Osamelí vlci, vlčice, terorizmus a psychiatria

Na parketu klinickej psychológie a psychiatrie ale aj ideológie a politiky patrí „náš“ strelec v Hurbanove, v česko-moravskom Uherskom Brode, Dahlgren, osamelec Harman z Devínskej novej Vsi, nórsky Andreas Breivik…
Každý z nich inak.
Vražda v Tescu
V pražskom nákupnom stredisku Tesco, v oddelení posteľnej bielizne, 33-ročná žena 22. júla zaútočila nožom a na smrť dobodala 54-ročnú zákazníčku.
Páchateľka si nôž kúpila v mieste svojho činu. Ťažko zranená žena po prevoze do nemocnice zomrela.
Vrahyňou bola pár hodín predtým prepustená pacientka z Psychiatrickej nemocnice Praha Bohnice: „Žena bola prepustená v stabilizovanom stave, s nastavenou medikáciou a plným vnímaním reálneho sveta.“  (MUDr. Martin Holý, riaditeľ).
Tak, aj to by sme mali a vieme, že sa nejedná o precedens: ale vždy sa vo veci, ibaže nie pred ale po čine, vedú odborné a politické diskusie…
Otázky
Je možné, aby pacientka, ktorá sa 5. júla pokúsila uškrtiť zákazníčku v pražskej kaviarni, bola prepustená z liečenia, lebo je v poriadku a môže ísť medzi ľudí? Pacientka sa pred prepustením mala vyhrážať inej pacientke uškrtením.
Aj na Slovensku máme sériu fatálnych zlyhaní polície a jej nečinnosti vo veciach oznámení o nebezpečnom vyhrážaní sa, končiacich smrťou obetí…
Anamnéza páchateľky
Páchateľka údajne nebola postihnutá bipolárnou poruchou tobôž schizofréniou. Psychiatricky „zdravá“ vrahyňa, ako naznačil riaditeľ nemocnice, ale trpí poruchou sexuálnej rodovej identity. Jej transsexualizmus má označenie ako diagnóza F64. Pacientka je v procese medicínskej pohlavnej a rodovej premeny.
„Tak som bol u pani doktorky a povedala mi, že som chlap. Konečne môžem riešiť, čo som nemohol riešiť v detstve…“ uviedla žena. Správala sa a hovorila o sebe v mužskom rode. Začala nosiť sťahovací pás, aby jej nebolo vidieť prsia. Popri tom (podľa info MUDr. Holého) „experimentuje“ aj s drogami…

Rozhovor s riaditeľom nemocnice
Martin Holý podrobnejšie odpovede zaštítil lekárskym tajomstvom (zákon) a  tým, že o správnosti a dôvodnosti prepustenia pacientky rozhodne ministerská komisia nezávislých znalcov z odboru psychiatrie. Priamu zodpovednosť za liečbu pacientky nesie príslušný lekár a nepriamu riaditeľ nemocnice.
Riaditeľ sa bráni aj tým, že „v prípade liečených a vyliečených ale aj zdravých ľudí nie je možné úplne garantovať nulovú pravdepodobnosť ich agresivity voči ostatným ľuďom v spoločnosti.“
Žena bola z nemocnice prepustená pri plnom vedomí a v úplnom kontakte s realitou: MUDr. Holý je aj za seba vnútorne presvedčený, že páchateľka v čase prepustenia bola príčetná. A teda vzápätí „úplne príčetne“ vraždila.
Liečiteľného pacienta spravidla vie a môže medicína liečiť. Slobodné rozhodnutie svojprávnej osoby medicína ovplyvniť nevie…
Psychiater, MUDr. Cyril Höschl, člen komisie k prípadu
„Před časem podobná pacientka slovně vyhrožovala a byla proto „držena“ 14 dní proti rozhodnutí soudu.
Psychiatrická nemocnice Bohnice dostala 50 tisíc pokutu plus příkaz uhradit soudní výlohy za nepřípustné omezování osobní svobody.
