je namieste dočasne zrušiť a rozpustiť ústavný súd, a na dobu nevyhnutne potrebnú, vytvoriť osobitné ústavnoprávne kolégium na najvyššom súde, s delegovanými právomocami pre veci slovenskej ústavnosti;
Takáto prax a eventualita je v demokratickom svete možná. Ibaže slovenská ústava túto eventualitu pre krajný prípad v naliehavom verejnom a spoločenskom záujme nepozná.
Ak ústavný súd môže konštatovať neústavnosť ústavného zákona, zákonodarný zbor hypoteticky môže konštatovať neústavnosť voľby kandidátov a ich menovania  hlavou štátu.
Dá sa konštatovať, ako vraví skúsenosť, že žiadne kapre si svoj rybník nevypustia.
Vypustiť im ho môžu občania. Nie voliči, ale občania. S ľudskými, občianskymi a politickými právami na verejné zhromažďovanie a prejav slobodnej vôle. Príklady z nedávnej doby: Hnutie „slušákov“ na Slovensku a Milion chvilek pro demokracii v Česku. Nekomentujem, iba pripomínam.
Ústava garantuje občanom právo na kompletný a funkčný ústavný súd, ktoré je im plitikárčiacimi zákonodarcami odopierané a zdržiavané. Majú právo dožadovať sa svojho práva aj na verejnosti.
Občianskej spoločnosti ponúkam otázky:
1. Dôverujete-nedôverujete parlamentom takto zjavne politicky volenému a kreovanému ústavnému súdu? Áno? Nie? Dôveryhodnosť ústavného súdu nemôže byť postavená na tajnej alebo verejnej voľbe kandidátov.
Voľba kandidátov na ústavných sudcov nepatrí do skrz-naskrz politického a spolitizovaného parlamentu. Táto žalostná kalvária bude pokračovať na jeseň až do zvolenia plného počtu 18-tich kandidátov a kandidátok pre rozhodnutie prezidentky Čaputovej…
2. Dôverujete novej prezidentke vo veci jej rozhodnutí výberu a menovania parlamentom zvolených kandidátov na ústavných sudcov? Áno? Nie?
Ad 2.: Ak je „na stole“ neodstránené dôvodné podozrenie, ktoré netrvá len ako čiasi (Harabinova) „paranoidná“ domnienka, prednostne riešiť oprávnenosť a ústavnosť voľby prezidentky Čaputovej. Problém je akt prezidentského sľubu prezidentky Čaputovej do rúk nového predsedu ústavného súdu pána Fiačana.
Ad 3. Problém je možnosť politickej činnosti sudcu v kresle. Zákon o sudcoch a prísediacich, rozumej: Lex Harabin. Boja sa ho, nenávidia ho ako čerta.
Ad 4. Trvá otázka nezávislosti inšpekcie ministerstva vnútra.
Ad 5. Pribudla otázka nefunkčnosti a účelu disciplinárnych konaní na najvyššom súde; je eticky aj inak vylúčené, aby sudcu najvyššieho súdu disciplinárne „riešil“ sudca nižšieho súdu tobôž mimovládky. Navyše, finančná motivácia členov disciplinárneho senátu, aby bol záujem, lebo nie je, je korupčná.
Slovenská justícia a justičná sústava je vnútorne rozložená. Nezakladá dôveru občanov Slovenska.
Mimochodom, na stole ústavného súdu leží aj nevybavená Harabinova sťažnosť vo veci otázky ústavnosti všeobecne povinných koncesionárskych poplatkov.
Jedna z poslucháčok položila otázku možnosti elektronických volieb. Harabin odpovedal, skrátim to: Musela by byť záruka, že elektronické voľby nebudú elektronicky manipulované, lebo Eset a Mistrík.
Zrejme ste prejavili ľudský a občiansky záujem a reláciu si pozorne vypočuli. Mali ste možnosť v počuť aj názory v opore o fakty, o cenzúre vykonávanej fejzbúkom a nielen v súvislosti s menom Tommy Robinson. Generálna prokuratúra, povinná kontrolovať dodržiavanie zákonnosti na Slovensku nekoná, a vo veciach extrémizmu koná selektívne…
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Inštitút ľudských práv žiada trestné stíhanie Harabina, s radosťou píše denník SME a jeho údajný trestný skutok „dofarbuje“:
https://domov.sme.sk/c/22185749/institut-ludskych-prav-ziada-trestne-stihanie-harabina.html
Žalovaná strana reaguje:
https://www.webnoviny.sk/su-to-liberalni-fasisti-reaguje-harabin-na-trestne-oznamenie-podane-institutom-ludskych-prav/?fbclid=IwAR3wEEVWSYggksXCif57D8VmDuxuJnK72npSXQgujA68-4yrUK3K3ctHQ-g
Kľúčovou agendou IĽP sú údajné, práva „dúhy“ a nenávisť k kresťanom. Ostatok je len zásterka.
Takéto trestné oznámenie môže podať len právne negramotná persóna. Fyzická alebo právnická.
Označenie IĽP ako „Soros jugend“ nemá charakter trestného činu.
Ak by mali byť stíhané všetky persóny s ich výrokmi typu „liberálni fašisti“ na jednej, a „nacisti“ na druhej strane, Čižnár, jeho prokuratúra a OČTK sa aj zbláznia a samo znefunkčnia.
Na mieste je zamyslieť sa nad významom a obsahom týchto nálepiek, a ich validitou, vo vzťahu k ideologickej a politickej realite.
Dôkazné bremeno je na IĽP, nie na JUDr. Harabinovi.
Prokuratúra ale koná selektívne.
Prípad od prípadu priznáva svoje kvality a farbu.Nezvládla Kotlebu-ĽSNS, na stole má „smútok“ s „antisemitom“ Rostasom.
…
Peter Weisenbacher (IĽP) sa na svojej stránke fejzbúku pochválil, že Yyoutube odstránilo video, v ktorom Weisenbachera „ohováral Ľubo Huďo“.

No, ohováranie sa rieši inak, nie cenzúrou na objednávku. Potvrdením alebo vyvrátením tvrdení. Spôsob, aký zvolil „poškodený“ je útek pred slobodou slova, názoru a presvedčenia a zrejme aj faktmi, zhodnými alebo blízkymi pravde.
Ohováranie sa rieši inak, nie cenzúrou na objednávku. S možnými konzekvenciami pre jednu alebo druhú stranu (ako protiprávny skutok ohovárania a konanie na ochranu osobnosti).
Odstránenie videa je skutok v rozpore s ústavným a právnym poriadkom SR; dá sa nazvať ako „útok“ na slobodu slova, názoru a presvedčenia.
Typický Weisenbacher; svojím oznámením svetu, uvalil na seba podozrenie s podobných nekalých praktík s objednávkami a udaniami fejzbúku a Youtube na cenzúru a odstraňovanie označeného obsahu; typický „liberálny demokrat“. Jeho anketa a anticena Homofób roka je proto neo liberálno-fašistická…