A teď tatáž nemocnice schytává za to, že pustila někoho, koho neměla žádný zákonný důvod držet.“
Dodáva tiež, že: „Psychiatrie nedokáže léčit zlo, léčí pouze choroby.“
Autorská poznámka: Zlo je dôsledok duševnej poruchy, choroby alebo patologickej osobnosti. O to viac, že agresormi sú aj tzv. duševne zdravé persóny, ktorých správanie je nepredvídateľné. Alebo áno? Chce to zmenu náhľadu zo strany klinickej psychológie a psychiatrie, ako aj štátu.
Reforma je nevyhnutná. Teda aj zmena legislatívy v prevencii.
Zmienené osoby sú vždy pre svoje užšie a širšie okolie potenciálne nebezpečné.
Viac: http://echo24.cz/a/wTfef/bohnice-nejsou-vestirna-za-vyhruzky-mohou-zavrit-pulku-naroda
Je psychológia a psychiatria dôveryhodná?
Psychológia a psychiatria vo svojej histórii vždy mali aj dnes majú problém so svojou neutralitou.
Ukážkou je aj pozadie a okolnosti príbehu odstránenia homosexuality ako psychickej poruchy zo zoznamu psychiatrických diagnóz, celkom zo zoznamu chorôb WHO a postupnej emancipácie, oslobodzovania, salámovou metódou a úskokmi získavaných práv a nadpráv skupín osôb aj v rámci LGBTIQ…
Americká asociácia psychiatrov (APA) so sídlom v NY odstránila homosexualitu zo zoznamu psychiatrických porúch (disorders) údajne v roku 1973 (?): úplne presné údaje sú odlišné v závislosti na kvalite a valídnosti info zdrojov…
Homosexualita ako medicínska diagnóza bola vylúčená z desiatej edície Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) 1.1. 1993 (MKCH-10).
Ostáva tu otázka: je trasgender choroba alebo „len“ porucha..? A sú-nie sú ňou  postihnuté osoby pre spoločnosť potenciálne nebezpečné?
Tieto ľahko zneužiteľné humánne vedy boli a tiež sú politicky podozrivé, o čom svedčia aj príklady zneužitia psychiatrie na politické účely a objednávku pri likvidácii oponentov a vnútorných nepriateľov režimu.
S tou údajnou a deklarovanou nezávislosťou psychiatrov a znalcov to bolo vždy odborne, vecne a často aj politicky podozrivé. Psychiatria a znalectvo z odboru psychiatrie sa veľakrát v minulosti zdiskreditovalo súdno-znaleckými posudkami spravidla na čiusi objednávku…
Podobnosť s páchateľkou zo Žďáru
Páchateľka zo Žďáru nad Sázavou Barbora Orlová bola v čase skutku na smrť ňou dobodaného študenta nepríčetná a teda, pozbavená zodpovednosti za svoj čin. Súd nariadil jej ochrannú detenciu (paranoidná schizofrénia).

Anamnéza mníchovského strelca
Osemnásť ročný zabijak Ali david Somboli z Mníchova, ako dieťa iránskych azylantov z 90-tych rokov mal nemecké a iránske občianstvo. Nemal spojenie a prepojenie na islamský štát. Nekonal ani z politických pohnútok. Otec je taxikár.
V izbe osemnásť ročného mladíka polícia našla materiály súvisiace s individuálnymi útokmi šialencov a útokmi študentmi.
Tento ďalší osamelý vlk  a skupinový vrah trpel úzkostnou poruchou a bral antidepresíva. Mal „koketovať“ aj s návykovými látkami.
Na svoj čin sa pripravoval, svoje obete na miesto svojho činu lákal fejzbúkom a pod falošným profilom mladej dievky ponúkal jedlo zdarma.
Osobný motív páchateľa a samovraha ešte nie je známy. Dá sa ale predpokladať jeho inšpirácia piatym výročím útoku Andreasa Breivika…
Svedkovia zaznamenali jeho krik: „Ja som Nemec, narodil som sa tu..!“
Na pištol Glock nemal licenciu, vystrelil z nej 300 nábojov, zastrelil 10 ľudí, 27 ďalších zranil. Po útoku spáchal samovraždu.

Práva a slobody pacientov
Jiří Pokora, súdny znalec (psychiater) z Krajského súdu v Brne: „Súčasná spoločnosť bazíruje skôr na právach pacientov. Vo svojej praxi som zažil asi päťdesiat kontrol samozvaných aktivistov až po ombudsmanku, či pacientov nedržíme protiprávne, či ich tam nedržíme príliš dlho a či by liečenie nemohlo byť ambulantné, ale nezažil som ani jednu kontrolu s otázkou, či pacientov neprepúšťame nedoliečených…“
Ide o všeobecný problém v medicínsko-inštitucionálnom priestore možností miery obmedzenia osobnej slobody pacientov a kompetencií k ich slobodným rozhodnutiam…
Túto časť práv a slobôd pacientov si každý psychiatrický systém rieši vo svojich kompetenciách aj vo vzťahu k dobrovoľným aj nedobrovoľným hospitalizáciám v súlade s dikciou zákona.
Medzi zákonom a praxou je však medzera vyplnená pribúdajúcim množstvom individuálnych prípadov.
Terorizmus, islamizmus a a sociopatie
Úplne nové a donedávna nepoznané otázky kladie súčasnosť a terorizmus na báze ideológie islamizmu, porúch osobnosti známych ako sociopatie verzus výslovne duševné poruchy, psychózy, definované a pomenované ako choroby podľa klasifikačného systému chorôb WHO.
Navrátilci zo Sýrie alebo Iraku, ktorí mali kontakt a boli aktívni v prostredí tzv. daeš, by mali nosiť nepretržite funkčný náramok, byť pod sústavnou kontrolou a monitorovaní, mali by sa denne hlásiť, alebo byť trvale izolovaní v detenčných zariadeniach…
Ide o trvale osobnostne narušené a spoločensky potenciálne nebezpečné persóny…
Mimochodom, Česko disponuje dvomi funkčnými detenčnými ústavmi (Brno, Opava), Slovensko podobné zariadenia nemá…
Reforma psychiatrie
Psychiatria stojí pred nutnosťou zásadných systémových zmien a to nielen v diagnostike a liečbe ale aj v prevencii a predchádzaní trestných činov proti majetku, zdraviu a životu aj v časti terorizmus.
Zákon o psychiatrii: „Nedobrovoľná hospitalizácia je možná, ak osoba bezprostredne ohrozuje svoje okolie..“
Do tejto praxe vstupujú súdne rozhodnutia v oblasti ochranných opatrení, medzi ktoré patrí aj ambulantná alebo ústavná liečba páchateľa.
MUDr. Holý: „My, a do našej nemocnice prijímame zo siedmich tisíc pacientov ročne asi jednu tretinu ako tých, ktorí ohrozujú seba a svoje okolie. Ich prepustenie nie je na súde ale na ošetrujúcom tíme.“
Redaktor: „Malo by sa na týchto pravidlách niečo zmeniť?“ MUDr. Holý: „V rámci prebiehajúcej reformy psychiatrie by malo dôjsť  k komplexnejšej participácii všetkých zainteresovaných zložiek mimo psychiatrické nemocnice, v niektorých severských krajinách je možné pacientovi nariadiť spoluprácu s psychiatrickou ambulanciou.“
Problém je aj ochrana psychiatrov pred vlastnými pacientmi

Zároveň tu je ale aj „prázdny“ a ničím nevyplnený priestor medzi vyhrážaním sa a reálnym ohrozením zo strany pacienta lekárovi.
Trestný zákon pozná pojmy vyhrážanie a nebezpečné vyhrážanie a primerane ich kvalifikuje s následkom sankcie.
V prípade psychiatrických pacientov ide o vákuum. Otázka osciluje medzi „pacient je alebo nie je príčetný“ a následne ústi do otázky: kedy je na mieste uzatvorený režimom v nemocnici alebo jeho izolácia a ochranné opatrenia detenciou?
Ak pacientka škrtí niekoho vo verejnej kaviarni, ak sa vyhráža inej pacientke, a následne je prepustená ako zdravá – mal psychiatrický tím rozhodnúť inak.
A tento fakt zakladá aj dôvod na zmenu definície pojmu ohrozenie a následnú liečebnú prevenciu: „My, psychiatri (pokračuje MUDr. Holý) máme tendenciu tieto veci posudzovať v širších súvislostiach, lebo: dostali sme už aj súdne rozhodnutie o zaplatenie pokuty 50 tisíc práve preto, že sme niekoho držali v nemocnici práve proti jeho vôli…“
Širšie súvislosti
Redaktor: „Toto interview nie je výlučne o tomto prípade ale aj o tých, ktoré sú si podobné v tom, že síce šlo o brutálne zločiny, ale nepodobné v tom, že k nim nedochádza organizovane v mene islamistickej ideológie ale v osamelej réžii nejakým spôsobom narušených osôb.“
Konanie islamistických džihádistov nie je ešte klinickým prejavom psychózy, ale prinajmenej vážnych porúch osobnosti v spojení so sociopatiami a na pozadí nenávisti voči západnému systému a kultúre, čo ale z istého aj psychiatrického uhla môže byť tiež a rovnako priamym klinickým prejavom schizofrénie a nutkavej kompulzivity ako poslušnej a podriadivej reakcie na volanie a príkaz Alaha…
Ľudská agresivita
Ide aj o prejavy agresivity na pozadí štruktúry osobnosti bez psychiatrického a psychotického rámca. Psychológia a psychiatria sa tu pohybujú v šedej zóne, ktorá nie je schopná a spôsobilá predvídať správanie inak psychicky „zdravého“agresora.
Břetislav Kunc, advokát:
„…Ta žena třeba opravdu není psychicky nemocná, třeba je tedy „jen“ kriminální delikvent. Inu, jsou i duševně zdraví vrazi…“
Päť minút slávy a osobné uspokojenie
Redaktor a hosť interview zmienili aj „posledných päť minút slávy“, ktoré môžu tiež zakladať motiváciu a pohnútky páchateľov: tento konštrukt je „akceptovateľný“ v prípade, že páchateľ verí v posmrtný život a islamský raj…
Ďalšou z možných pohnútok a motivácií je fascinácia zlom: tá má dva aspekty
a/ chorobnú záľubu v sadizme a spôsobovaní bolesti a utrpenia iným,
b/ ak nad zlom nevieme zvíťaziť, tak sa s ním spojme.
A navrch má ešte väčšie zlo.
Ide o osobné príbehy, kde ich hrdina priam reprezentuje zlo (napr. islamský štát) a ktorý, fascinovaný jeho ideológiou a vlastnou zvrátenosťou nechá sa ním zverbovať a priam s pôžitkom odrezáva hlavy obetiam, vraždí, mučí a znásilňuje. Prípadne sa na to s pôžitkom díva aspoň zo záznamu na sociálnych sieťach a sníva, prípadne pritom aj hmm…
Čo s nimi?
Tieto persóny, pôvodne zverbované v Európe a vracajúce sa do Európy s touto osobnou zážitkovou skúsenosťou nie sú spôsobilé pre resocializáciu a patria do beznádejnej doživotnej detencie ako už trvale nebezpečné pre spoločnosť.
Hranice medzi normalitou a abnormalitou sú nejasné a neurčité. Každá ľudská bytosť a osobnosť a toto v kontexte reality neskrývajme, osciluje spravidla medzi vlastnosťami persón typu Dr. Jekkyl a Mr. Hyde.
Definičné pole normality je široké, jej hranice pohyblivé a nejasné, nadľahčene; od šialenstva k genialite, od hriešnosti k svätosti, v priestore kde si medzi normalitou a abnormalitou, až k otázke, či genialita je-nie je mimo normu..?
Záver
Civilizácia a západná kultúra so sebou a svojím „pokrokom“ prináša aj exponeciálny rast rôznych akútnych a chronických psychických stavov od ľahkých k závažným a trvalým poškodeniam ľudskej psychiky a súbežne s exponencialitou a erupciou ľudských práv a slobôd, tiež k hlbokému rozvratu systému hodnôt, existenčných (sociálnych) a existenciálnych (duchovných) istôt a úpadkom etiky, morálky a mravnosti.